Keď Turkish airlines tento rok rozbiehali nové linky do Kanady a či už nedopatrením, alebo zámerne nastavili ceny v biznis triede len mierne nad 1000 eur, rozhýbal som sa k vyskúšaniu tejto pohodlnejšej formy leteckej dopravy.
Letisko Budapešť ...
... sa asi postupne stane mojim obľúbeným. Odkedy Maďari dostavali obchvat, z Bratislavy sú to dve hodiny pohodlnej jazdy po diaľnici. Konkurencia súkromných parkovísk stiahla cenu 2 týždňového parkovania na letiskovom parkovisku pod 40 eur.
Na letisko sme zámerne dorazili skôr, v snahe vyskúšať miestny biznis salónik. Check-in však otvárajú až 2 hodiny pred odletom, takže si pol hodinku počkáme. Salónik je zmluvný, nepatrí žiadnej leteckej spoločnosti a podľa toho vyzerajú aj jeho obmedzené služby a ponuka. My sa však tešíme na večeru na palube, takže skôr oceňujeme, že salónik je umiestnený priamo nad našim odletovým gate. Tak vidíme, kedy pristálo naše lietadlo a nastupujeme bez čakania na gate.
BUD – IST, Airbus 320, odlet aj prílet načas
Biznis trieda v konfigurácii tri sedačky na každej strane (spolu tri rady), stredné sedadlo využité na stolík. Chlapík v 3.rade si chce sklopiť sedadlo, čím posunie plachtu do prvej rady ekonomickej triedy. Čo sa nestretne so súhlasom hlavne v čase večere. A tak chlapík druhú polovicu cesty spisuje reklamáciu, popísal dve strany A4.
My si užívame prvý let s biznis obsluhou. Jedlo skutočne veľmi chutné, množstvo až prehnané, tak aspoň ochutnať s každého trocha.
Letisko Istanbul ...
... je teda riadne mravenisko. Už sme tadiaľto raz neplánovane prelietali, tak už nie sme v takom úžase. Ale niekde sa niečo po-toto. Letenku som na cheaptickets kúpil tak, že do Istanbulu letíme večer a do Toronta pokračujeme na druhý deň po obede. A tak na transfer prepážke žiadam o hotel na noc medzi tým. Nečakal som komplikácie a tak som nebol pripravený na nesúhlas s odôvodnením, že TK má ranný let z BUD, ktorým by sme to stihli bez prespatia. Pre mňa skúsenosť, že budem ešte pozornejší a budem si aj takéto veci kontrolovať aj bližšie pred odletom.
Pani za prepážkou nás posiela do Turkish salónika (vraj best in Europe), najmä mojej polovičke sa noc v salóniku vôbec nepáči, aj keď tam majú nejaké malé „izby“ na prespanie. A tak platím za zatiaľ najdrahšiu noc v hoteli. Výhodou letiska IST je hotel priamo v transfer priestore, je polnoc miestneho času a imigračnom plno. Hotel na úrovni 4 hviezdičkového, nedá sa mu nič vytknúť. Až na cenu 200 euro za 9 hodín (nejakých 220 do 15 hodín).
Biznis salónik IST...
... je skutočne extra trieda. Čítal som o ňom väčšinou len chválu a z môjho subjektívneho pohľadu oprávnenú. Dve poschodia, jedla a pitia, čo hrdlo ráči. Autodráha, golfový simulátor, nejaké ďalšie hry ... Všetko v zaujímavom dizajne. Takže po Singapúre (letisko samotné) mám v zozname ďalšie letisko, kde by som neváhal stráviť dlhší čas. Samozrejme len so vstupenkou do tohto salónika
IST-YYZ (Toronto), Boeing 777, odlet kvôli posúvaniu na preplnenom letisku od 40 minút neskôr, prílet načas.
Biznis trieda v konfigurácii 4 rady 2-3-2. Sedadlá som rezervoval mesiac pred odletom a dvojka pri okne už voľná nebola. Takže sedíme v druhej rade v strede. Lietadlo je plne obsadené, biznis aj ekonomická trieda.
Táto konfigurácia (biznis triedy) je na internete kritizovaná, vraj je to príliš „natrieskané“. Z môjho pohľadu je tu výrazne viac priestoru ako v ekonomickej, ležadlá skutočne vodorovné. Nuž, videl som aj menej sedadiel v biznis rovnakého lietadla, ale pre nás veľmi príjemný let. Na palube fungoval dokonca aj internet. Nie som veľmi na filmy a iné poskytované formy zábavy, takže toto zhodnotiť neviem. Jedlo a nápoje vynikajúce. Denný let sme si užili.
Letisko Toronto
Pri check-ine nám na batožiny lepili farebné papieriky s nápisom priority a tak očakávam batožinu medzi prvými. No, toto nevyšlo, žeby tým dlhým prestupom v IST? Pás sa rýchlo zaplnil a ďalšie batožiny museli čakať na vykládku. Toto by snáď mohli vyriešiť aj lepšie.
V Kanade prvý krát šoférujem v tejto časti sveta. Aj keď šoférujem rád, sám som prekvapený, že toho stresu je menej, ako som očakával. Aj na diaľniciach aj v Montreale a Toronte, kde som sa pustil až do mesta. Akurát zápchy ako doma, takže na budúce viac verejnej dopravy.
Pobyt ubehol ako voda a už nás víta pracovník požičovne svojim „Welcome back“. Auto fungovalo bez problémov, jeho odovzdanie bola otázka pár minút. A tak večeriame v biznis salóniku Air Canada (Maple Leaf). S istambulským sa nedá porovnať, ani priestorom, ani ponukou. Ale na pokojnú večeru a čakanie na lietadlo úplne v pohode.
Cestou cez letisko ku gate sme v úžase z vybavenia priestoru na čakanie. Sú tu desiatky sedení s iPad mini k dispozícii. A my sme v salóniku drali tie svoje
YYZ-IST, Boeing 777, odlet dokonca skôr, prílet načas.
Biznis trieda obsadená 27/28, economy plne obsadená (viem z počutia).
Tak a teraz to príde. Tu už máme dvojku pri oknách, ktoré ja však okamžite zatemňujem, pretože si chcem vyskúšať, či sa dá taký let skutočne pohodlne prespať na ležadle. Úplne pohodlne to nebolo, viac priestoru do šírky ležadla by bolo fakt prínosné. Zaspávam pri štrngote príborov nočnej večere, ktorú vynechávam. Zobúdzam sa 2 hodiny pred pristátím, raňajky mi prišli vhod.
Zaujalo ma, že tento let späť nebol klasický oblúk smerom na server, ale temer rovná čiara. Tiež ma zarazilo, že všade bol uvedený čas odletu 22:50, ale to sa nejako tesne pred zmenilo na 22:35. Neviem, či to spolu súviselo, či kvôli podmienkam po trase nechceli ušetriť čas, aby pristáli načas.
V Istanbule krátko do salónika a na posledný let
IST-BUD, Airbus 320, odlet s hodinovým meškaním, prílet meškanie 15 minút.
Zaujala ma konfigurácia biznis triedy, kde boli skutočne len dve pohodlné sedadlá na každej strany (spolu 3 rady). Obsadenosť v biznis len 5/12, takže sa o nás starali skutočne vzorne.
Batožina v Budapešti na pás prišla podľa mojich predstáv, teda na začiatku. S parkovacím lístkom predplateného parkovania priamo k autu a doma sme boli podľa plánu.
Celkovo hodnotím lety v biznis triede ako jednoznačne pohodlnejšie. Netreba čakať na check-in, aj pri nástupe do lietadla do Kanady, pred ktorým je menší výsluch, sme sa dostali do prioritnej fronty. Salóniky pri dlhšom čakaní sú veľmi užitočné, to sme vedeli už pred touto cestou. Ale normálny 3+ násobok ceny je proste veľmi veľa. Pri túlavosti mojich topánok radšej podstúpim viac ciest v ekonomickej triede.
