Tak čo, dali by ste niečo podobné aj dnes?
Tak po roku by som sa rád s vami opäť podelil s reportom z mojej zatiaľ poslednej „exotickejšiej“ dovolenky. Postup bol klasický ako u väčšiny účastníkov tohto fora. Koncom septembra 2012 Alitalia zase „perlila“ a znova sa objavili v ich systéme letenky za veľmi výhodné ceny. Okrem Južnej Ameriky a Afriky ma zaujala letenka do Sydney za krásnych 554,- EUR. Odlety boli z Ríma, lety operované Etihad a Alitaliou, prestup v Abu Dhabi na ceste tam 3h a na ceste späť 2h. Následne sme volali našim kamarátom a za 4hodiny sme už mali mailom potvrdené 4 letenky.
Nasledujúcich 6 mesiacov sme riešili prískok do Ríma a program nášho pobytu v Austrálii. V decembri sa nám vďaka 20% vianočnej zľave podarilo kúpiť spiatočnú letenku do Ríma taktiež s AZ za celkom rozumných 130,- EUR, a jednosmerné letenky SYD-MEL a MEL-MKY. Náš plán bol prísť do Ríma už deň vopred, teda 5.3. Deň odletu sme plánovali stráviť prehliadkou Ríma a večer odletieť smer Sydney.
Ešte by som rád spomenul, že nám Alitalia mesiac pred odletom oznámila, že let 5.3. z Viedne rušia a že nám ponúkajú odlet o deň skôr alebo neskôr. Bohužiaľ to bolo v rozpore s našimi plánmi a keďže nás odmietli dať na iný let operovaný niekým iným (aj keď to bol codeshare), dohodli sme sa s nimi, že nám zrušia prvý segment za ktorý nám vrátia 69,- EUR na osobu (samozrejme peniaze stále nikde). Následne sme teda kúpili jednosmernú letenku na nami požadovaný dátum s Fly Niki za 49,- EUR. O Alitalii sa pokúsim ešte napísať krátke zhrnutie na konci reportu.
Takže toto nás čakalo, celkovo 22 955 míľ vo vdzuchu
VIE-FCO
HG8470
Odlet: 5.3.2013 18:05
Prílet: 5.3.2013 19:30
Airbus A320
Registrácia: OE-LEE
Dátum zaradenia do flotily: 24.04.2006
Sedadlo 26F
Ťažko napísať niečo zaujímavé o tomto lete. Check in sme si spravili online, počasie pri odchode z Bratislavy bolo príjemných 10 stupňov. Na Schwechate v utorok podvečer skapal pes, nikde nikto, kľud a pohoda. Fly Niki má check-in prepážky na miestach, kde bol kedysi Austrian, keďže ten už operuje z nového terminálu, ktorý vyzerá ako z Orwellovej knihy 1984. Čas som si krátil fotografovaním lietadiel a sledovaním flight radaru na mobile, pričom zvyšok výpravy sa odobral do Starbucksu.
Nástup do lietadla bol skoro načas, vonku už zapadlo slnko, takže fotografovanie bolo takmer nemožné. Lietadlo bolo veľmi čisté a zdalo sa mi, že interiér len nedávno prešiel úpravou. Zaujali ma mŕtvolne biele led svetlá v celom lietadle, v tomto prípade LEDky nepovažujem za krok napred. Od Slovinska sa zamračilo a počas celého letu nás až po pristátie sprevádzali malé turbulencie.
Ako občerstvenie sa v polovici letu podával sandwich a to buď syrový alebo salámový. O 19:40 za mierneho dažďa dosadol náš Airbus na dráhu letiska Fiumicino. Po výstupe z lietadla sme sa pomerne rýchlo dostali k pásom, bohužiaľ zatiaľ bez batožiny. Na kufre sme museli čakať asi ešte ďalších 20 min. Brali sme to športovo, veď sme v Taliansku a tu sa nad takými vecami snáď nebudeme rozčuľovať.
Na Swechate sa v utorok podvečer nič moc nedialo
Boeing 777-200 Austrianu ide na odpočinok
Airbus A319 Rossiya z roku 2002, v službách Rossiya od roku 2008
Vedľa nás kolega, Fly Niki má naozaj podarený dizajn
Biele LED svetlo, vitajte v márnici
Podvečerný pohľad na letisko tesne pred vzletom
Posledený pohľad na podvečernú Viedeň
Rím a cesta na letisko
Náš deň v Ríme prebehol presne podľa našich očakávaní, pobehali sme tie najznámejšie pamiatky, na obed pizza a červené víno. Presun na letisko Fiumicino sme plánovali autobusom Terravision z hlavnej stanice, pričom spiatočný lístok sme si kúpili už pri prílete do Ríma. K nemu sme dostali taký malý magický lístok pripevnený zicherkou, kde bolo v taliančine napísané, že nám odporúčajú sa na stanicu pre poobedné odchody dostaviť čo najskôr.
Takže sme pre plánovaný odchod o 17:45 boli na stanici už o 17:10. Ľudia postupne prichádzali, až bolo nástupište pomerne zaplnené, čas ubiehal - o 18:10 stále nikde žiadny autobus. To už mali odísť medzitým dva. O 18:20 prišiel náš autobus, pričom ľudí tam samozrejme bolo tak 2 až 3 krát toľko, koľko sa ich zmestí do jedného autobusu. Následne sme si všimli, že veľa ľudí má v rukách iné kartičky ako my a s hrôzou sme zistili, že fungujú ako vstupenka do autobusu. Tieto kartičky bolo potrebné si vyzdvihnúť v kancelárii hneď vedľa nástupišťa, no je mi doteraz záhadou, prečo boli všetky inštrukcie v taliančine, keďže asi 80% cestujúcich boli turisti. Samozrejme sme sa do daného autobus už nedostali a pracovník Terravision nám oznámil, že ďalší spoj pôjde asi za 20 min., ale že si nie je celkom istý.
To sme už začali byť z meškania nervózni, predsa len letisko je 25km od železničnej stanice a v Ríme práve vrcholila podvečerná špička. Vedľa sme uvideli autobus Alitalie, takže sme sa rýchlo rozbehli k nemu a kúpili nové lístky. Následne sme asi o 18:40 opustili železničnú stanicu v Ríme, všetci ľahší o 7 EUR za nové lístky. Podľa predpokladov išla premávka veľmi pomaly, ale asi o 20:10 náš autobus zastavil na letisku (priznám sa bez mučenia, že som bol z meškania dosť nervózny a celú cestu som sledoval v Navigovne na svojom iPhone).
FCO-AUH
AZ 0852
Odlet 6.3.2013, 21:45
Prílet 7.3.2013, 6:25
Lietadlo: Airbus A330-200
Registrácia: EI-EJJ, "Michelangelo Merisi da Caravaggio"
Dátum zaradenia do flotily: 19.05.2011
Sedadlo: 12A
Alitalia svoje lety do AUH paradoxne odbavuje v starej časti letiska, v terminály T3. Veľmi som to nepochopil, keďže má Alitlia svoju vlastnú peknú časť v T1 a ich code share lety s Etihadom by som považoval za pre nich pomerne dôležité. Check in prebehol v poriadku, bohužiaľ bez akejkoľvek interakcie zo strany pracovníčky Alitalie. Do boardingu nám následne zostávalo asi 40min, takže sme si v bistre za security kontrolou dali pizzu, vyprážané olivy a celé to zapili Limoncellom z Duty Free.
Aeroporto Internazionale Leonardo da Vinci di Fiumicino, potešili hlavne výborne možnosti stravovania
Z pohľadu dizajnu som videl aj krejšie letiska
Pre boarding sme museli opustiť terminál 2 a vydať sa automatizovaným vláčikom do non-schengen časti, z kade operuje Alitalia svoje longhaul lety. Nakoľko boarding už začal pred našim príchodom, nečakali nás žiadne rady. Nastúpili sme do pomerne nového Airbusu A330-200, teda vlajkovej lode Alitalie. Business class ani premium economy ma pri prechode cez ich sekcie moc nezaujali. Na sedadle nás už čakali deky a všetky tie ostatné serepetičky.
Push back bol asi s 15min meškaním. Náš Airbus bol vybavený kamerou takže som mohol sledovať celý štart takpovediac z prvej ruky. Vzlet z dráhy bol o 22:23, teda s 33 minutovým meškaním oproti plánu. Hneď po štarte som preskúmal IFE. Kvalita obrazovky a výber bol pre náš 6 hodinový let dostatočný. Pri takto krátkom lete je podľa môjho názoru dôležité, aby posádka rýchlo rozniesla jedlo a dopriali pasažierom čo najväčšie množstvo času na oddych. To sa bohužiaľ pri našom lete nestalo a posádka si dávala so všetkým na čas. Taktiež nepotešil Talian sediaci predomnou, ktorý asi letel prvýkrát, pričom mal z toho celého obrovskú radosť a neustále si sklápal sedadlo do najnižšej pozície a to aj pri podávaní jedla. Umravnila ho až letuška pri mojom prosebnom pohľade o pomoc, pričom som jej nemusel nič hovoriť, len som sa na ňu usmial a ukázal smerom predomňa.
Satelitný terminál letiska, lieta z neho väčšina long-haul letov. Odvezie vás tam automatizovaný vláčik
Náš gate, boarding už v plnom prúde
Náš Airbus A330-200, bohužial sa lepšie nedal odfotiť
Cesta sa môže začať
Výhľad z okna a pekný pohľad na krídlo našej A330tky
Vedľa nás Boeing 777-200 do Sao Paula
Alitalia ma vo svojich A330 rozostup klasických 31"
Výbava na 6 hodinový let
Trasa nášho letu
Možnosť kamery pri štarte vždy poteší
Tesne pred vstupom na dráhu
Niečo slané na začiatok, s červeným vínom dobrý štart cesty
Na výber klasika, kura alebo cestoviny?
Posádka v akcii
IFE box bol našťastie len taký "malý boxík"
S jedlom sme skončili asi 2h a 40min po vzlete, ku kvalite jedla nemám výhrady. Originálne slané sušienky s vínom na začiatok potešili, potom bol na výber klasicky chicken or pasta. Limoncello z Duty free poslúžilo ako digestiv. Nasledoval kvalitný taliansky vianočný film Una famiglia perfetta, pričom ma k tomuto počinu inšpirovalo pár ľudí tu z fóra, a teda pozerať autentické filmy z miesta odletu
Celý zvyšok letu prebiehal pokojne. Prekvapila ma pomerne veľká porcia raňajok vzhľadom na dĺžku letu. Myslím si, že mnoho aeroliniek neservíruje väčšie jedlo ani pri omnoho dlhších letoch napr. z USA.
Viac než dostatočné raňajky na 6 hodinový let
Taliansky film o vianociach, odporúčam!!
Velká trojka: Doha, Dubai a Abu Dhabi
Východ slnka tesne pred pristátim v Abu Dhabi
Ferrari world, súčasť okruhu kde sa jazdí F1. Miesto kde sa vraj dá podľa magazínu Etihad vyblázniť
Známa ATC veža v Abu Dhabi
Full spoilery v podaní A330-200
Vitajte v Abu Dhabi
Hodnotenie letu FCO-AUH
+ IFE ,výber filmov a zábavy
+ pomerne nové lietadlo
+ množstvo jedla a kvalita
- pomalosť posádky
- kvalita slúchadiel a deky
- posádka po servírovaní jedla „zmizla“
Abu Dhabi
Aj napriek meškaniu pri odlete z Ríma sme dosadli na plochu letiska v Abu Dhabi načas, pričom nás vítalo príjemných 24 stupňov. Vystúpili sme “chobotom” priamo do terminálu 1. Výzorovo mi pripomína letisko v Dohe, ktoré som navštívil presne pred rokom, avšak je omnoho civilizovanejšie, o čom ma presvedčila hneď prvá návšteva záchodov, ktoré mali väčšiu kapacitu ako všetky záchody v Dohe dokopy.
Zvyšok času sme trávili na káve v Coste a pofľakovaním sa po Duty Free. V obchodoch tam veľký výber nebol, zaskočilo ma, že nemali poriadne miesto, kde by predávali modely lietadiel a ostatných suvenírov s logom Etihad. Model lietadla Etihad nemali dokonca žiadny, len modely British Airways a KLM. Logiku sa mi v tom ťažko hľadá…
Veľkú chybu sme spravili v tom, že sme väčšinu času nášho prestupu strávili v starom termináli 1, pričom nový terminál 3 z kade odlietal náš let do Sydney bol omnoho modernejší a vzdušnejší. Terminál 3 má taktiež krásne veľké presklenné gaty, z ktorých sa dá veľmi dobre pozorovať aktivita na ploche.
K terminálu 3 ešte jedna poznámka. Pri vstupe sem sme absolvovali klasickú security kontrolu cez roentgen. Nám sa podarilo vychytať asi 15metrovú radu cestujúcich asi zo všetkých kútov Blízkeho východu. Niektorí cestujúci mali odhadom asi 90 rokov a všetci spolu vyzerali, že idú na komparz pokračovania Ramba 3. Taktiež pach v miestnosti bol povedzme “špecifický”. Najviac ma asi dostali ženy, ktoré mali na hlavách 5 litrové bandasky s vodou. Naozaj by ma zaujímalo, či s tým išli až na palubu lietadla…
Z celej tejto situácie nás zachránil zamestnanec letiska,ktorí prechádzal radu sem a tam a vyberal všetkých “bielych” cestujúcich z rady a posielal ich do inej, kde nebol skoro nikto. Tomu sa hovorí diskriminácia!!!
Taktiež samotná kontrola cez roentgen bola pomerne vtipná, keďže sa pracovník celý čas hral s mobilom a na obrazovku ani nepozeral. Takže sme to celé absolvovali asi za 5min.
Interiér Terminálu 1, ráno a okolo polnoci tu býva "dosť" plno
Spodná časť s obchodmi
Airbus A330 Etihad sa chystá na svoju ďalšiu cestu
Nemôžem si pomôcť ale mne tie budovy pripomínajú Tatooine zo Star Wars
Gaty v novšom Terminály 3
AUH-SYD
AZ 3925, Codeshare s Etihad
Odlet 7.3.2013 o 10:10
Prílet 8.3.2013 o 07:20
Registrácia: A6-EHE
Dátum zaradenia do flotily: 29.06.2007
Sedadlo: 40A
Na úvod by som rad spomenul, že naša fľaša Limoncella prežila aj ďalšiu kontrolu tesne pred vstupom do lietadla, keď pracovník letiska nechával otvárať náhodne batožinu a vyhadzovali všetku balenú vodu a podobne. Môj ruksak sa kontrole vyhol. Po nástupe sme smerovali do zadnej časti economy, kde sa nachádzali naše sedadlá. Keďže sme nastupovali medzi poslednými, zaskočilo ma, že kabína bola zaplnená ani nie na 50%.
Za necelých 15min zahlásila posádka boarding completed, čo malo za následok boj o voľné sedadlá. Výsledok? 1 stredná štvorsedačka slúžiaca ako posteľ a 3x krajné dvojsedačky celkovo pre 4 pasažierov. Takto rozmiestnení sedíme asi ďalších 10 min a kapitán nám následne oznamuje, že budeme mať meškanie vzhľadom na to, že nám Omán neudelil slot na prelet. Bolo veľmi dobre vidieť rozdiel medzi „frequent flyermi“ a bežnými cestujúcimi. Tí prví sa totiž hneď po oznámení o ukončení boardingu rozbehli po voľných sedadlách, pričom bežní cestujúci len nechápavo pozorovali, čo sa deje. Po ďalších 15 minútach nám kapitán oznamuje, že nám Omán udelil slot a push back očakáva až o 11:00 a vzlet z dráhy o 11:20, čo predstavuje skoro 2hodinové meškanie. Musím však pochváliť pilota, že nás neustále informoval o priebehu meškania a jeho dôvode.
Náš Airbus A340-600, naozaj krásny stroj
Nakladanie carga do útrob Airbusu
Výhľad z môjho sedadla, bohužiaľ sme čakali ešte 1,5h pokiaľ sme dostali povolenie na prelet Ománom
Zadná časť economy, čo viac si na 14 hodinovom lete priať ako load factor okolo 50%
Miesta na nohy tak akurát, nepoteší zle umiestnený držiak na pohár do ktoré budete pri každom pohybe narážať
Boeing 777 ktorý vytlačili z gatu tesne pred nami, v pozadi so štartujúcim Airbusom A320
Amenity kit a asi najlepšie slúchadlá aké som kedy v Economy dostal, aj keď som následne používal svoje
Následne presne o 11:00 bol náš Airbus A340-600 vytlačený z parkovacej pozície. Počas rollovania míňame všetky tie Boeingy 777 a A340-600 vo farbách Etihad, naozaj to bol veľmi impozantný pohľad.
Hra svetiel počas rollovania na dráhu
Rovnaký Airbus A340-600 ako ten náš, platí prednosť z prava
Posledný pohľad na ATC
Obytná časť tesne po vzlete
Už sme pomerne vysoko
Kam to vlastne ideme? Už viem, Sydney
Tesne po štarte posádka rozdala prvé kolo nápojov a slané krekery. Našu časť obsluhoval asi najmilší „letušák“, akého som mal tú česť stretnúť. Nič nebolo problém, proaktívne sa pýtal, či je všetko v poriadku, no proste radosť cestovať. Interne sme sa zhodli v rámci skupiny, že by pre cestujúceho obetoval aj obličku ☺
Ako dôkaz by som rád citoval jeho rozhovor s pasažierkou na konci letu
Letušák: Chcel by som sa spýtať či bolo všetko počas letu v poriadku a čo by sme mohli zlepšiť?
Pasažierka: Let bol výborný nemám žiadne výhrady.
Letušák: To veľmi rád počujem od človeka z brandže, ale určite je niečo, čo by sme mohli zlepšiť!
Pasažierka: Nie naozaj, bola som nadmieru spokojná.
Letušák: Vy ste až príliš milá, určite vás nič nenapadá?
Pasažierka: Nie, bolo to výborné
Letušák: Ďakujem veľmi pekne, keby vás niečo napadlo, určite mi dajte ešte vedieť.
Pasažierka: Určite dám, ešte raz ďakujem.
Následný obed bol veľmi dobrý, určite odporúčam každému, keď bude možnosť dať si kuracie biryani, chuťovo to bolo jedno z najlepších jedál, aké som na palube lietadla mal. Veľkosť obrazoviek IFE bola veľmi dobrá, avšak sklamalo ma rozlíšenie ktoré sa mi zdalo horšie ako v Airbuse Alitalie. Predsa len lietadlo bolo staršieho dáta. Taktiež výber filmov a ostatných vecí podľa môjho názoru musí uspokojiť každého. Posádka lietadla si evidentne celý let užívala, nakoľko ich určite potešil load factor, ktorý bol v economy určite pod 60%.
Menu na dnešný let
Čím iným začať občerstvenie ako australským pivom?
Jedno z najlepších jedál ake som kedy na palube lietadla mal, kto bude mať možnosť si kuracie biryani na palube Etihad vyskúšať nech tak určite urobí
Posádka chodila v pravidelných intervaloch s vodou a džúsom, následne asi v polke letu boli servírované sandwiche, a to buď kurací alebo syrový. V zadnej časti bolo taktiež k dispozícii ovocie a iné drobnosti. Naozaj zaujímavá vychytávka nášho lietadla bolo okno na záchode
Doteraz som sa s tým nestretol, je to síce drobnosť, ale nás leteckých fanúšikov to určite poteší.
Prelietame rovník, bál som sa väčších turbulencií ale našťastie sa nič hrozné nekonalo. Pri Sumatre bola pod nami búrka bohužiaľ sa nedala odfotiť
To nám ten let pekne ubieha...
IFE Etihad ponúka naozaj dostatok zábavy aj 14 hodinový let do Sydney
Kabína počas letu, všetci si užívajú poloprázdne lietadlo
Hodinu a pol pred pristátím boli servírované klasické „letecké raňajky“. Chuťovo to bolo ok, samozrejme žiadny gastronomický zážitok. Asi 1h pred pristátím už vyšlo slnko a my sme sa mohli kochať pohľadom na austrálsku prírodu a majestátne Blue mountains pri Sydney.
Klasické "letecké" raňajky ako ich všetci poznáme. Vysvetlí mi niekto prečo pri prvom jedle dostanete teplú žemľu avšak pri druhom už len studenú ako nanuk z chladničky?
Už sme skoro tam!!!
Východ slnka nad Austráliou
Točíme smer Sydney
Blue mountains pod nami
Klesáme pod oblačnosť
Tak teda ešte nie, tu ešte pár oblakov je
Krídlo nášho Airbusu v zajatí mrakov
Pristátie v Sydney bolo aj napriek pôvodnému 2 hodinovému meškaniu načas. Zaparkovali sme vedľa A380tky Qantasu, čo bolo naozaj veľmi pekné privítanie na úvod nášho pobytu v Austrálii.
Aglomerácia Sydney v pozadí
V Sydney je dosť možností na kúpanie...
Plné przdy po 14 hodinovom lete
Tak a máme tu prvé klokany!!!
Prvú časť cesty som si vyslovene užil. Nenastali žiadne problémy, všetky lety boli v poriadku. Netrpel som hladom ani smädom. Letisko v Abu Dhabi je omnoho lepšie ako to v Dohe kde som prestupoval minulý rok s Qatarom.
Na lietadle Etihadu bolo troška vidieť že má už 6 rokov. Samozrejme to asi spôsobili aj väčšie očakávania spôsobené marketingom a presadnutie z nového Airbusu Alitalie. Etihad má takisto ako aj ostatné aerolinky zo Zálivu posádku z celého sveta. Spôsobuje to podľa mňa dosť veľkú nezohratosť posádky počas prvých hodín letu. Samozrejme keď sa o vás stará niekto tak pozorný ako náš letušák tak to ani nepocítite ale na ceste späť som už toľko šťastia nemal.
Keď sa 10 ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi z rôznych kútov sveta stretne prvý krát na palube lietadla, neexistuje podľa mňa možnosť aby počas prvých hodín poskytovali 100% servis.
Ďalšia vec, ktorú som si všimol pri spiatočných letoch Alitalie aj Etihad je, že pri pomerne krátkej zastávke na zemi, keď lietadlo už za 1-2 hodiny letí späť sa podľa môjho názoru nedá úplne dokonale vyčistiť celé lietadlo. Samozrejme keď si človek sadne, tak si najprv nič nevšimne, ale ak je človek v lietadle 14h, tak si všimne rôzne fľaky a obrúsky, ktoré kreatívni pasažieri pred vami zastrčili na rôzne miesta sedadla.
Hodnotenie letu AUH-SYD
+ IFE výber filmov a zábavy
+ posádka
+ množstvo jedla a kvalita
+ kvalita deky a slúchadiel na letecké pomery
- miestami neporiadok medzi sedadlami po predchádzajúcom lete
- viditeľné opotrebenie niektorých častí sedadiel
- nižšie rozlíšenie obrazovky
- evidentná nezohratosť posádky prvé 2 hodiny letu
Dúfam že sa vám prvá časť môjho reportu páčila a verím že som poskytol pár informácii pre ľudí ktorých čaká taktiež podobná trasa s Etihadom.
Ešte postupne doplním:
• Pár fotiek z cesty po Austrálii
• Fotky zo známej pláže pri Kingsford Smith letisku
• Report z cesty späť
• Pár “pikošiek” o Alitalii + záverečné hodnotenie
Díky, a co nejdřív pokračování! 
