Deň začal pomerne príjemne, raňajky v hoteli štandartne výborné, náladu mi zlepšil aj recepčný, s tým, že konzum, ktorý sa nezmestil do dennej allowance, prípadne do nej tak celkom nemal byť zahrnutý, (mimochodom, z baru na najvyššom poschodí HI Sandton je pekný výhľad) rozpočíta a rozfakturuje zákazníkovi na iné dni. Nejde ani tak o tých pár eur, ale že mi ušetril starosť. Kufor som teda nechal v úschove v hoteli a vybral sa ešte na pár hodín do kancelárie. Krátko po obede som tam nechal kolegu, ktorý sa vracal o pár dní neskôr, a vrátil sa na hotel, kde som si v lounge dal sprchu, pivo a vodu, dal som si s posádkou Air France ešte cigaretku, a zatiaľčo oni nastúpili do autobusu, vybral som si z úschovy kufor a objednal shuttle na stanicu Gautrainu. Keďže na vlak odchádzal ešte jeden hosť, už bol pristavený sedan, stačilo naložiť kufor a nechať sa odviezť, príjemné.
JNB
Ako som už písal v prvej časti, Gautrain funguje veľmi dobre, a tak po krátkej a príjemnej ceste vystupujem na letisku. Chvíľu mi trvalo zistiť, kde je checkin, cestou bolo treba prejsť cez kontrolu dokladov, a LH má samozrejme svoje miesta až úplne na konci… takže trochu prechádzka a postáť v rade.
- Cestou som stretol okrem iného Jiřiny kolegovcov
Čakanie nebolo nijak zvlášť dlhé, snáď do 15 minút než mizne kufor kdesi v podzemí a dostávam palubku s miestom na hornej palube, ktoré som si pracne odčíhal a naklikal pár dní pred odletom. Tuším to bolo 98K. Do odletu ešte celkom dosť času, tak som si prezrel ponuku občerstvenia pred bezpečnostnou kontrolou. Do večere v lietadle ďaleko a obed bol malý a dávno… No, nenašiel som nič, tak som sa vybral pred terminál na poslednú cigaretu. Na chodníku pred terminálmi samozrejme všade značky No Smoking, prítomný zamestnanec letiska však na otázku kde sa dá fajčiť odpovedá veľavravným “Everywhere!”, tak to príliš neriešim. Kým som vonku, prichádza povedomý autobus, z ktorého vystúpi posádka Air France. Premávka musí byť dosť drsná, uznávam že vlak je rýchlejší, ale ajtak, kým sa oni dostali na letisko, stihol som okrem presunu aj checkin…
Potom už ostávalo len prejsť cez bezpečnostnú kontrolu a hľadať nejakú rozumnú reštauráciu. S prestávkami na pozorovanie exotických spoločností cez okná terminálu (môj prvý Qantas) som prešiel takmer celý airside, než som sa rozhodol pre pizzeriu neďaleko Air France lounge, ktorá vyzerala cenovo rozumne. Rozmýšľal som aj nad tým, či nenavštíviť radšej niektorú z lounges, keďže výber partnerov Diners Club bol lepší než vo Frankfurte, ale nechcel som riskovať slabú ponuku jedla - recenzie juhoafrických kolegov sa obmedzili na to, že tam je kľud a majú dosť brandy a koly nato, aby sa psychicky pripravili na cestu v Economy do Londýna, kde máme head office. Večera bola fajn, chvíľami som síce začínal byť nervózny vzhľadom na blížiaci sa čas odletu, ale nakoniec sa všetko stihlo, ba som si v miestnom obchode dokúpil dve fľaše vody po skúsenostiach z letu sem. Nakoniec som to stihol zhruba so začiatkom priority nástupu, a cestou som opäť raz stretol posádku Air France… skoro som mal pocit, že chcú aby som nasadol do iného lietadla.
- 744 Qantas
JNB-FRA LH573
A380 D-AIMA
LF ~100%, 53K
Chvíľu som si skrátil pozorovaním troch veľrýb, LH, AF a aj BA, ktorá teda nakoniec neodletela - po niekoľkonásobnom posunutí odletu zaznela inštrukcia na prevzatie si ubytovacích voucherov prípadne iné riešenie na transfer desku OW a status sa prehodil na Cancelled. Bol som vtedy na rozpakoch, či by som bol na ich mieste skôr rád za kompenzáciu a možnosť dať si voľný deň naviac v Afrike, alebo naštvaný z meškania. Náš let však bol v poriadku, tak som sa dostal na rad… a červené svetielko. Seating conflict. Would you mind seating here for a minute sir?
Paráda. Tak moje pracne vybojované miesto si vezme niekto iný. Dúfam, že nedostanem niečo v strede…
Po chvíli dostávam nový papierik. 53K, paráda dolná paluba kdesi čosi… hovorím si, aspoň to je okienko… ale… nezačína spodná paluba na 51? Čiže, tretia rada? Ale tam je… áno, píše to tu, Premium Economy. Rozmrzelosť bola hneď preč, mám upgrade… A veru, bolo to hneď o niečom inom. Bohužiaľ, legroom som vyfotiť zabudol, ale problematický skutočne nebol. Sedadlo ale široké, pohodlné, opierky na ruky, paráda. Vyberateľný ovládač na IFE s klávesnicou. Amenity kit! To som pred nástupom určite nečakal.
Obsah nijak závratný, ale praktický, zubná pasta, štuple do uší, hento oné na oči na spanie, čistiaci obrúsok a tak. K tomu ešte fľaša vody pri každom sedadle (po tej som tak túžil na poslednom lete) a tlačené menu.
Oproti hornej Y kabíne, ktorú horko ťažko obsluhovala jedna letuška, tuto sme mali poruke zopár pekných, mladých, príjemných Nemiek. Až by človek neveril, po tom čo sa kade tade dočíta. Každopádne už netrvalo dlho, než sa celé lietadlo naplnilo, a pustili nám video s bezpečnostnými inštrukciami. A potom ešte raz, a ešte raz. Akurát… sa akosi neukázalo. Trochu zmätené letušky, ktoré vyzerali, ako keby videli manuálne demo naposledy vo výcvikáči, teda nafasovali pokyn nájsť si demo kit, a napokon pomerne úspešne demo zvládly.
Opať chvíľa rolovania, tentokrát bez čakania a tichučký vzlet. Chvíľu som sa neúspešne snažil identifikovať Midrand alebo aspoň Pretoriu, ale ani s pomocou IFE to nešlo…
Servis prebiehal podobne ako v Y, najprv pivo, krekry, akurát teda plynulejšie, a v oboch uličkách naraz. Večera dorazila na rozdiel od Y v normálnej keramike, čo bolo fajn, inak šlo o normálne jedlo. Kurča bolo klasicky trochu suché, ale nebola to nepríjemná zmena po dvoch týždňoch plných hovädziny, jahňaciny, diviny a podobne. Vyzdvihnúť musím dezert, ten bol fakt výborný. Slabý bol akurát maslo faktor. Tak okolo 4ky.
Potom Baileys, dopozerať Kingsman (necenzurovaná verzia), a pomerne dobre som si pospal. Lie flat je lie flat, ale nemal by som problém v tomto letieť kamkoľvek do tých 10-12 hodín, na menej IMHO ani lepšie sedenie netreba - samozrejme servis sa už prejaví.
Ráno ma privítalo neďaleko Talianskeho pobrežia, pod vychádzajúcim slnkom na obzore bolo dobre vidieť pobrežie - hlavne Janov - ale na fotenie to nebolo. Tak som zjedol aspoň raňajky. Zaujímavé boli len tým, že bolo rovnaké teplé jedlo ako ma čakalo o pár hodín neskôr u Austrian. Maslo faktor 8.
Potom už nezostalo nič len čakať na pristátie. Cestou som akurát dostal šancu zaspomínať na starého zamestnávateľa.
- V Goeppingene sme mali datacentrum
FRA
Po pristátí opäť vďala polohe kabíny veľmi rýchlo von, a pokúsil som sa zistiť, či sa náhodou na flyertalku nenašiel niekto, kto by bol o tomto čase v salóniku a nevzal ma tam. Bohužiaľ, whiskey vtedy vysedával vo VIE, takže som musel vziať zadosť Skyy Lounge. Postup obdobný ako opačným smerom, sprcha, káva, nejaké to občerstvenie. Telefonáty domov. Vo vhodný čas sa pobrať, a vydať sa na pochod letiskom. Ten ma doviedol až kamsi k bus gateom.
FRA-VIE OS122
B772 OE-LPE
30-% LF
Pri jazde autobusom sa ukáže skutočná rozľahlosť Frankfurtského letiska. Autobus šiel dlhé minúty pomedzi lietadla najrozličnejších prepravcov, tu dal prednosť 320ke, tu 747ke, až napokon zastal pri lietadle Austrianu. Naozaj veľkom lietadle Austrianu…
- Ani tá 747 sa zrazu nezdala nejak zvlášť veľká
Tak predsa. Nástup zozadu, miesto bolo blízko, 37A. Dvojka vľavo, pri okienku. Vzhľadom k LF (nezdalo sa, že by OS predala viac miest než v prípade bežnej A321) samozrejme miesto vedľa mňa voľné. Ale… bol tu zádrheľ.
- Tak toto nie.
Legroom. Asi najmenší na tomto tripe. Do Viedne to šlo, ale letieť s tým do Tokia… veľmi by som si nadával za výber miesta. Keďže aj vzhľadom k tomuto problému už asi týmto lietadlom nepoletím, tak som si aspoň odfotil safety kartu.
- Jeden detail tu nesedí. Kto si všimne ktorý, a uhádne prečo?
Ešte pred začiatkom rolovania si ma skontrolovala CC, v zozname mali a la carte catering. To kvitujem, let je krátky, riešiť nejaké nezrovnalosti počas neho by nebolo ono. Tak ešte animované safety video a už to šlo.
- Na tomto obrázku je vidieť výhodu OS IFE oproti LH - USB port, a hlavne - 3,5mm jack na slúchadla. Inak je IFE porovnateľné, v niečom lepšie, v niečom horšie
Chvíľu po vzlete som teda dostal očakávaný servis. Teplé raňajky podľa Do&Co.
Vý. Bor. Né. Skutočne na úplne inej úrovni než skôr ráno - to som ale čakal. Tieto raňajky však boli lepšie než kdekoľvek v hoteli, či v bistre v Londýne. Vadila len drobnosť - maslo faktor dosiahol ohrevom stupeň 12...
Skutočne môžem odporučiť, za tie peniaze to stálo. A bolo toho požehnane, ani mi nevadilo, že ovocie a ovocné jogurty nejem. Sotva som dojedol než začali zbierať pri priblížení k VIE.
VIE
Tu sa nedá čo povedať. Keby som mal na prestup 10 minút, stačilo by mi to aj vrátane výstupu (Mimochodom, veľmi pekný biznis. Keby sa stal zázrak a podarilo sa mi nazbierať míle na diaľkovku v C, nebol by som proti.) - gate bol doslova 10 metrov - hneď oproti výstupnému. Odlet bol však až za čosi okolo hodiny, tak som sa aspoň prešiel a využil free wifi.
VIE-KSC OS741
F70 OE-LFH
? LF (ale rozumný)
Nazbierať ľudí do autobusu po otvorení gateu netrvalo dlho, a tak som sa mohol bez problému previezť k poslednému lietadlu tohoto tripu.
Let prebiehal podobne ako prvý - zásadný rozdiel bol v tom, že som ho unavený z cesty z podstatnej časti predriemal. A otázka na slané či sladké nepadla rovnako ako na prvom lete, ale doradu sme dostávali sladkosť. Na tom mi nijak zvlášť nezáležalo, už len vydržať do pristátia, vystúpiť, a pri čakaní na kufor si uvedomiť, že som nechal v lietadle doklady vrátane pasu, palubiek a bločkov…
KSC
Ups. Našťastie pomohla zamestnankyňa košickej kancelárie Austrianu, a palubný personál mnou zanechané doklady našiel. Takže ani na druhý pokus sa mi nepodarilo nič nenávratne stratiť.
- Foto lietadla na rozlúčku. Za záchranu dokladov ďakujem pani v reflexnej veste OS.
Pred letiskom už len rýchlo chytiť taxi a o nejakých 10 minút vystupujem doma a môžem sa začať tešiť na ďalšiu cestu. Tou bol výlet do Milána na Expo v septembri, a plánovaný bol aj návrat do JAR niekedy v októbri, na ktorý som sa chcel pokúsiť dostať aspoň jeden let SA cez Mníchov, pre ďalšie porovnanie. Ako to ale býva, plány sa menia, a momentálne to vyzerá na február, ak teda vôbec. Tak či tak, mám za sebou cestovateľsky príjemný zážitok, a pevne verím, že ďalej to bude pokračovať v podobnom duchu, a mne sa podarí v roku 2016 napísať ďalší TR, snáď s takým prijatím, aké mal tento - teda aspoň jeho prvá časť.
