Tento rok mám cestovateľskú krízu. Jeden z pokusov o prielom bol tento výlet, ktorý chcem v krátkosti popísať. Vždy som chcel skúsiť Žilinské letisko. Ako vravia susedia spoza Moravy tieto „letišťátka“ majú svoju rodinnú atmosféru. Tak som si vyšpekuloval víkendový výlet do Paríža zo Žiliny. ČSA má na týchto linkách pekné časy a dobrú nadväznosť letov, takže je výborná využiteľnosť víkendu. Teda som si po troche váhania kúpil letenku Žilina – Praha – Paríž v sobotu ráno tam a v nedeľu večer naspať. Roztopašný výlet do Londýna s Airbusom 380 bol už len neplánované rozšírenie programu. Pôvodný plán stráviť noc v Londýne bol zhataný tým, že sobotná letenka už nebola v promo cene. Preto som zobral nedeľnú otočku. Nedalo sa to kúpiť na jednu letenku, takže som aspoň nemal stres s prípadným meškaním z Prahy.
Itinerár:
ILZ-PRG 19.6.2010 5:25-6:25 OK0957 OK-JFK ATR42
PRG-CDG 19.6.2010 7:15-9:05 OK0758 OK-MEH A320
CDG-LHR 20.6.2010 10:05-10:25 AF1980 F-HPJC A380
LHR-CDG 20.6.2010 12:50-15:05 AF1981 F-HPJC A380
CDG-PRG 20.6.2010 19:10-20:50 OK0767 OK-NEM A319
PRG-ILZ 20.6.2010 22:00-23:00 OK0956 OK-JFK ATR42
Letenku som kupoval cez agentúru resp. priamo cez Žilinské letisko tak trocha z nostalgie. Nechal som si do rezervácie vložiť preferované miesta v lietadle, ktoré som nakoniec aj dostal. Letenku s AirFrance som samozrejme kúpil na ich stránke. Možnosť výberu sedadiel som nemal.
ILZ-PRG
Na letisko som išiel s až príliš dostatočnou časovou rezervou ešte za tmy. Vzhľadom na to, že to mám z domu doslova pár minút po diaľnici som tam bol zbytočne skoro. Tak som trocha „zobudil“ letisko. Myslím, že pred mojim príchodom boli ešte dvere do terminálu zamknuté ale reflektory auta pri príjazde naštartovali personál. Slečna na checkine mi oznámila, že dnes letíme štyria a je rada, že mi nemusela deň predtým volať, že let je zrušený. To som si samozrejme pozeral už predtým ale zárukou bolo aj parkujúce ATR ČSA, ktoré bolo vidno už pri príjazde. Tak som si zobral palubnú vstupenku s vybraným miestom 10A a čakal na ostaných spolucestujúcich. Môj predpoklad rodinnej atmosféry na letisku nesklamal, tak dlho ako tu som pri checkin pultíku ešte nestál, nie preto, že by bol nejaký problém s BP ale kvôli družnej debate. Asi pol hodinu pred odletom dorazil Kórejec z KIA a mamička s infantom. Všetci v economy. Bezproblémový prechod cez security a keď sme čakali v gate dorazila aj posádka z hotela. Kapitán Lukjanov s kolegom a dve letušky. Boarding bol hotový za 2 minúty. 5:11 sa štartovali motory. Presne 5:25 sme štartovali. Štart aj let príjemný. Občerstvenie na palube pozostávalo z lúpačky a džúsu. Pečivo chutilo tak troška včerajšie. 6:01 sme už pristávali v Prahe, takže v plánovanom hodinovom lete je nejaká rezerva. Pri vystupovaní z lietadla mi letuška povedala, že môj let do Paríža je z gate C7.
PRG-CDG
Letisko Praha v sobotu ráno ešte tuho spalo, takže aj transfer bol zatvorený. Po otvorení som si vyzdvihol BP do Paríža na vybraté miesto exit 11F. Na gate kopa aziatov, český dievčenský športový tím a medzinárodný mix. Pri nastupovaní som zachytil fragment rozhovoru medzi FA na tému nespokojnosť s rýchlosťou boardingu. Štartovali sme s miernym meškaním 7:37. Občerstvenie pozostávalo zo syrovej bagety, ktorá nebola vyslovene nejedlá ale bez zapíjania džúsom fakt nešla dole krkom. Moji počerní spolusediaci mali na poživateľnosť iný názor. Kapitán Machalda povedal obvyklé info o priebehu letu a počasí. 8:57 sme pristávali v Paríži. Na letisku CDG nekonečné taxovanie, takže na gate sme boli až 9:08. Meškanie z Prahy sa podarilo takmer anulovať.
Z letiska som išiel do mesta RER B za 17€. Pri automatoch na lístky boli nekonečné rady ale podarilo sa. Od stanice Saint Michel Notre Dame som to už zobral peši. Okrem iného som potreboval otestovať nejaké reštaurácie ale o tom sa nebudem zbytočne rozpisovať. Samozrejme obligátny Salade au Chèvre Chaud bol aj keď tentokrát to bol skôr Crottin Chèvre Chaud.
Zopár kamarátov sa na mne občas zabávalo, že si kúpim letenku s Ryanair a bývam v hoteli Sheraton, Marriot alebo Radisson tak tentoraz som to spravil naopak. Letenka s normálnou leteckou spoločnosťou a nízkonákladové ubytovanie. Tak som natruc zvolil hotel Premiere Classe Roissy Charles de Gaulle Paris Nord II. Výberové kritérium bolo jednoduché. Čo najbližšie letiska CDG a čo najnižšia cena. V prípade Paríža je cena 36€ výrazne podozrivá. Zatiaľ som sa tam pod 200€ za noc nedostal. Ale vzhľadom na to, že som sa chcel len vyspať a dať si sprchu tak to nebolo až také zlé. Z mesta som išiel RER B naspať na letisko a odtiaľ shuttle na hotel. Teda nebolo to až také jednoduché. Napriek presnej informácií z hotela, že shuttle odchádza z pred Gate 8 na termináli 2D, mimochodom kúsok od príletu ČSA tak správny bus na tento hotel nešiel ani po 45 minútovom čakaní. Tak som sa rozhodol ísť shuttle hotela Hyatt, čo nebolo až také zlé riešenie napriek zdeseniu vodiča, že kam to chcem ísť a vysvetľovaniu trasy ako keby som šiel peši do centra som bol za pár minút na správnom hoteli. Prvý výrazne negatívny postreh z hotela bol, že som pred vchodom počul dážď napriek jasnej oblohe. Po skúške správnosti som sa uistil, že ten šum nie je dážď ale špecifický zvuk vedenia veľmi vysokého napätia priamo ponad budovu hotela. Netrúfam si tipovať čo presne to tam Électricité de France má ale bude to minimálne 110kV ale skôr 220 alebo 440kV. Inak to nebolo až také zlé. Rozmery izby asi ako priemerný hotel v Hong Kongu s integrovaným plastovým výliskom toaleta/sprcha v jednom. Oproti hotelu je sieťová reštaurácia s chabou obsluhou a parížskymi cenami. Každopádne hotel na jednu noc poslúžil a ráno som sa vydal shuttle busom priamo z pred hotela na letisko vo vidine svetlých zajtrajškov. Kým v sobotu podvečer všetky shuttle z letiska na letiskové hotely boli rôzne formáty minibusov tak ráno pre hotelom čakal autobus normálnej veľkosti. Napriek tomu sa doň všetci cestovania chtiví obyvatelia nezmestili napriek značnej snahe a intenzívnemu tlačeniu sa. Celkom mi to pripomenulo študentské časy s rekordmi koľko študentov sa zmestí do Ikarusu a podobné nechcené frotérske zážitky z nedeľných večerov cestou z hlavnej stanice na internát. Autobus už pred hotel prišiel relatívne plný ale nepoznám jeho trasu. Bola však vidno dosť značná skupina letiskových zamestnancov. Info pre total low cost cestovateľov (TLC) : Za shuttle sa má platiť po príchode na recepciu. 2€ one way, 3€ spiatočný. Po príchode som neplatil, pretože som prišiel busom Hyatt, ktorý je zadarmo a ráno som predpokladal, že po negatívnej skúsenosti zoberiem taxík. Časovú rezervu som mal dostatočnú. Takže shuttle bolo free... Tá info pre TLC je, že nikto to nijako nekontroluje
CDG-LHR
Pri kúpe letenky som si už miesto vybrať nemohol, takže som sa spoliehal na automatický chceckin prípadne na web checkin. Aktívne som ešte pri večernej návšteve letiska skúšal kiosky ale nedalo sa dostať k mojej rezervácií a na hoteli sa mi podarilo zaspať skôr ako sa moje PDA pripojilo na WiFi. Takže som si „pozrel“ BP na kiosku a spravil som chybu. Pri výbere sedadla sa dá do menu vojsť len raz. Ak ho opustíte, už sa nedá zmeniť pridelené sedadlo. Aj tak sa mi podarilo vybrať na cestu tam dolnú palubu (main deck) a naspäť hornú (upper deck). Vzhľadom na to, že automatický chceckin je 30 hodín pre letom v mojom prípade to bolo niekedy počas letu medzi Prahou a Parížom. Odporúčam tým, čo nemajú dopredu vybraté sedadlá sedieť na webe a pokúsiť sa zmeniť automaticky pridelené sedadlá. Na letisku už bolo dosť neskoro. Všetko lepšie bolo vybookované. Z kiosku som teda dostal palubku s oboma letmi tam aj naspäť čo sa neskôr ukázalo pre letiskový personál veľmi mätúce. Nabudúce si radšej vytlačím dve samostatné palubné vstupenky. Let do Londýna je bol z terminálu 2E zo samostatnej časti, na ktorú sa chodí automatický vláčikom. Po kontrole BP a prechode cez security cesta spomínaným vláčikom. Samozrejme úplne vpredu so „strojvodcovským“ výhľadom na trať. Táto časť terminálu 2E je mi sympatická. V roku 2008 som odtiaľ letel do Mexika. Je tam celkom dobrý obchod s okuliarmi. Z konca terminálu je vidieť na „južné“ runwaye a dokonca Eiffelovku. Gate pre poschodové lietadlá sú na začiatku terminálu. Airbus 380 do Londýna stál na prvom stojisku, vedľa bol o dva mesiace starší brat F-HPJB. Je zjavné, že A380 je ešte stále lákavá novinka. Súdiac najmä podľa počtu fotiacich pasažierov. Aj počet zrkadloviek medzi fotografujúcimi je prevažujúci.
Pokiaľ som si na konci terminálu fotil pristátia tak sa začal boarding. Tým sa vytvorila nekonečná rada. Nie štandardne priamo na gate kolmo na terminál ale pozdĺž terminálu krížom cez niekoľko gate. Tu bolo cítiť rozdiel aj oproti 777. Tá fronta bola fakt nechutná. Nerád čakám na čokoľvek. Nastupuje sa troma nástupnými mostmi. First/Business dolná paluba, Economy dolná paluba a horná paluba, kde prevažuje business sekcia. Aj samotný personál má s boardingom na A380 určitú mieru neskúsenosti. Okrem štandardnej kontroly BP na gate a pri dverách do lietadla tu bola ešte medzikontrola v chobote. Kde mladá slečna pri čítaní mojej palubnej vstupenky začala bezdôvodne robiť chaos až po mojich mierne sarkastických poznámkach a ubezpečení staršieho a zjavne skúsenejšie kolegu sa upokojila. To, že AirFrance let z Paríža do Londýna naplánovala na nácvik posádok je zjavné. Suverénny mladík pri dverách do lietadla ma takmer poslal preč s tým, že mám hornú palubu. Ale bola to len mladícka nerozvážnosť a zmätenie spôsobené spomínanými oboma letmi na jednej palubnej vstupenke. Po mojom rozhodnom ubezpečení, že na tomto segmente mám skutočne dolnú palubu sa ospravedlnil s odkazom na neskúsenosť s týmto lietadlom. Napriek nekonečnej rade sa mi podarilo byť na palube medzi prvými. Dvojmesačné lietadlo ešte vonia novotou a má nezvykle čisté a nepoškriabané okná, čo občas fotografujúcemu človeku okamžite udrie do očí. Neopatrnosťou pri kiosk chcekine som mal sedadlo 36B. Vpravo mladý aziat. Myslím, že člen početnej skupiny amerických študentov na ceste do Londýna bez záujmu o čokoľvek. Zjavne mu bolo jedno kde a v čom sedí. Asi unavený TATL letom. Vľavo pri okienku charizmatický hodnostár francúzskeho námorníctva. Celkom prekvapujúce bolo rozbité ochranné sklo na jeho displeji. Na takom novom lietadle sa to fakt nehodí. Chvíľu pred štartom ho prišiel zavolať FA a odviedol ho vtedy som ešte nevedel kam. Za chvíľu prišla iná FA a nakoľko som sa premiestnil na jeho 36A sa ma spýtal či som pán XY. Po ubezpečení, že nie som a pána už odviedol jej kolega ma nechala. Tak som mal 2 miesta aj okienko a displej, ktorý nemal rozbité sklo. Tak som si užíval na jednom info o lete a na druhom som si prepínal jednotlivé kamery. Samotný boarding bol dosť pomalý, bez šance odletieť načas na dôvažok 5 minút po plánovanom odlete kapitán oznámil, že bude meškanie kvôli vykladaniu batožiny pasažierov, ktorí sa nedostavili na palubu. 20 minút po začal push back a roztáčanie motorov. Až keď sa tento kolos začne pohybovať som si začal uvedomovať jeho rozmery. Už na predletovej kontrole klapiek je cítiť hmoty výrazne väčšie ako pri lietadlách strednej veľkosti. Lietadlo je subjektívne veľmi tiché. Pri taxovaní som mal pocit, že počujem len odvaľovanie pneumatík po betóne. Ale to pravé začína až pri a po štarte. Tie obrovské hmoty je cítiť. Oveľa viac si uvedomujem pružnosti a fyzikálne vlastnosti použitých materiálov. Ak sa mi pri B777 zdal pohyb konca krídla na hranici možností použitých materiálov tak tu je vidieť a cítiť elasticitu celého krídla vo všetkých smeroch výrazne intenzívnejšie. Subjektívne sa zdá, že stroj sa odlepí od zeme snáď pri taxovacej rýchlosti. Napriek impozantným rozmerom a hmotám na mňa najviac zapôsobilo ticho na palube počas letu. Neviem, či je to len zdanie alebo nejaká súvislosť s vnútorným rozmerom tubusu ale počas celého letu som mal pocit, že na palube je nezvyklé ticho. Catering na palube bol vzhľadom na čas trvania letu veľmi svižný. Dostali sme nápoj a veľmi chutný kokosový bisquit. Upratovanie bolo ešte expresnejšie. Počasie v Londýne nebolo ideálne a najmä silný vietor komplikoval priblíženie. Pekne je to vidno na pohľade z kamery vo chvoste, kde je poznať , že nos nesmeruje na os dráhy ale výrazných počet stupňov mimo. Nepríjemná bola najmä silná rana typu kov na kov pri vysúvaní podvozku. Taký náraz sa nešíril palubou ani pri jednom nevydarenom pristáti, kedy som mal pocit, že skolabuje podvozok. Je mi jasné, že teraz sa skúsení usmievajú ale rozsah mojich skúseností je obmedzený a budem rád ak počet tých negatívnych zostane sa súčasnej hladine. Bezproblémovo sme pristáli na letisku Heathrow aj keď to nebolo práve nežné pristátie do perinky. Vzhľadom na meškanie, ktoré sme nabrali boardingom a čakaním na vyloženie batožiny som prehodnotil pôvodný plán opustiť transfer zónu letiska. Dokonca pred pristátím FA doslovne upozorňovali cestujúcich „ktorí sa týmto istým lietadlom popoludní vracajú naspäť do Paríža“ aby išli na cez transfer na gate C6. Takže som asi nebol na palube sám, kto išiel do Londýna „na otočku“. Musím trocha pochváliť sekuriťákov na LHR. Nehrýzli mi ani vyťahovaním tekutín z batožiny ani vyzúvaním. To vlastne na týchto 6 segmentoch nikde. Neviem prečo ale to už považujem za nepríjemné obťažovanie. Bosí pasažieri poskakujúci po špinavej podlahe vyzerajú dosť trápne. Nakoľko som v Paríži v spomínanom hoteli neraňajkoval neváhal som využiť miestnu pohostinnosť a dal som si neskoré Full English Breakfast aj s nejakými pivami. A nie „petite“ ale poctivá pinta. Gate som poznal už z paluby lietadla aj keď ho na displejoch na LHR celkom úspešne tajili. Tak ešte nejaké obligátne nákupy drobností domov v duty free, kde pokladníčku pri platení zaujala moja palubná vstupenka. Pobavila sa na tom, že som letel do Londýna len na pár hodín len preto aby som išiel s A380, a že sa teší kedy ona niekam pôjde s touto mašinou.
Terminál 2E CDG
Dolná paluba economy
pristávanie zo zadnej kamery
kolegyňa z Austrálie
"naša"380 na LHR
LHR-CDG
Číslo gate som poznal a žiadne výrazne som sa neponáhľal. Angličania majú gate C6 rozdelený na sekce a, b, c podľa nástupných mostov. Neutvorila sa tu žiadna podobná rada ako v Paríži. Nástup prebiehal výrazne organizovanejšie, pokojnejšie a najmä rýchlejšie. Samozrejme vzhľadom na moju kombinovanú palubku ma pani sa gate na upper deck posielala na main deck gate ale s pokojom anglického lorda som jej ponuku odmietol a utvrdil ju v tom, že mám skutočne upper deck. Tentoraz som mal sedadlo 93K, čo je dvojka v predposlednej rade. Inak v A380 AF je táto časť v economy asi najlepšia. Väčšia časť upper deck je business a táto malá economy sekcia poskytuje pocit súkromia. Okienko sa mi nepodarilo ale zasa vedľa sedel anglický letecký nadšenec, ktorý si poctivo zapisoval všetky registračky lietadiel, ktoré videl na ploche a bol s ním celkom zaujímavý debat počas letu. On letel na výlet v opačnom garde s tým, že v Paríži strávi dve noci. Mal aj nejakých spolucestujúcich v poslednej rade. Dokonca fotil „naše“ lietadlo na prílete z Paríža a sľúbil, že pošle fotku mailom ale dajme tomu, že z technických príčin zatiaľ neprišla. Mašina to bola pochopiteľne tá istá, ktorou sme prileteli. Rovnako ako pri lete z Paríža už pre letom na palube vládla horúčkovitá fotografická atmosféra. Nikdy som na palube nevidel toľko fotografujúcich pasažierov ako na týchto letoch. Ani na charterových letoch do vychytených dovolenkových destinácií v 90-tych rokoch. Spýtal som sa stevarda, či si môžem odfotiť zadné schody na main deck. Tak som zbehol dole, hore... Nikto s tým nemal žiaden problém. Zaujímavé je, že rozmery overhead binov sú nad týmito sedadlami v posledných radách výrazne menšie ako inde. Takže ak máte rozmernejšiu príručnú batožinu tak využite biny nad strednými sedadlami. Tam je štandardný rozmer. Pri nástupe bol na palube určitý chaos so seatingom ale neviem presne o čo išlo, každopádne sa to vyriešilo. Aj keď boarding bol tentoraz načas zdržanie zasa spôsobilo vykladanie batožiny pasažierov, ktorí sa nedostavili na odlet. (takí by za trest smeli ísť nabudúce iba s príručnou batožinou aj keď ako spomeniem neskôr ani to nie je úplná záruka bezproblémového lietania) Mierne ma prekvapilo, že FA prišiel k páru, ktorý sedel dve rady sedadiel predo mnou a premiestnil ich do business class. Vzhľadom na nejaké premiestnenie aj na predchádzajúcom lete som sa vedľa stojacej letušky spýtal, či AF bežne robí onboard upgrade. Stručne povedala, že nie. Neviem či so sebou alebo skôr s vysvetlením nebola celkom spokojná ale po štarte sa ku mne vrátila a celkom podrobne mi vysvetľovala, že ten pár sedel v economy omylom. Aj keď sa mi to príliš nezdá nakoľko to boli sedadlá economy premium 91KL. Spomenula aj premiestneného námorníka z predchádzajúceho letu. Vraj ho premiestnili na exit row. Každopádne bola milá a ponúkla mi, že si môžem ísť sadnúť na uvoľnené miesta na exit row 91KL, čo som s úsmevom s poďakovaním odmietol. Aj kvôli spolusediacemu nadšencovi aj kvôli tomu, že táto rada nemá okienko. Let ponad Windsor, Brighton ponad kanál a priblíženie na CDG od východu. Opäť rýchle občerstvenie. Ani tento let nebol pokojný kvôli turbulenciám. Rovnako pristátie nebolo z tých najjemnejších. Oba lety boli až na zopár miest úplne plné. Teda v Y, C a F pochopiteľne nemôžem posúdiť. Po pristátí som sa rozhodol nevyužiť zadný východ z lietadla ale prejsť hornou palubou dopredu. Prednými schodmi dole, náhľad do First class a krátka návšteva kokpitu, kde sa práve dokončoval poletová kontrola tak som trocha vyrušoval na čo ma upozornila dohliadajúca letuška ale FO ma ubezpečil, že im to nevadí. Pri výstupe ešte každý pasažier dostal certifikát, že letel A380 AF. Celkom milá pozornosť Airfrance.
Gate
Zadné schody
súkromná economy na hornej palube
Affaires
predné schody
La Première
nástupné mosty
ešte raz 2E na CDG
Na let do Prahy som mal dosť času, takže ani mierne meškanie nevadilo. Na opustenie letiska to však bolo málo tak som sa dôkladne pomotal po CDG a v predstihu som sa išiel na terminál 2D na chekcin na môj let naspäť. Terminál bol na nielen moje prekvapenie zatvorený bez akéhokoľvek vysvetlenia. Za zatvorenými sklenými dverami a stenou, kde kontrolujú správnosť letenky pobehovali sekuriťáci. Kiosk pred vchodom do terminálu nepoznal moje číslo rezervácie tak som sa pridal k pomaly narastajúcej skupine cestujúcich, ktorí by sa radi dostali ďalej. Rovnako zmätene a nechápavo sa tváril aj ostatný letiskový personál, čo sa snažil dostať dnu. Potom sa sklenou stenou začali pobehovať (asi) vojaci vo vestách plne ozbrojení. V sekcií pásov na batožinu bol nejaký pohyb so psom. Neskôr dorazili ďalší ozbrojenci a uzatvorili aj spojovaciu chodbu popred terminál a vytlačili aj ľudí pred terminálom tam kde stoja autobusy. Keby som mal skorší let asi by som začínal byť nervózny ale takto som len tupo sledoval dej. Žiadne vysvetlenie ani info od letiskového personálu. Po chvíli silné zapískanie a vzápätí rana. Bola prekvapivo silná, skoro mi padla sánka. Teda nie som odborník na pyrotechniku ale mal som pocit, že bola veľmi silná ale bez tlakovej vlny. Možno mi niekto vysvetlí čo sa dialo. Ja sa len domnievam, že likvidovali podozrivú „zabudnutú“ batožinu. Za krátku chvíľu po výbuchu odišlo vojenské komando a otvorili vchod. Ľudia okamžite začali vytvárať rady pred checkin pultmi, ktoré boli zatiaľ prázdne. Kúsok od vchodu bolo cítiť zápach po výbuchu ale nie taký klasický „silvestrovský“. Dokonca na podlahe boli kúsky niečoho čo pripomína fragmenty roztrhanej pneumatiky ale čistiaca čata práve končila s upratovaním. Môj let ešte nemal stanovený checkin a kiosk nefungoval napriek ubezpečeniu, že to musí ísť. Tak som na servisnom pulte AF dostal moje palubné vstupenky, dokonca aj na moje preferované miesta na oba lety CDG-PRG aj PRG-ILZ. Na radu sekuriťáka som zasa opustil terminál a išiel sa do spojovacej časti najesť, pretože za kontrolou sú možnosti občerstvenia výrazne obmedzené.
CDG-PRG
Spiatočnú cestu skrátim na zopár postrehov
Airbus 319 je v porovnaní s 380 výrazne príjemnejšie lietadlo. Kompaktné, veľkosť tak akurát. Žiadne výrazné pohyby a prejavy pružnosti materiálov. Lietadlo úplne plné, tentoraz čerstvá šunková bageta. S pivom chutila. Vtipný rusky hovoriaci spolucestujúci. Príjemný pokojný let. V Prahe zasa poloprázdne letisko.
PRG-ILZ
Tentoraz let nebol taký súkromný ako prvý segment v gate sa postupne zbierali cestujúci. Spolu 17 pasažierov. Už sme boli v autobuse k lietadlu, keď dobehli poslední dvaja na gate. Na ploche čakalo OK-JFK, ktorým som letel aj deň predtým. Tí dvaja meškajúci sedeli vzadu v C. Ja radu pred nimi zasa 10A. Večerný let do Žiliny šoféroval kpt. Petřík. Na občerstvenie bol muffin a Gambrinus.
Musím vyzdvihnúť a pochváliť marketing ČSA ako robia reklamu na business class. Pri informácií na palube, vždy najskôr povedia čo sa bude podávať v C a až potom čo dostane Y. Zatiaľ som u žiadnej inej spoločnosti nezažil aby komentovali, čo budú mať v C. Ale nevadí mi to a každý si môže povedať: „Keby som nebol lakomý aj ja som mohol mať teplú večeru a bohatý výber nápojov“ Tak možno niekedy nabudúce
Tento výlet bol tak trocha „naopak“. Väčšinou som víkendové výlety riešil so Skyeurope a odkedy nás opustili tak s Ryanom. Takže väčšinou lacná letenka a ušetrenú časť rozpočtu som investoval do primerane alebo neprimerane kvalitného hotela. Tentoraz som mal letenku za „takmer normálnu“ cenu a low cost hotel.
Každopádne výlet hodnotím veľmi pozitívne a už teraz sa teším na ďalšie lety s ČSA. Dúfam, že sa mi podarí dať dokopy vhodné termíny aby som mohol zasa využiť Žilinské letisko. Aj keď to nie je rozhodujúce ale bezprostredná blízkosť letiska, kde nemusím riešiť bezpečnostnú časovú rezervu na dopravu na letisko, bezplatné parkovanie na letisku a rýchly postup cez security sú nespornou výhodou. Spomínaná rodinná atmosféra a pohoda je už len bonusom.
ostatné obrázky sa nezmestili do limitu tak sú na: http://vlado59.rajce.idnes.cz/SEL/
Pro blbce nebo snad potřebuje Sarkozi držet nezaměstnanost pod 8%?
