Fórum Airways.cz

S priateľkou sme na predletné obdobie nemali žiadne konkrétne plány, akcia Turkish Airlines nám prišla akurát vhod, keďže aj ona, aj ja, sme chceli spoznať tureckú a z časti aj arabskú kultúru už dlhšiu dobu. Lákadlom bola aj možnosť vyskúšať si po dlhšej dobe fullfare aerolinku. A zrovna Turecko je oblasť, kde sa mieša Európa s Áziou, v relatívne vhodnom pomere a pri vhodnej bezpečnosti. Aktuálna situácia síce hovorí niečo iné, ale to sme vtedy nemohli vedieť. Vďaka uplatneniu kupónu Edreams vychádzala celková cena za spiatočnú letenku na veľmi príjemných 37,43 eura + 19 eur za kupón eDreams.
Hneď po zakúpení letenky som pár dní sledoval ceny hotelov v destinácii, a keďže sa takmer vôbec nemenili, zakúpil som v hoteli s názvom Devran ubytko, tiež za peknú cenu 40 euro za dvojpostelovú izbu. Vzhľadom na umiestnenie takmer v centre to bola dobrá ponuka, dokonca vrátane raňajok.
Obaja študujeme/pracujeme v Brne, na cestu na viedeňské letisko sme použili najjednoduchšie možné spojenie, obľúbený Stjudent Ejdžensy. Aj keď tento spoj zachádza až na letisko, pre cestu tam sme zvolili výstup už v centre mesta, kde sme sa rozhodli skontrolovať, či je ešte Viedeň taká, akú si ju obaja pamätáme (keďže sme tu boli obaja viackrát), a hlavne, skočiť si na Sacherovu tortu.

Deň prvý (3.6.2013)
Plánovanie pobytu nemalo žiadne závažnejšie trhliny, prvý deň bol určený len na cestu, prílet do Istanbulu, presun z letiska k hotelu a nejaké obhliadnutie okolia. Ako už bolo spomenuté, do Viedne sme sa dopravili žltým expresom, pričom ma prekvapilo, že na poslednej pumpe na českej strane nastúpili do autobusu policajti s colníkmi a každému kontrolovali OP/pas. S týmto som sa už dosť dlho nestretol, je možné, že niekoho hľadali.
Vystúpili sme pri Pratri, kde sme sa plánovali zabaviť na asi jednu hodinu. Po zbežnej obhliadke atrakcií som Pavle vystrieľal Pavlu, malú plyšovú bábiku, cestou sme si zahrali Air Hockey a nakoniec zamierili aj k húsenkovej dráhe, kúsok od vchodu. Čas sa naplnil, vedľa Prátru je zástavka metra, ktorú sme použili na dopravu do centra. To vyzerá asi tak, ako si ho pamätám, pri orientácii som bol síce nútený použiť gpsko, ale po nájdení Dómu Sv. Štefana som sa našiel. Odtiaľ je to k Mozartovej kaviarni na skok.
Po 3 mikrozákuskoch a (ne-)zodpovedajúcej cene sme prešli pešo až k želežničnej stanici Wien Mitte, odkiaľ chodia priame spoje až na letisko. Na výber je express alebo klasický osobák. Vzhľadom na to, že cena obyčajného je približne štvrtinová a trvá len o 15 minút viac, použili sme ten. Zástavka na letisku je priamo pod novým terminálom, nie je treba nikam zbytočne šlapať.
VIE-SAW TK1900
Sched 16:55 – 20:10 (2:15h)
Real 17:10 – 20:03 (1:53h)
737-8F2 TC-JFD (Artvin), sedadlo 12B a 12C
LF: 90 %
Maslo faktor: 6/10 (akurát)

Na check-ine som najskôr plánoval odbavenie cez kiosk, cez ten ale nebolo možné zarezervovať si Exit row, takže sme sa vybrali priamo k prepážke a tam nám chalanisko vybral miesta, ktoré som si vyhliadol, teší ma, že bez príplatku na rozdiel od LCC .
Do odletu sme mali ešte asi 2 hodiny, rozhodli sme sa ale počkať radšej pred gatami. Naša bola D22, kúsok od ktorej sa nachádza „čakáreň“ s výhľadom na okolité gaty. Najväčšia mašina v okolí bola bezpochyby tripl-sedma Emirates, zbytok len štandardné Airbusy A320 family, sem tam nejaký Boeing 737 a zopár obľúbených Embraerov. Fotiť som nefotil, hneď za oknom sú kovové žalúzie, ktoré sťažujú výhľad. Cez security, ktorá je vždy až tesne pred gatami (minimálne v starom terminále), sme prešli celkom rýchlo, tentokrát som ale zapípal, keďže som si zabudol dať dole opasok...

Boarding bol v 2 kolách, najskôr zadné rady a business, potom predná časť lietadla. Hneď vo dverách ponúkali canapes (po našom jednohubky), a to konkrétne turecký med na špáratku. Rýchlo sme sa usadili, na sedadle každého čakali slúchadlá. Pushback bol takmer na čas, popojíždění (aký je pre toto slovenský ekvivalent? Rolovanie?) trvalo ďalších pár minút, štart bol z dráhy 34.

Obrazovky IFE sa vyklápajú zo stropu, púšťali nám mapu a informácie o rýchlosti, výške, teplote, atď. Okrem toho bolo možné zo slúchadiel počúvať nejaké turecké staršie pesničky, turecké novšie pesničky, turenú populárnu hudbu a niečo ako svetovú populárnu hudbu. Viac som sa ale tešil na jedlo, ktorého menu rozdávali asi 15 minút po štarte počas stúpania do letovej hladiny. Na výber boli 2 jedlá, kebab alebo kuracie. Menu som si zabudol zobrať, takže popis len z pamäte a z fotky.

Predjedlo: zeleninový šalát s tzatziki, olivou, rajčinou a plátkom tuniaka
Hlavné jedlo: kebab alebo kuracie s ryžou, grilovaná zelenina – paprika a baklažán
Dezert: tvarohový koláčik
Na zasýtenie: čerstvo prihriata žemla, maslo, balkánsky syr, pár keksov
Nápoje: deci vody, podľa výberu džús alebo teplý nápoj
Navyše: kovový príbor, soľ, korenie, vlhčený obrúsok a servítky
Na ani nie 2-hodinový let veľmi príjemné pohostenie, škoda, že ostatné európske aerolinky už nič také neponúkajú.

Prílet bol na dráhu 06 sekundárneho istanbulského letiska SAW pomenovaného po Sabihe Gokcen, prvej pilotke stíhačky pôsobiacej v boji. Ešte predtým bolo vidieť po ľavej strane kopce s tureckými vlajkami, ale nikde som sa nedočítal, čo je to za miesto.

Po vystúpení z lietadla sme sa chobotom vybrali k colníkom, kúsok pred nimi bolo okienko, kde sa dali kúpiť viacvstupové víza za 15 Euro na osobu s platnosťou pol roka. Cestu do mesta som plánoval par týždňov dopredu, najvýhodnejšie k nášmu hotelu vychádzal priamy spoj so spoločnosťou Havatas. Cesta zo SAW na námestie Taksim stojí 13 TL a trvá asi hodinu a pol. Autobusy chodia každých 30 minút a stoja priamo pred vstupom do budovy, takže prehliadnuť sa nedajú. Platí sa cash u sprievodcu, ktorý stojí na každej zástavke, ten dá každému zákazníkovi lístok, ktorý je potrebné ukázať šoférovi. My sme nastupovali ako poslední, jediné voľné miesto bolo vedľa šoféra, to som teda prenechal slečne a ja som sedel na schodíkoch. V prípade búračky by som to mal za sebou ako prvý . A že tí Turci teda jazdia...

Autobus mal 4 alebo 5 zástavok cestou, takže po asi 20 minútach som už sedel na sedačke. My sme pokračovali až na konečnú zástavku, konkrétne námestie Taksim, ktoré je momentálne okupované demonštrantami, prípadne políciou. To bolo ale až mesiac po našom odchode, takže v tej dobe to bolo len štandardne rušné miesto, kde sa schádza mesto a jeho obyvatelia. Odtiaľ sme to mali k hotelu asi 25 minút pešo cez pár uličiek, ktoré mi na prvý pohľad veľmi pripomínajú vianočne vyzdobenú ulicu Masarykovu v Brne. Po oboch stranách viacposchodové budovy, v strede ulice koľaje pre šalinu a medzi budovami povešané ozdoby.
Ubytovaní sme boli v hoteli Devran, v užšej vedľajšej uličke s pár menšími kaviarňami a reštauráciami. Ubytovanie prebehlo rýchlo a bez problémov, recepčný chcel ale vidieť rezerváciu, asi mu malo prísť viac hostí. Dostali sme malú dvojku s vlastnou sprchou a záchodom, ktorá ničím nevybočovala zo štandardu. Mala aj vlastnú minichladničku, v ktorej boli ale iba 2 pollitrovky minerálky. Televízor mal asi 10 tureckých programov, klíma bola funkčná, za tú cenu (ku ktorej sa ešte neskôr vrátim) to bolo primerané. Prvý večer sme len prebehli okolie a popozerali, čo nás bude čakať v nasledujúcich dňoch.

Deň druhý (4.6.2013)
Začali sme štandardnými kontinentálnymi raňajkami, ktoré od priemeru ničím nevybočovali, snáď len chýbajúcim mäsom na akýkoľvek spôsob. Do centra sme cestovali metrom a električkou, síce trochu naokolo, ale nakoniec sme sa dostali presne tam, kam sme potrebovali. Problém istanbulského metra je taký, že pár liniek už premáva, sú ale veľmi chabo poprepájané.

Doprava:

• na cestovanie metrom, podzemnou lanovkou a električkou je možné použiť tokeny, každý za 4 TL, platí sa pri každom prestupe
• na cestovanie metrobusom je potrebná metrobus karta, dá sa kúpiť na niektorých zástavkách
• okrem toho je možné kúpiť si Istanbul Card, ktorá platí v každom dopravnom prostriedku (metrobusom si nie som istý), dá sa na ňu nabiť hotovosť a stačí 1 kus aj pre skupinku ľudí => odporúčaný spôsob
• každá zástavka električky má svojho SBSkára, ktorý dohliada na bezpečnosť a hlavne na to, aby nikto nepreskakoval turnikety

V historickom centre sme videli/navštívili nasledovné pamiatky:
- univerzita
- Grand Bazaar
- Hagia Sophia
- Modrá mešita (Sultan Ahmed)
- Park Topkapi
- vodojem
Potom sme sa šli previezť na ázijskú stranu Istanbulu. Plán bol taký, že cestou späť cez bosporský most pôjdeme pešo, na druhej strane sme ale zistili, že takýmto spôsobom to nepôjde, na oboch koncoch stoja strážnici.
Preto sme ešte chvíľu zostali na druhej strane a snažili sa nájsť niečo na večeru, keďže hodina už bola pokročilá. Po krátkej prechádzke sa objavil veľký obchoďák s klasickým foodcourtom, kde sme si dali niečo ako kebab s hranolkami a nápojom, turistická klasika. Cesta domov opäť metrobusom a metrom, večer ešte obzrieť okolie a rýchly nákup vody. Deň sme zavŕšili wafflami s nutelou, zmrzlinou a ovocím kúsok od hotela.
Večer som chcel zaplatiť ubytko, keďže sa platilo až na mieste. Pôvodná cena 40 éčiek za 2 osoby a noc ale recepčnému z nejakého mne neznámeho dôvodu nevyhovovala, stále sa oháňal vlastným cenníkom, kde to bolo za 60. Keďže ale viem, že Booking.com sa väčšinou o svojich zákazníkov postará, protestoval som len minimálne, zato som si ale nechal vypísať paragón a potvrdenie o platbe kartou som si starostlivo uložil do peňaženky a viac to neriešil.

Deň tretí (5.6.2013)
Plán bol taký, že hneď zrána po raňajkách pôjdeme do akvária, ktorého leták som našiel na vrátnici. Plán by to bol celkom jednoduchý, keby už bola dostavaná zelená linka metra, boli by sme tam behom 25 minút. Rok 2015 sa ale ešte nepíše, takže sme museli ísť naokolo. Zrodil sa teda plán ísť vlakom zo stanice, kde kedysi končil Orient Express. Dostať sa tam bolo jednoduché, bohužiaľ, na informáciách nám povedali, že vlak nepremáva. Ďalšou alternatívou bolo cestovať busom, to som ale vtedy ešte nevedel, že autobusy tokeny nepapajú. A zohnať Istanbul Card bol takmer nadľudský výkon, keďže v žiadnom automate okolo táto karta buď nebola alebo automat nefungoval... Po asi hodine sme víťazoslávne našli PNSku, kde ich predávali a konečne sme sa mohli vydať k želanej destinácii. Cesta trvala asi hodinu, autobus stál pri každej zástavke, nakoniec sme ale vystúpili tam, kde bolo treba. Nastal ďalší problém, kde je to akvárium? Podľa GPS som stáli presne v ňom, okolo ale nebolo vôbec nič, len plotom ohradené pláže. Na jednu stranu 500 metrov a nič, na druhú stranu 500 metrov a nič, nenašli sme... Keďže nebolo v tej časti mesta čo robiť, zahrali sme sa aspoň na plane spotterov a s tými našimi kompaktami sme sa snažili spraviť aspoň ako-tak prijateľné fotky lietadiel pristávajúcich na IST. Vhodná je asi len táto : Sklamaní sme sa teda vybrali späť do historického centra, kde sme mali stretnutie s predajcom lístkov plavieb po Bospore. Tá trvala niečo menej ako 2 hodiny, previezli sme sa cez Zlatú zátoku, pod prvý bosporský most, po ktorom sme sa deň predtým vozili, a pri druhom moste sme sa otočili a plávali späť. Sprievodca zatiaľ popisoval históriu mesta a iné zaujímavosti.
Cestou domov sme sa ešte stavili v bazáre s korením a nakúpili niečo na pamiatku a hlavne povinnú magnetku. Záver tohto dňa bol ešte venovaný originálnemu kebabu z jahňaciny.
Deň štvrtý (6.6.2013)
Keďže autobusy Havatas premávajú na SAW nielen z Taksimu, ale aj z ázijskej časti mesta, rozhodli sme sa presunúť sa tam trajektom. Tie premávajú cez deň pravidelne každých 20 až 30 minút, v závislosti od linky. Náš vyrážal z Kadikoy, kam sme prešli pešo, aby sme poslednýkrát nasali tú historickú vôňu Starého mesta. Plavba trvala tiež okolo pol hodiny, na druhej strane sme mali ešte dostatok času na to, aby sme minuli posledné líry a kúpili si niečo pod zub. Dohoda bola taká, že na posledný deň si dáme pečené gaštany, ktoré predávali naozaj úplne všade. Až tak všade nie, v ázijskej časti sme počas poslednej hodiny voľna nenašli jediný stánok. Žeby monopol Európy? Nuž, smola...
Cesta na letisko ubehla rýchlo, do odletu sme mali okolo 2,5 hodiny, vybrali sme sa teda k check-inu vypýtať lepšie miesta. Tentokrát to bol opäť exit row, dokonca aj s oknom. Posledné drobáky padli za obeť menu Big King XXL a šalátu.

SAW-VIE TK 1899
Sched 14:35 – 15:55 (2:20h)
Real 14:42 – 15:34 (1:52h)
737-800 TC-JHF (Ayvalik), sedadlo 13A a 13B
LF: 90 %
Maslo faktor: 6/10
Colná kontrola rýchla, do pasu pribudlo ďalšie razítko. V Duty Free som konečne kúpil Bailey’s a nejakú tú čoko. Kľukatými chodbami sme sa potom presunuli k nášmu gatu, kde už pár ľudí posedávalo. Wifi zdarma nebolo, jedine na heslo. Už podľa umiestnenia gaty bolo jasné, že tentokrát pôjdeme busom, a tak sa aj stalo. Zo SAW lietajú len malé stroje, nebolo ani čo obzerať, na ploche väčšinou 737 Turkish a Pegasus, mihol sa aj nejaký Onur. Boarding po schodíkoch, opäť jednohubka vo dveroch. Miesta v exit row dostatok, IFE opäť iba malé LCD každé 4 rady.

Ani sme sa nenazdali, už sme rolovali (?) na štart. Odlet z dráhy 06, pár minút stúpania a už sme boli hore. Po ľavej strane pekný výhľad na mesto a okolie. Letušky začali rýchlo roznášať menu, tentokrát som ho vzal:

• Shepherd salad with white cheese
• Grilled chicken breast with sauteed mixed vegetables and potato puree
  or
• Rigatoni, tomato sauce with parmesan, fried eggplants and cherry tomatoes
• Walnut pear tarte
• Ovenfresh bread selection + keksíky, maslo, syr, olejovo-citrónový dresing

K tomu klasicky voda a pomarančový džús + príslušenstvo.
Prístali sme o 20 minút skôr na dráhu 16, rýchla kontrola dokladov a smer zástavka žltého expresu. Vo Viedni nastúpila banda Ukrajincov/Rusov, ale až taký bordel nerobili.

Deň po príchode som zavolal na infolinku Bookingu, popísal prípad, oni otvorili ticket, jediné, čo som musel spraviť, bolo poslať fotku paragónu a potvrdenia + samozrejme číslo účtu v medzinárodnom formáte. O dva dni neskôr bol preplatok na účte.

Celkovo som s Istanbulom a Turkish Airlines spokojný, hlavne to jedlo na palube veľmi potešilo.

Tým, čo to dočítali až sem ďakujem za trpezlivosť, snáď sa vám môj TR páčil. Keďže je tento môj prvý, veľmi rád uvítam konštruktívnu kritiku a názory, ako ten nasledujúci zlepšiť (prípadne ho nepísať vôbec ).

fotky zajtra

Já kritizovat nebudu, z mýho pohledu tomu nic nechybělo Těšim se na fotky a další trip report si nenechám ujít.

Fajn pocteni, taky cekam na fotky, s tim je to hned barvitejsi

fotky pridane, dakujem za reakcie

beardie píše:fotky pridane, dakujem za reakcie

Trip report hezky, podivuju se nad presentaci (tj. jak to na taliri vypada) jidla na ceste tam.

to ano, vyzeralo to divne, tvarilo sa to, ze na vrchu bol zapeceny syr, na chut to vplyv nemalo a to jedlo bolo jedene mnou ako prvym

Děkuji za pěkný a čtivý trip report, který mi připomněl mou loňskou cestu s TK až do New Yorku. Doufám, že současné politické bouře v Turecku (ať už dopadnou jakkoliv) nějak ekonomicky Turkish Airlines nepošramotí a nedonutí je jít s kvalitou dolu. Byla by to obrovská škoda. Už kvůli těm výtečným (a hlavně obrovským) porcím jídla, které dávají i na krátkých letech po Evropě.

Veľmi pekný TR. Inšpiroval ma, určite sa neskôr spýtam na viac info cez SZ. Istanbul ma už dávno láka navštíviť a tiež som z Brna, takže tento TR si vytlačím ako step-by-step návod

Po fejsbúkovsky LIKE

Perfektní report a hezké fotky, dík! Jen zkus příště dát fotky hned, dodatečně to nemá takový efekt.