) a aby sme tam ešte neboli.Do výberu sa dostali mestá ako New York, Los Angeles, Hong Kong a Tokio. USA vypadlo kvôli tomu, že je skôr určené na dlhšie poznávanie autom a v New Yorku sme už boli. Hong Kong mi prišiel na týždeň príliš dlhý, takže zostalo Tokio. Do Japonska sme sa chceli vždy pozrieť, referencie boli len tie najlepšie a tak bolo rozhodnuté. Následne som asi mesiac sondoval letenky, z Viedne boli rôzne možnosti ako Emirates, priamy let s Austrianom, cenovo zaujímavo vychádzal ešte Turkish a Qatar. Nakoniec voľba padla na Turkish Airlines, cenovo vychádzali na prijateľných 450,- Eur na osobu oproti Austrianu s cenou 700,- Eur, v Istanbule prestup 2h a vraj najlepšia európska aerolinka.
Plán bol manželke oznámiť v deň narodenín 15.9.2015 ráno, že 16.9.2015 večer letíme do Tokia, takže nastala dlhá doba zatajovania a maximálnej diskrétnosti
Deň D
Prišiel deň D, manželka prekvapenie prežila a mohli sme sa začať baliť. Cesta z Bratislavy na Schwechat trvala štandardných 50min, no tentokrát po starej ceste mimo diaľnice, nakoľko kvôli imigrantom prebiehali rôzne kontroly na diaľničnom hraničnom priechode Kitsee.
Na letisku Schwechat bol v stredu podvečer veľký kľud, odbavenie nám nezabralo ani 5min. Predbehli sme veľkú radu vďaka online checkinu a hurá do tranzitu. Po prestavbe je Schwechat letisko klasického shopping mall typu. Najprv vás čaká 5min prechádzka cez obchody, gaty sú až na konci. Prekvapením bolo, že asi 90% personálu v obchodoch tvoril Slováci, Maďari a Poliaci. To som si predtým nevšimol.
Plán našej cesty.
Aktivita na letisku minimálna, kľud a pohoda
Trocha exotiky na Schwechate, Korean s podvečerným odletom do Seoulu a Tarom do Bukurešti
Začiatok cesty ako sa patrí, keď sú tie narodeniny
Čas do boardingu sme trávili v bistre s výhľadom na plochu. Asi 30min pred boardingom sme sa presunuli do non shengen časti. Bolo zaujímavé zistenie, že nás let odlietal z „arabskej“ časti letiska. Odlieta z tade Egypt Air, Turkish a pdobne. Najprv pekne dole po eskalátoroch, málo miesta na sedenie a naozaj veľmi starý a zatuchnutý interiér. Tejto časti sa evidentne veľká rekonštrukcia Schwechatu „náhodou“ vyhla.
Hádanka: Autobusová stanica alebo letisko?
Tak predsa len asi pôjdeme lietadlom
16.9.2015
VIE-IST, 20:00 – 21:20
Dĺžka letu 2h 20min
Airbus A321-231, registrácia TC-JSV
Odovzdaný Turkish Airlines 27.8.2015
Sedadlo: 23A
Boarding začal asi do 10 min odkedy sme prišli na náš gate. Nasledoval nástup autobusom a 5min vyhliadková jazda po letisku pri západe slnka. Už z diaľky som videl, že náš Airbus má sharklety, takže mi bolo jasné, že naše lietadlo bude pomerne nové.
Už z vonku bolo vidieť že lietadlo vyzerá akoby práve vyšlo z výrobnej linky
Krásny podvečer na viedenskom letisku
Nástup do lietadla po vlastných má vždy niečo do seba
Keď sme vstúpili do lietadla, prekvapil ma krásny nový interiér s IFE obrazovkami. Ako som neskôr doma zistil, lietadlo bolo len 2,5 týždňa staré. Boarding prebehol kultivovane a do 15min od nášho nástupu sme mohli vyraziť. Kapitán nás informoval o dĺžke letu niečo tesne pod 2h a že môžeme očakávať kľudný let. Dojmy z tejto časti letu boli len tie najlepšie, nechám už za všetko hovoriť fotky.
Load factor bol skoro 100%. Opäť sa mi raz osvedčilo rezervovať si sedadlá v zadnej časti lietadla, kde je najväčšia pravdepodobnosť, že sedadlo vedľa vás bude voľné. Aj keď nakoniec vedľa nás sedela asi 70 ročná babička.
Miesta na nohy ako všade inde, teda poskromne. Myslím si, že dnes už je jedno, či to je Air France alebo Emirates.
Obrazovka naozaj v top HD kvalite obrazu, logika ovládania ala smartphone.
Predsa aj klasické ovládanie, osobne som ho nepoužil skoro vôbec počas letu.
Kabína počas letu
Prekvapila ma položka Best of czech music.
Servis sa začal tureckým medom. Toto sú podľa mňa tie drobnosti, ktoré veľa nestoja, ale vždy potešia a človek si ich zapamätá.
Obstojná ponuka pitia. Oceňujem ponuku domácich malinoviek, hlavne tá mätová je naozaj výborná
Menu v duchu tureckej kuchyne sľubovalo zaujímavé chute
Chutilo to naozaj výborne, kvalita a kvantita naozaj maximálna na pomery economy a v rámci EU letov bez konkurencie.
Ďalším prekvapením bolo, že "kuchár" pomáhal počase aj v economy sekcii.
Vďaka Top Gearu a servisu TK ubehol let veľmi rýchlo.
Tu už klesáme na letisko v Istanbule
Praktická informácia o nadväzujúcich letoch a ich gatoch
Tento let hodnotím naozaj na 1*, myslím si, že TK nemá na týchto letoch do 3h v rámci EU konkurenciu. Zaujímavé boli taktiež sedadlá, ktorým sa pri sklápaní posúval sedák dopredu. Niečo podobné som už zažil v A330 a 77W, no nikdy predtým v narrow body. Niekto nato nadáva, mne s mojimi 186cm to vôbec nevadilo a sedelo sa mi veľmi pohodlne.
V Istanbule nasledoval výstup autobusom. To, že už nie sme v Európe, naznačila už samotná jazda autobusom po letisku. Nikdy by mi totiž nenapadlo, že sa s týmito letiskovými autobusmi dá závodiť. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa navzájom tureckí vodiči pretláčajú s autobusmi plnými pasažierov, trúbia na seba a podobne. Ako sa hovorí- iný kraj, iný mrav.
Čas na prestup sme mali asi 2h. Počas tejto cesty na mňa istanbulské letisko nespravilo veľký dojem. V oblasti, kde sme sa pohybovali počas čakania na náš let do Tokia, mi pripomínalo o niečo väčšie staré letisko v Dohe. Musím však povedať, že na ceste späť sme zistili, že sa tu nachádza aj príjemnejšia časť s obchodmi, ktoré už vyzerajú lepšie.
17.9.2015
IST-TYO, odlet 01:15 – 18:30
Dĺžka letu: 11h 15min
Boeing 77W, TC-JJL
Odovzdaný Turkish Airlines 23.02.2011
Sedadlo: 52A
Nástup prebiehal v kľude a keďže sme sedeli na predposlednej dvojke, nechávali sme si čas a nastupovali medzi poslednými. Odlietali sme z posledného gatu istanbulského letiska, ktorý bol o tomto čase už ľudoprázdny.
Keď sme prechádzali lietadlom do úplne zadnej časti kabíny, všimol som si, že Turkish má v ich 77W naozaj obrovskú časť vyhradenú pre Premium Economy, ktorá vyzerala naozaj príjemne. Asi 50% lietadla tvorila veľká skupina japonských turistov vracajúcich sa z Európy.
Priestor priamo pri gatoch, nič extra sa tu nenachádza
Koniec terminálu a náš gate
Nevýhodou nášho prvého letu bolo, že nám tento Boeing prišiel hrozne starý. Ani nie čo sa týka IFE a sedadiel, ale ten pocit, keď sedíte v trojtýždňovom lietadle a potom sadnete do asi 4 ročného Boeingu... no des a hrôza
Pri push backu hral interiér nášho Boingu všetkými farbami, nasledovalo naštartovanie motorov a pach kerozínu. Kombinácia, ktorú musí mať každý fanúšik letectva rád.Na dráhu sme prišli bez zastavenia a už sa náš 77W rútil nočnou oblohou smer Rusko. Letušky najprv rozdali amenity kit, ktorý si myslím nemá v rámci economy triedy obdobu. Veď kedy ste naposledy dostali papuče v economy? Taktiež potešili slúchadlá, ktoré sme dostali spolu s adaptérom na pripojenie vlastných. Kvalitou boli slúchadla klasické lietadlové, teda nepočúvateľné aj pre hluchého človeka. Etihad má napríklad lepšie.
Takže tu ma čaká nasledujúcich skoro 11 hodín.
Kabína počas nastupovania.
Počas jazdy k runway bolo zapnuté mood light.
Trasa nášho letu.
Keď sme vystúpali do letovej hladiny, nedalo si nevšimnúť, že stav interiéru nie je úplne bez chybičky. Osobne si myslím, že Turkish nepristupuje k čisteniu a starostlivosti o svoje lietadlo tak dôkladne ako napr. Lufthansa, ktorej niektoré lietadlá vyzerajú aj po 10 rokoch zachovalo. Náš Boeing bol už pomerne opotrebovaný, hlavne keď sa človek pozrel na rohy sedadiel a podobne. Taktiež som mal na oboch long hauloch problém so sklápaním sedadla, buď nefungovalo alebo išlo extrémne ťažko.
Chopard v economy!!
samozrejme sa jedná iba o brandovanú obyčajnú kapsičku, ale aj tak poteší.
Tak vážení, toto dáva TK v ecnomy. Naozaj klobúk dole. Niektoré aerolinky nedávajú ani polovicu z tohto v business class.
Samotný let už opäť popíšem obrázkami nižšie.
Pol hodinu po štarte sme dosiahli letovú hladinu
Menu na segment IST-NRT. Výber bol jednoduchý, keďže som mal chuť na mäso
Výber alko/nealko.
Adana kebab, opäť TOP.
Vegetariánska varianta, na výzor nič moc, ale manželke chutilo
Posledná fotka po večeri a ide sa spať
Podarilo sa mi zaspať asi na 5h, to už sme za polovicou cesty.
Niekde na Ruskom.
Kabína musela byť na pokyn letušiek zatemnená celý čas.
Zadná galley pre posádku, na výber tam bolo počas celého letu nealko, ovocie, chipsy, a sendviče. Takže hlad nehrozil.
Mood light pomaly prebúdzal kabínu, aby sa mohla servírovať druhá večera
Jedlo opäť bez chybičky. Výborný humus, cukina na skus a kura so šafranovou ryžou.
To už sme nad Južnou Kóreou.
Škoda, že pri tejto verzii IFE sa nedal meniť druh mapy. Človek bol odkázaný len na toto zobrazenie, kde sa náhodne menili zobrazenia mapy.
Vyhliadkový let.
Na záver letu som objavil aj slovenské hity
To už klesáme k Narite, kde nás privítal dážď a pokým sme dosadli, bola už tma.
Záverečné hodnotenie
Tak ako hodnotím môj prvý let s Turkish Airlines? Určite radím tento let medzi moje TOP 3, čo sa týka kvality servisu, IFE a posádky. Pocitovo nad Qatar Airways a asi na rovnakú úroveň ako Etihad. Lufthansa, Iberia alebo Air France sú na mojom osobnom rebríčku o triedu nižšie. Menšie mínus je letisko v Istanbule ktoré je na hranici svojich kapacitných možností a pre Európana, zvyknutého na Frankfurt alebo Londýn, je Istanbul veľmi „živelné“ letisko a hneď viete, že ste už skoro na Blízkom východe. Ja s tým však nemám problém, nakoľko sa mi podarilo 4 roky dozadu prežiť 7h v starom letisku v Dohe.
Taktiež stav lietadla na trase IST-NRT nebol už na 100%, a kedže lietadlo nebolo príliš staré, dávam to na vrub skôr dôslednosti servisu.
Výhodou pri letoch na východ môže byť taktiež fakt, že vás čaká jeden 2h let a druhý dlhý 10h+ let, takže sa dá v kľude vyspať a adaptovať sa na nové časové pásmo.
Pokúsim sa ešte v rozumnom čase spísať info o ceste späť, ale už teraz môžem prezradiť, že TK opäť nesklamal.
Ta registrace by měla být TC-JJL.
