Fórum Airways.cz

Obsah:
1.časť - Prípravy
2.časť - Cesta do Nairobi
3.časť 1/2 - Safari
3.časť 2/2 - Safari
4.časť - Cesta na Zanzibar a pobyt
5.časť - Cesta domov

Prípravy:

Všetko sa to začalo na prelome februára a marca 2014. Po žiadosti o ruku a stanovení dátumu svadby sa manželka pustila do plánovania onej slávnosti a ja do plánovania svadobnej cesty. Snom mojej polovičky bolo ísť na safari do Afriky a ja som nemal najmenší dôvod jej tento sen nesplniť. Ako prvé pri slove safari ma napadlo Serengeti. Ako druhé Keňa. Po chvílke googlenia som sa vyviedol z omylu a zistil, že Serengeti sa nachádza v Tanzanií. Well, close enough I guess. Na safari sme chceli nadviazať pobytom v nejakom all inclusive rezorte, aby sme si aj trošku oddýchli. Nenamietal som, ku knihám sa väčšinou dostanem iba v Chorvátsku na pláži, jednu by som teda mohol prečítať aj v Afrike. Chceli sme zamedzit dlhým preletom, v úvahu teda pripadali pobrežie Kene alebo tanzánsky ostrov Zanzibar.

Kdeďže sú krajiny východnej Afriky ešte stále v rozvojovom štádiu, neprichádzal trip „na vlastnú päsť“ v úvahu, tobôž nie túlanie sa divočinou osamote vo dvojici. Ako prvé ma napadla CK Bubo Travel, ktorá sa na podobnú exotiku špecializuje. Aj sme veru našli balíček podľa naších predstáv, safari v Keni a Tanzánií a oddych na Zanzibare. Čo podľa naších predstáv nebolo, bola cena, ktorá sa po zarátaní v cene nezahrnutých poplatkov (víza, vstupy do národných parkov, ale aj vnútroštátny let a komplet letiskové príplatky) vyšplhala cez šťyri tisíc EUR na osobu. Podobné ceny som našiel aj na stránkach rakúskych a nemeckých CK. Už sme sa chceli uspokojiť s na Keňu okresaným balíkom, keď som naše zámery spomenul mojej scestovanej sesternici. Poradila mi austrálsku cestovku Intrepid, s ktorou pred pár rokmi vyšľapala Kilimandžáro a ktorá organizuje „exotiku“ všetkého druhu.

Po chvílke hladania nachádzam trip šitý ako na mieru– Serengeti Trail. Začiatok a koniec v keňskom hlavnom meste, Nairobi. Na programe sú okrem iného Lake Victoria, Serengeti National Park, Ngorongoro Conservation Area spolu so vzostupom do samotného krátera. Cena? Kúsok nad tisíc eur. V tomto bode padlo aj rozhodnutie ísť si oddýchnuť na Zanzibar, kedže si víza do Tanzánie budeme musieť tak či tak kúpiť už kvôli safari. Oproti keňskému pobrežiu to vychádzalo iba o nejakú stovku či dve drahšie a predsa znie lepšie „bol som na Zanzibare“ ako „bol som niekde pri Mombase“.

Disclaimer: produkty CK Bubo a Intrepid sa nedajú porovnávať jedna k jednej. Bubo na svojich cestách po divočine zabezpečuje pre svojich klientov pomerne luxusné a pohodlné ubytovanie, kým Inrepid Serengeti Trail je z kategórie „Basicx“, čo znamená jednoduché ubytovanie a camping v divočine. Navrch má však cenou a tým, že vás do Serengeti National Park naozaj zoberie, kým CK Bubo sa túla „iba“ po keňskej Masai Mara.

Dobre teda, potrebujeme sa dostať do Nairobi a potom na Zanzibar a nakoniec zo Zanzibaru domov. Možností neúrekom! Manželka ma hneď skrotila, že nechce cestovať nikam ďaleko na letisko, že pekne z domu, z Viedne! Nevadí, možností stále neúrekom: od Ethiopian, cez Turkish, Swiss, Egypt Air, Qatar, Emirates, Lufthansu až po Kenya Airways s KLM alebo Air France. Prezentujem manželke možnosti a prichádzajú ďaľšie obmedzenia a požiadavky: maximalizácia času v destinácií, žiadne nočné prestupy a posedávanie na letisku, žiadne dlhé prestupy, žiadny Egypt Air... O tom, že celý spiatočný routing som chcel mať na jednej letenke, sa nemusím ani zmieňovať. Po zapracovaní všetkých filtrov mi nakoniec na moje multicity hladanie VIE-NBO, ZNZ-VIE ako víťaz vyšiel Qatar, nasledovaný Emirates, ktorý bol o dvadsať eur drahší. Qatar mal však dve nevýhody: sedem hodín na DOH v jednom smere a odlet z Viedne v piatok počas dňa. Naproti tomu sa lety s EK limitovali na maximálne štvorhodinové prestupy a odlet z VIE bol až po desiatej večer, čo by nám ušetrilo jeden deň dovolenky. Nakoniec to EK vyhrali, routing bol nasledovný: VIE-DXB-NBO//ZNZ-NBO-DXB-VIE, pričom segment ZNZ-NBO bol operovaný spoločnostou Precision Air. Letenky som zakúpil v máji, v tom čase EK ešte nemali otvorený ani ohlásený predaj leteniek do Dar Es Salaamu, tieto lety by nám boli vyhovovali možno ešte viac, aspoň teda cestou domov.

Ako posledné zostávalo vyriešiť prelet medzi Nairobi a Zanzibarom. Tu sa ponúkali dve možnosti: buď už hore spomínaný Precision Air, alebo africký low cost Fly540. Cenovo si boli tieto alternatívy blízke, avšak Fly540 ponúkalo atraktívnejšie časy, aj keď s medzipristátim v DAR. Nakoniec sme sa rozhodli pre Fly540, mna potešilo, že do štatistík mi pribudne nový dopravca, nové letisko kvôli medziprisátiu a aj nový typ CRJ100.

Do fázy príprav ešte zahrniem očkovania, kedže tieto veľa ľudí prehliada a môžu byť signifikantnou finančnou záťažou. Očkovanie proti žltej zimnici sa vyžaduje v Tanzánií, z vlasnej skúsenosti môžem povedať, že na Zanzibare nám očkovací preukaz aj kontrolovali. Ďalej sa odporúča zaočkovať sa proti týfu, cholere, hepatitídam, meningokokom a besnote. Taktiež sú potrebné antimalariká. Osobne som posledné dve očkovania vynechal a na očkovacie dávky a lieky som minul okolo štyristo eur. Len besnota by vyšla na ďalších dvesto.

Finálny routing vyzeral teda takto:

VIE-DXB EK B77W
DXB-NBO EK A332
NBO-(DAR)-ZNZ 5H CRJ100
ZNZ-NBO PW AT72
NBO-DXB EK B777
DXB-VIE EK B77W



V ďalšom pokračovaní uvidíte: Cesta do Nairobi

Cesta do Nairobi

Emirates má v rámci „Manage your booking“ možnosť výberu menu. Na výber su okrem vegetariánskeho menu aj menu bez laktózy gluténu alebo menu náboženského charakteru. Zaujimáve že kóšer sa v katergórií náboženských nenachádza, ale je medzi „ostatnými“ (pokiaľ si správne pamätám – a áno, viem prečo to majú takto riešené). Sestra si ich jedlo veľmi pochvaľuje, takže som bol sám zvedavý. S manželkov nie sme digestívne nijak hendikepovaní a zjeme takmer všetko, ostali sme teda pri štandarde.

Okrem menu si človek môže zadarmo vybrať miesto v lietadle. Keďže sme cestovali vo dvojici, tak som v záujme čo najvyššieho komfortu a najmenšieho „dobytčáku“ vybral miesta v zadnej časti liedala, kde sa trup zužuje a nevydá na plnú radu sedačiek. V B777 sa tak z 3-4-3 stane 2-4-2 a v A330 z 2-4-2 sa okresá na 2-3-2. Ďalšou výhodou je aj fakt, že ak sedíme pri okne, tak vedľa nás už nikto nesedí, človek sa môže postaviť bez problémov kedy chce a ako často chce. Taktiež vám je pri nástupe priradená vyššia zóna, takže nastupujete skôr. Určite, tieto miesta majú aj svoje nevýhody, ako napríklad neskorý výstup z lietadla (pokiaľ sa nevystupuje aj cez zadné dvere), taktiež sa k vám jedlo dostane neskôr a môže sa stať, že už nebudú dostupné obe varianty štandardného menu.

23.1.2015
VIE-DXB
EK126 22:05-06:35*, LF v Y cca. 99%
B777-300ER, reg. A6-ENP, vek: 0.9 roka

Náš let mal už o piatej vypísané meškanie 1:45. Nastolila sa nám otázka, že či musíme ísť na letisko tak skoro ako sme plánovali, alebo či sa posunie zatvorenie checkinu o zobrazené meškanie. Po krátkom telefonáte na rakúsku hotline Emirates som v tom mal jasno, checkin oficiálne zatvára podľa tabuľkového harmonogramu a nezohľadňuje meškania. Na letisko sme aj tak vyrazili o pól hodinu neskôr, ako bolo v pláne. Meškanie sa nakoniec aj tak znížilo na 1:15. Kapitán nám v lietadle vysvetlil, že lietadlo prilietajúc z predchádzajúcej destinácie do Dubaja, muselo sadnúť na DWC, kedže DXB preventívne na dvadsať minút zatvorili, kedže nad ním lietala dróna.

Pri checkine agent iba kývol rukou nad miernou nadváhou manželkynej príručnej batožiny – balili sme sa totiž na istotu, brali sme v úvahu možnú stratu batožiny a teda v príručáku bolo viac oblečenia ako obvykle. Agent nás informoval, že kvôli alebo vďaka meškaniu máme nárok na občerstvenie v jednej z dvoch vymenovaných reštaurácií. Jedna sa nachádzala hneď za vstupom do neverejného priestoru, druhá bola v non-schengenskom priestore. My sme volili tú druhú, keďže prvá sa nám zdala dosť plná. Na jednu palubku sme mali nárok na konzumáciu za sedem a pól eura, do toho sa nám mestili dve veľké pivá a jeden koláč, nejaké drobné prepadli. Takejto pozornosti sa mi ešte nedostalo, príjemne ma to prekvapilo, pivo padlo pred cestou vhod.

Gate otvorili pomerne skoro, už krátko po deviatej do neho púšťali prvých cestujúcich. My sme sa dostavili o trištvte na desať. K dispozícií boli dva gate-y, do jedného púšťali klientov first a business class, taktiež klientov so statusom. Druhý gate bol pre nás, plebs, teda economy class bez statusu. Navyše asi dvadsať sedadiel bolo oddelených páskov a rezervovaných pre cestujúcich s deťmi a cestujúcich so špecialnymi potrebami. Po chvíli sa gate zaplnil a veľa cestujúcich muselo stáť. Not very five star like. Aspoň že človek ešte mohol ísť na WC, respektíve si kúpiť vodu v automate. Boarding sa začal až po pól jedenástej, my sme sa na naše miesta dostali až desať minút pred jedenástou. To znamená, že sme vyše hodiny strávili v gate a to sme tam neboli prví a ani sme z neho neodchádzali poslední.

Privítal nás príjemný, nový interiér so space binmi. Musím uznať, že interiér s nimi vyzerá prinajmenšom opticky väčší a vzdušnejší. Avšak hneď som spozoroval aj nevýhodu – cestujúci sediaci v strednom rade sedadiel sa musia pre každú reguláciu vzduchu odpásať a postaviť, na ventily sa nedá posediačky nijak dosiahnuť. Obrazovka IFE bola obrovská, zatiaľ najváčšia, akú som kedy v economy pred sebou mal, ovládač bol taktiež dotykový a slúžil ako sekundárna obrazovka. Premakané, aj keď sa mi cestou podarilo pár krát sposobiť neovládatelnosť IFE na pár desiatok sekúnd. Dotykový display neodpovedal na dotyk a chvíľku trvalo, kým sa po dotyku objavili ovládacie prvky na obrazovke. Asi im to fičí na Windowse. Čo sa týka ponuky filmov a seriálov, tak táto bola veľmi slušná a bolo si z čoho vybrať. Ako negatívum hodnotím neustále naskakujúci rozhovor s CEO Emirates, Sirom Timom Clarkom, počas prepínaní programov respektíve filmov. Radšej tam mohli hodiť nejakú relaxačnú hudbu.Počet hlásení rovnako nepotešil, subjektívne mi prišiel privysoký. Taktiež je v dobe podobných multimediálnych IFE prežitok fakt, že si človek musí pozrieť bezpečnostnú inštruktáž dva krát. Raz v arabštine, raz v angličtine. Osobne by som navrhoval na začiatku zobraziť voľbu jazyka na IFE a človek by do slúchadiel dostal vybraný jazyk. Vo zvyšku lietadla by som pustil angličtinu, kedže tej rozumie väčšina.

Posádku hodnotím pozitívne, vždy usmievavá a ochotná. Ich procesy servírovania sa mi zdali pomerne neefektívne, avšak ten bol na všetkých letoch rovnaký, čiže na mieste by bolo kritizovať proces, nie samotnú crew. Teplý uterák na začiatku letu ale aj pred pristátim potešil.
Okolo jednej prišlo na rad jedlo. A tu je kameň úrazu, ktorý mi vadil na všetkých ďaľších segmentoch. Dostali sme obed, respektíve výdatnú večeru. Nečudo, že im servírovanie trvalo tak dlho. Ja osobne a ani manželka sme o jednej ráno nemali chuť na plnohodnotný obed. Jednak sa s plným žalúdkom zle spí a jednak ani o jednej v noci nemám taký apetít. Dlhé servírovanie malo za následok, že sa k nám nápoje dostali až po jednej, tácky boli pozbierané až po pól druhej, kedže kým spolucestujúci dojedli, tak to trvalo. Čo sa týka kvality jedla, bolo vynikajúce. S manželkou sme si rozdelili varianty, ja som mal „chicken“, ona „lamb“. Naozaj fajnová zálžitosť, ale o jednej v noci? Po neskorej večery sa zhasli svetlá a zapli hviezdy na strope, príjemné spestrenie.

Pred pristátim ma sklamali dve veci. Žiadne raňajky sa nekonali, ani len malý snack a tuším ani runda nápojov. V júni minulého roka som letel s Alitaliou FCO-AUH a dostali sme chutnú večeru ale aj raňajky (to, že neboli moc chutné, je iná story. Ale boli!). Druhá vec, ktorá ma zarazila a pripadala mi až neúctivá voči zákazníkovi, bolo zbieranie dečiek a slúchadiel asi pól hodinu pred príletom. Nezažil som to ani u Britishu, ani u American a ani u Alitalie. Žeby to bolo zapríčinené našim meškaním a pokusom o skrátenie turnaroundu?

Pristátie bolo hladké, rollovanie pomerne dlhé, na megalománske pomery DXB však pochopiteľné. Letisko samotné ma sklamalo. Bol som tam prvý krát, ale pripadalo mi strašne obrovské, uniformné, také bez duše. Davy ľudí to nijak nezlepšovali. Po chvíle sme sa zorientovali a vydali sa smer gate B21. Po krátkom hľadaní sme našli pomerne zastrčený vstup do lounge.


Vlak ICE na VIE. Od decembra jazdia ICE vlaky až na letisko, pričom nesú aj OS codeshare


Palubky


Ľahká večera na účet Emirates


Dôkaz nášho meškania


Obrovské touchscreeny


Pohľad cez kameru na ground handling


Saftey info


Férový legroom


Space biny zväčšujú priestor v kabíne prinajmenšom opticky


Základné info o našom lete vrátane registračky


Veľmi neskorá večerná ponuka


George Cloony mi krátil čakanie na večeru


Varianta "chicken"


Varianta "lamb"


Oba vínne varianty


Hviezdny interiér


Veľryby čakajúce na ranný rozlet

DXB: Marhaba Lounge Terminal 3

Lounge je umiestnený na medziposchodí, má pomerne veľa miesta na sedenie, nájdu sa aj stĺpiky na nabíjanie elektroniky, taktiež pár, počtom šesť, lehátok, nejaký ten gauč. Dali sme si raňajky, bufet mal slušnú ponuku raňajkového menu – vajcia na rôzny spôsob, rôzne klobásky, tousty, sendviče atď. V ponuke bola káva, čaj, džúsy, nealko ale aj alko nápoje. Lounge má však aj dve veľké nevýhody. Jednak má nedostatočné toaletné kapacity – takmer vždy som čakal. Druhá nevýhoda je jeho poloha na otvorenom medzipodlaží. Do lounge preniká zvuk a hlásenia z terminálu, nie su ničím tlmené, takže zdriemnúť si alebo zaspať sa aj po prebdenom nočnom lete takmer vôbec nedá. Lounge bol poloprázdny, pošťastilo sa nám uchytiť si miesta na lehátku, aj keď sme nespali, tak sme aspoň ležali. Vcelku by som tomu dal asi trojku, v každom prípade to bolo lepšie ako v zaľudnenom terminály.


Desert rose


Wifina je zdarma


Pohľad na bar


You wanna date?


"Check-in desk"


Legroom na ležadlách

24.1.2015
DXB-NBO
EK719 10:35-14:45, LF v Y cca. 55%
A330-200, reg. A6-EKS, vek: 15.6 roka

Ku gatu sme prišli pädesiat minút pred pravidelným odletom, hneď sme sa dostali aj dnu. Gate bol na A332 veľký tak akurát, nikto nestál, miesta však už veľa nezostávalo. Problém bol, že už neboli k dispozícií toalety a ani žiadne pitie. Pri dlhšom čakaní by to mohol byť problém. Našťastie sa žiadne meškanie nekonalo a my sme o dvadsať minút sedeli v lietadle.

Tu prišlo ďalšie prekvapenie. Lietadlo samotné malo vyšše pätnásť rokov a samotný interiér asi tiež. Sedačky hrubé, rozhegané, presedené matrace, obrazovky minatúrne, síce dotykové, respektíve mačkacie. IFE pozostávalo asi z desiatich kanálov, z toho tri boli airshow, pozerateľné boli asi tri. Interiér sa pri štarte slušne klepal, avšak o bezpečnosť som obavy nemal. Emirates však má na Afriku a Európu zrejme dvojaký meter.

Posádka opäť veľmi milá, dokonca mi prezradila aj registračku lietadla, ktorú som z gatu nevidel. Po štarte uteráčik, potom jedlo. A opäť obed, tentokrát však v čase obeda, takže mi to nevadilo. Opäť sme sedeli v zadnej časti lietadla, kde bola konfigurácia sedadiel 2-3-2. Tentokrát nastal prípad, že na nás nezvýšili obe menu a to aj napriek nízkemu LF. Nevadí, ostal nám „chicken“ a bol vynikajúci! Let prebehol bez incidentov, obloha bola takmer bezoblačná, naskytol sa nám krasny pohľad na Jemen.

Po pristáti v Nairobi sme svižne prešli kontrolou termokamerou tak ako aj pasovou, počas ktorej sme si zakúpili víza. Manželka šla prvá, ja za ňou. Zriadenec sa ma pýta: „zaplatila Vaša žena za víza?“ Odpovedám: „čo ja viem, asi áno“. Na pult som totiž nedovidel. Po kontrole sa pýtam manželky, či platila, odpovedá, že nie. Pre ukľudnenie svedomia som mu tých pädesiat dolárov odniesol. Zbierame batožinu, vychádzame z terminálu, hľadáme náš dohodnutý a vyplatený transfer, nenachádzame, transfer si organizujeme nový. S manželkou si hovoríme, že ak toto bude jediná komplikácia na našej ceste, tak budeme veľmi radi. Ó, ako sme sa mýlili...ale o tom nabudúce.


Náš stroj do Nairobi


Pohľad z gatu na všadeprítomnú oceľ a sklo


IFE z minulého storočia


Safety first


Ošedilo vyzerajúci interiér


LF sa držal v medziach


Príjemná zmena v tomto megahube


Inštruktáž v arabštine


Prvý servis, parón, boli sme smední


Obed podávaný v čase obeda


Vynikajúca "chicken" varianta


Krásny pohlad na Jemen


Začiatok Afriky


Po pristáti na NBO. Rameno nepoužité, pekne do autobusu!

Sobota, 24.1.2015
Cieľ: Nairobi, Keňa

Po prílete do Nairobi a ceste taxíkom sme sa do hotela Kivi Milimani dostali okolo štvrtej popoludní. Cesta bola bez problémov, spomalila nás iba už doznievajúca sobotňajšia špička. Ako sme sa neskôr dozvedeli, Keňania, tak ako aj Tanzánci, majú štyridsaťštyrihodinový pracovný týždeň, čiže väčšina pracujúcich mieri do práce aj v sobotu, pracovná doba je v sobotu štandardne od ôsmej rána do dvanástej.

Pred hotelom nás zastavila železná brána a pri nej sekuriťák so samopalom cez plece. Hotel, tak ako aj iné budovy, ktoré mali akú takú hodnotu, bol obohnaný plotom s ostnatým drôtom navrchu. Bezpečák po krátkom ištruktážnom pokeci s vodičom skontroloval podvozok auta so zrkadlom na paličke, tak ako aj batožinový priestor. Po pohľade na bielych turistov na zadnom sedadle auto bez ďalších okolkov pustil do areálu. V areáli nás prekvapila hlavne čistota, ktorá bola v silnom kontraste s okolitým prostredím. Po svižnom checkine sme sa dostali do našej izby, po celom dni na ceste sme po ničom inom netúžili.

Hotel sme nevyberali my, ale samotná cestovka. Prvá noc bola zahrnutá v cene safari, aj keď bez večere. Po rýchlej sprche sme si dali ešte na terase v bare pivko Tusker, o šiestej sa potom v jedej z konferenčných miestonstí začal organizačný meeting. Cieľom tohto bolo hlavne zoznámenie sa s vedúcou zájazdu a s ostatnými účastníkmi, oboznámenie sa s programom a výmenou poistných informácií. Podľa popisu na internete sa veľkosť skupiny môže pohybovať od jedného až po dvadsať dva účastníkov. Nás sa nazbieralo jedenásť, z toho dvaja Angličania – otec so synom, dve Američanky, jeden veľmi výrečný Američan, jeden Austrálčan, tri Austrálčanky, moja manželka a ja. Vedúca, tak ako aj kuchár a šofér, boli miestni. Ona, malá mladá energetická Keňanka s takmer perfektnou angličtinou, šofér, nízky chudý tichý chlapík, ktorý za volantom desaťmetrového Mercedesu vyzeral ako dieťa bez vodičáku a nakoniec kuchár, statný chlapík so slabšou angličtinou, zato dobrák od kosti.

Na večeru nám boli navrhnuté dve reštaurácie v centre Nairobi, ako ďalšia alternatíva bola reštaurácia priamo v hoteli, pre ktorú sme sa aj rozhodli. Boli sme po nočnom lete značne unavení, takže sme sa chceli čím skor dostať do postele. Budiček bol tiež značne skoro, už o štvrť na osem ráno sme sa mali stretnúť pri recepcií a to sme mali už mať po raňajkách. Počas večere nám na pár sekúnd vypadol prúd a ja som sa vtedy začínal cítiť tak správne africky. Po ceste na izbu sme počuli spred hotela strašný rámus, ako keby si to tam túroval nejaký nákladiak. Až potom nám dopolo, že prúd teda vôbec späť nenaskočil a to, čo vonku „túruje“, je vlastne generátor. Jeho hluk bolo pomerne silno počuť aj na izbe, za normálnych okolností by mi to asi vadilo, avšak od únavy sme zaspali takmer okamžite.


Pohľad na izbu v Kivi Milimani


Večerný pohľad z balkónu

Nedeľa, 25.1.2015
Kisii, Keňa

Prvý riadny deň nášho výletu mal slúžiť na presun bližšie k tanzánskym hraniciach. Cieľom bolo mestečko Kisii, ktoré leží asi tristo kilometrov západne od Nairobi. Cestou sa nám naskytli nádherné výhľady, najmä na Východoafrickú priekopovú prepadlinu, resp. Great Rift Valley. Na obed sme sa zastavili v sirotinci, kde sme si na dvore pripravili ľahký obed v podobe sendvičov. Sirotinec v tom čase poskytoval strechu nad hlavou pre päť miestnych sirôt, všetko chlapcov vo veku do desať rokov. Prevádzku zastrešovala miestna reformovaná cirkev a všetko tam vyzeralo veľmi skromne. Prevádzka sa snaží byť v čo najväčšej miere sebestačná, takže pookolí rástla zelenina a po tráve behali sliepky.

V Kisii sme boli ubytovaní v pastoračnom centre sv. Vincenta. Čistota v poriadku, stav nábytku a sanitárneho zariadenia ošumelý, avšak zrejme to najlepšie, čo Kisii ponúka. Taktiež to bola posledná posteľ v ktorej sme spali na tomto výlete.


Náš truck, all wheel drive


Na trhoch sa dalo kúpiť všetko


Pohľad na Great Rift Valley


Panoráma Great Rift Valley - zoom kliknutím


Občerstvenie pri výhľadovni


Ilustračná mapka a všadeprítomná CocaCola


Tržnica v Kisii


Zelená Keňa


Skromné ubytovanie v pastoračnom centre


Budova bola zvonku nádherná

Pondelok, 26.1.2015
Musoma, Tanzánia

Po raňajkách v réžií pastoračného centra nasledoval asi dvestokilometrový presun k Viktoriínemu jazeru, do mesta Musoma v Tanzánií. Po pár kilometroch sme sa zastavili v miestnej manufaktúre, kde sa z mastencových bridlíc výrabali sošky a nádoby všetkého druhu. Po prehliadke manufaktúry sme dostali možnosť si nakúpiť suveníry v podnikovej predajni. Krajšie šachovnice som ešte asi nevidel. Škoda, že priestor v ruksaku bol limitovaný a cesta pred nami ešte dlhá. Ceny suvenírov sa pohybovali na rozumnej úrovni a keď ste videli, koľko ručnej práce za každým jedným kúskom kameňa stojí, tak vám tie ceny prišli až smiešne.

Po prechode hranicami – zlatý Schengen – sme okolo jednej dorazili do Musomy. Náš kemp sa nachádzal priamo pri jazere. Po rozložení stanov sme si dali ľahký obed a krátko po tretej sa desiati z nás vidali na bicyklovačku mestom. Sprevádzal nás miestny zamestnanec kempu, ktorý nás povodil popri jazere a potom nás zaviedol na miestne trhy. Okrem trhu s rybami sme videli trhy so zeleninou, kde miestny taktiež varili istú obdobu gulášu a knedli a opekali alebo vysmážali ryby. Celá akcia trvala okolo troch hodín, počas ktorých sme zažili okolo nás behajúce africké deti, ktoré nás bez ostychu chytali za ruky, fotili sa s nami a snažili sa aj o konverzáciu. Pre miestnych dospelých sme boli tiež atrakcia, jedna pani, ktorá varila spomínaný „guláš“ prišla k mojej žene s vetou: „my friend, you are beautiful, I have to take a picture“ a vytiahla staršiu Nokiu s foťákom s maximálne 3Mpix a cvakla si ju. Takýchto bezprostredných a priateľských ľudí som na svojich cestách ešte nestretol. Ako nám radila naša vedúca: „smile, you win their hearts“ a mala pravdu.

Po bicyklovačke sme si dali pivo v miestom bare. Osobne, ako veľký milovník piva, som bol prekvapený, aké dobré pivo v Afrike mali. Keňské Tusker ma už pozitívne prekvapilo a ešte o skok lepšie boli tie tanzánske. Kilimanjaro, Serengeti a Safari môžem každému odporúčať, boli vynikajúce. Castle mi chutilo už menej, ale možno to bolo tým, že sa na plechovkách chválili, že sú oficiálnym africkým pivom FC Barcelona a z alumínia sa na mňa škerili Messi či Iniesta.
Po večeri a večernej hygiene nasledovala prvá noc v stane. Poviem vám, pri jemných vlnkách Viktoriínho jazera sa zaspávalo skvele!


Chlapi v manufaktúre osekávali kameň a rašpľami dávali soškám tvar


Následne ženy šmirgľom sošky vyhladili


Aby sa napokon mohli navoskovať alebo aj zafarbiť


Krajšie šachovnice som fakt nevidel


Na tanzánskej strane sa domčeky zaokrúhlili


Šutre sopečného pôvodu všade


Kemp hneď pri jazere


S miestnym sprievodcom na miestom trhovisku


Ďeťuše nemali zábrany


V Musome je rybolov zdrojom obživy


Banán sa po svahilsky povie n'dizi


Stánok s obilninami a strukovinami


Limetky


Paprika


Piri piri

Panoráma Musomy - zoom kliknutím


Deťom nerobili problém ani ostré kamene


Západ slnka pri Viktóriinom jazere

Utorok a streda, 27.-28.1.2015
Serengeti National Park, Tanzánia

Zobudili sme sa do slnečného rána. Jazero bolo oproti večeru úplne kľudné a vzduch bol čerstvý. Teplota sa pohybovala okolo dvadsaťpäť stupňov. Zložili sme stany, naraňajkovali sme sa a vyrazili na cestu smer Serengeti National Park. V tento deň na nás čakalo asi dvesto kilometrov do srdca rezervácie. Cestou sme sa zastavili v obchode, aby sme doplnili zásoby alkoholu, hlavne piva a cideru, keďže v národnom parku sme mali šancu akurát tak na mobilný bar, ktorý sa mohol, ale nemusel v našom kempe objaviť.

K hraniciam rezervácie sme dorazili tesne pred obedom. Keďže sa pobyt v rezervácií učtuje na hodiny, aspoň tak som to pochopil, dali sme si obed ešte pred bránami. Tento mi špeciálne utkvel v pamäti, keďže bol vynikajúci – cestovinový šalát s guacamole. Po umytí a sprataní riadov sme o jednej prešli bránou parku.

Serengeti má rozlohu tridsať tisíc štvorcových kilometrov a v reči masajov znamená názov „nekonečná pláň“. Výstižné! Serengeti je obrovská a koncom januára aj nádherne zelená. Človek by tu mohol stráviť dni a aj tak by neprešiel po každej poľnej cestičke a nezbadal každé zviera, nepreskúmal každé zakutie tejto veľkej planiny. Náš takzvaný game drive pozostával z pozvoľného presunu smer kempovisko, vodič nám na požiadanie hocikedy zastavil. A zastavoval často. Zo začiatku nám bola vzácna aj škvrna na obzore, ktorá sa po použití ďalekohľadu zmenila na byvola či pakoňa. Šťastie nám bolo naklonené a nakoniec sme videli takmer všetky zvieratá z dostatočnej blízkosti. Tieto dva dni sme mali šťastie na svorku levov s mláďatami a aj troch samčekov samotárov, na zebry, žirafy, pštrosy, gazely rôznych druhov, supy, stádo byvolov či slonov alebo osamelých starých samcov. V tejto dobe nebola núdza ani o mláďatá, hlavne malé zebry či pakone. Pošťastilo sa nám vidieť aj leopardov a to dokonca dvoch.

Náš kemp sa nachádzal neďaleko návštevníckeho centra, tým mám na mysli, že asi päť až desať kilometrov od neho. Hranice kempu boli vytýčené výškou trávy. Kempovisko bolo vykosené a kde sa nízka tráva končila, tam začínala divočina. Vybavenie bolo pomerne jednoduché, avšak kemp bol pomerne nový, tuším bol v prevádzke iba pár mesiacov, takže všetko bolo nové a čisté.

Obe noci sme mali nočných návštevníkov. Nemám teraz na mysli mobilný bar, ktorý sa objavil druhý večer, ale hyeny, ktoré sa prišli najesť z odpadkov a voľne sa špacírovali pomedzi naše stany, potom ako sme zaľahli. Viete, ako sa hovorí, že hyeny sa smejú? Nie je to pravda, ony sa rehocú! Prvú noc som mal problém zaspať s pocitom, že divé zviera je do päť metrov od nášho stanu, ale po zatvorení okien som sa toho pocitu zbavil. Druhú noc som už ich prítomnosť takmer úplne odignoroval. Vedúci zájazdu mali z nášho strachu celkom dobrú zábavu.

Ako doplnkovú aktivitu sme si mohli zakúpiť póldňový výlet teplovzdušným balónom – za baťovských päťsto dolárov. Jedna bohatá duša sa v našej skupine našla, v stredu mala budíček pred piatou ráno, aby stihla východ slnka. Ako jediná z našej skupiny mala na podobný výlet vybavenie – fotoaparát s objektívom dlhým asi štyridsať centimetrov. Keď sme sa jej večer pýtali, že či to stálo za to, skonštatovala, že neľutuje, že bola, ale že pomer cena výkon bol skôr v jej neprospech.

Čo sa týka počasia, tak sme vystihli jemne vlhké dni. V utorok padlo doslova pár kvapiek, ani to spolucestujúcemu nebránilo v tom, aby vytiahol mobil a pustil pieseň „Africa“ od skupiny Toto – vrele odporúčam aj k tomuto čítaniu. Tento jemný dážď však mal svoje pozitíva. Vzduch sa nádherne rozvoňal a zmizli otravné cecemuchy – zrejme očakávali silnejšiu dávku. V stredu sme však zažili pravý africký lejak. Rozpršalo sa ku koncu nášho game drivu asi na pätnásť či dvadsať minút. Po príchode do kempu nás vítal náš kuchár s tým, že vymenovával stany, ktoré vytopilo. Naštastie, väčšina z nás si okná a dvere na stanoch nielen prikryla krytmi, ale aj zazipsovala. Tí, čo sa na zips vykašlali, si museli postaviť nový stan a sušiť spacáky.


Brána do národného parku


Prvé varovanie


Náš posed


Prvé pakone


Prvé gazely


Hrochy


Sloníci


Hanblivá žirafa


Západ slnka v prvý deň na Serengeti


Serengeti baloon ride


Prvý samotár


Stádo byvolov - byvol je najagresívnejšie zviera na Serengeti


Žirafky


Slony sa ochladzujú v bahne


Osamelý strom a osamelá žirafa


V náštevníckom centre bola aj kopa zvieracích návštevníkov


Obrovské kaktusy


Ďalší samotár. Tento mohol mať okolo šesťdesiat rokov


Niečo svrbelo....


Niečo pre nás, pravdepodobne Serona Airstrip, IATA: SEU, ICAO: HTSN


Večerná búrka v diaľke


Melman


Stádo impál - jeden samec, zvyšok samičky


O žirafy nebola núdza


Opice niekomu šlohli keksíky


Ďalšie stádo byvolov


Výstupný bod z parku


Krásne bolo aj vtáctvo

Štvrtok, 29.1.2015
Ngorongoro Conservation Area, Tanzánia

Po zbalení stanov a raňajkách sme sa vydali na posledný game drive po Serengeti smer východ k hraniciam s Ngorongoro Conservation Area, v ktorej sa nachádza už milióny rokov nečinná sopka, ktorej okraj bol našim cieľom. Krajina sa postupne menila z kopčekovitej na celkom rovnú, zvierat bolo pomenej, pravidelne sa objavovali len stáda zebier a pakoní, sem tam nejaký šakal. Na hranice národných parkov sme dorazili okolo obeda. Dali sme si rýchle občerstvenie v podobe ryže so zeleninou a vydali sme sa smer kráter. Čakalo nás jemné stúpanie. Kým najvyšší bod Serengeti má niečo cez tisíc osemsto metrov nad morom, okraj krátera dosahuje aj cez tri tisícky.

Krajinka postupne zozelenela ešte viac, sem tam sme stretli masajského pastiera oviec alebo dobytka, či prechádzali okolo nejakej masajskej dedinky. Na rozdiel od Serengeti, môžu Masaji v konzervácií žiť, loviť divú zver však majú zakázané. Čo sa týka divočiny, tak z nej sme videli cestou už len bylinožravce, zebry, žirafy, pakone, byvoly či pštrosy.

Okolo štvtej sme dorazili na výhľadovnu na okraji krátera, kde sa nám naskytol pohľad na dvadsať kilometrov široké a šesto metrov hlboké dno. Na dne sa zrkadlilo väčšie jazierko a na zelenom podmaze bolo vidieť malé bodky – zver. Po krátkej zastávke sme sa presunuli k nášmu kempu, ktorý bol tiež na hrane krátera a poskytoval naň čiastočný výhľad.

Po rozložení stanov sme si dali pred večerou sprchu – prvý krát od Nairobi sme sa stretli s teplou vodou, zohriatou slnkom vo veľkých čiernych nádržiach na streche budovy so sprchami. Po večery, tak ako iné dni, nám bol oznámený program na ďalší deň, z ktorého vyplýval budíček niečo po piatej, raňajky o šiestej, odchod o siedmej. Po krátkom posadení pri ohni nasledovala dobrovoľná večierka. Jednak sa vonku ozimilo a vidina skorého vstávania nás hnala do spacákov.


Zelená bola zelenšia pri kráteri


Všade divočina


Pohľad do krátera


Ngorongoro airstrip - toto nema ani ICAO a ani IATA kod


Kuchár nám pripravoval večeru


Pohoda, klídek, tabáček

Piatok, 30.1.2015
Arusha, Tanzánia

Noc bola naozaj studená. Teplota v noci klesla na štrnásť stupňov, pocitovo by som to odhadol aj na desať alebo menej. Naše spacáky mali komfortne zvládnuť tú desinu, extrémne až bod mrazu, avšak mne sa zdalo, že som ďaleko od drkotania zubami nebol. Po rannej rutine a príprave desiaty, sme sa o siedmej vydali smer kráter.

Keďže naše vozidlo by terén v krátry miestami nezvládlo, prenajali sme si dva džípy miestnej spoločnosti. Okrem toho si myslím, že do krátru smú len vozidlá s povolením. Cena, ktorá už bola zahrnutá v platbe za zájazd, bola dvesto dolárov na hlavu a šesť hodín, pričom si ten čas aj strážia.

Hneď pri zostupe sme zbadaly rysa karakala. Vodič okamžite zastavil a vytiahol aj svoj foťák. Prezradil nám, že tú prácu robí už osem rokov a toto je jeho tretie stretnutie s touto mačkou. Práve sme ho spozorovali ako sa chystá loviť, videli sme aj jeho skok po nejakom hrabošovi a následnú hostinu. Perfektný štart! Po príjazde na dno sme dostali pár minút mimo džípu na rozhliadnutie sa a odfotenie krajinky. Následný game drive kráterom bol úžasný zážitok. Nikde v okolí nežije toľko zvierat a druhov pokope na pomerne malom priestranstve. Videli sme zebry, pakone, hyeny, slony, hrochy, levy, stádo byvolov, rôzne vtáctvo. Z highlightov spomeniem práve narodené pakôňa – samici ešte trčala pupočná šnúra, alebo hyenu, ktorá si práve pochutnávala na inom mladom pakoníkovi. Úplnym vrcholom dopoludinia stráveného na dne krátera bolo zhliadnutie nosorožca, aj keď z diaľky. Tento druh je veľmi plachý a taktiež veľmi zriedkavý v týchto končinách, v Serengeti ho nebolo vidieť vôbec. Ako nám bolo povedané, v minulosti mali veľký problém s pytliakmi a v osemdesiatych rokoch počet nosorožcov žijúcich v krátery klesol na sedem kusov. Dôslednou ochranou a bojom s pytliactvom sa ich počet zvýšil na terajších dvadsať štyri.

Po krátkej prestávke na obedňajšiu desiatu sme sa už aj vyštverali na okraj kráteru, kde nás čakal náš truck, s ktorým sme vyrazili smer Arusha. Po pár hodinách sme dorazili kempu Meserani Snake Park neďaleko Arushe, kde sme mali stráviť poslednú noc na našom tripe divočinou. Tento park, už podľa mena, sa vyznačuje asi pädesiatimi teráriami s rôznymi druhmi hadov, ako aj klinikou, kde ošetrujú uštipnutia hadmi. Celé to vlastní a prevádzkuje starší pár z Južnej Afriky so svojim synom, ktorý sa sem práve kvôli hadom pred vyše dvadsiatimi rokmi presťahoval. Pani má na starosti aj veľmi orginálny bar, v ktorom majú veľa rôznych druhov piva. Netreba dodávať, že sa nám tam veľmi páčilo. Nevýhodou boli zastaralé sociálne zariadenia a tak sme sprchu v tento posledný večer radšej vynechali. Neboli sme jediní, nikomu to nevadilo, večer to bol perfektný!

Po fajnej barbecue večeri sme ešte ako skupina naposledy posedeli a zrekapitulovali celý výlet. Časovo sme to neprehánali, v posledný deň nás čakali hranice a dojazd do Nairobi.


Východ slnka pri kráteri


Rys karakal


Čerstvé mláďa


Mŕtve mláďa


Hippo mimo smradľavej vody


Mňau


Situation check


Pumba?


Pštros a pštrosica


Nosorožec z dialky


Miesto na desiatu


Omrvinky by rád....


Panoráma krátera - zoom kliknutím


Jedno z terárií v Meserani Snake Park


Skvelý bar


Odkazy z celého sveta


Sobota, 31.1.2015
Nairobi, Keňa

Budíček bol opäť pred šiestou, keďže do siedmej sme museli zbaliť stany a naraňajkovať sa. O pól ôsmej sme vysadili jednu Austrálčanku na letisku v Arushi, odkiaľ ju vyzdvihol odvoz, s ktorým pokračovala smer Kilimandžáro. Následne sme v jednom z hotelou v Arushi vysadili takmer všetkých ostatných, ktorí tiež pokračovali smer Kilimandžáro, avšak inou spoločnosťou, ako prvá spomínaná Austrálčanka. Do Nairobi sme pokračovali len manželka a ja spolu s jednou staršou Austrálčankou a celou crew. Auto pre dvadsať štyri ľudí a v ňom šesť pasažierov.

Hranice boli opäť utrpenie, avšak v zdraví sme to zvládli. Príjazd do Nairobi nám znepríjemnila dopravná špička, keď sa pracovití Keňania vracali z práce. Finiš bol v rovnakom hotely ako štart, avšak my sme mali rezervovaný iný, takže sme si zobrali taxi. Hotel Kivi Milimani, kde sa celý výlet začal aj skončil, mal pomerne zlé recenzie na internete, osobne ho však hodnotím veľmi kladne, keďže bol čistý, mal bazén, reštauráciu s chutným jedlom a pivom a taktiež bar. Nabudúce budeme vedieť lepšie. My sme si to namierili do Best Western Premier Nairobi, po piatich nociach v stane padlo päť hviezdičiek vhod. Hotel bol skvelý, až na malý bazén, inak zodpovedal recenziám a popisom, veľkú reklamu mu robiť nebudem. Čo mu môžem vytknúť, je cena. Dvesto dolárov za noc a izbu bolo moje doteraz s odstupom najdrahšie prenocovanie s raňajkamy ever!


Arusha Airport


Samé jumbo a velryba, čo vám poviem....


Prvá posteľ po piatich nociach v stane

V ďalšom diely sa dočítate, ako sme sa na dávno zrušený let nacheckovali.

Nedeľa, 1.2.2015
Zanzibar, Tanzánia

Hotel Best Western Premier bol skvelý. Nielenže mal priestranné izby, skvelú reštauráciu, nádherný výhľad na centrum Nairobi z terasy na streche, ale mal aj zadarmo wifi. V nedeľu ráno som si v mobile našiel email od Fly540, že sa môžeme online nacheckovať na náš let, ktorým sme v ten deň o tretej mali letieť cez Mombasu na Zanzibar. Online checkin som zvládol aj na mobile, avšak nedarilo sa mi stiahnúť palubky do mobilu, tak som zašiel do hotelovej lobby, kde boli dostupné dva počítače s tlačiarňou, takže som palubky rovno vytlačil. Jedna kópia vychádzala na päť eurocentov, keď som to chcel na recepcií vyplatiť, tak mi povedali, aby som si kvôli štyrom čiernobielym výtlačkom nelámal hlavu. Milé od nich! Mimochodom, palubky boli štyri, lebo každý cestujúci mal dve. Jednu kópiu pre aerolinky, jednu pre seba.

Mali sme povolený late checkout z hotela o dvanástej, ktorý sme do poslednej minúty aj využili, keďže sa nám na letisku nechcelo dlho vyčkávať. Vstup zdarma nám naše Diners karty žiaľ do žiadnej lounge neumožňovali. Na recepcií sme si nechali pristaviť taxi, ktorý nás za dvadsaťšesť Eur zaviezol na letisko.

1.2.2015
NBO-(MBA)-ZNZ
5H461 15:00-17:00
CRJ100

Terminál jedna má verejnú časť rozdelenú na štyri časti, A až D. Letisko momentálne podstupuje rozsiahlu rekonštrukciu, časť A je už krásne zrenovovaná, B až D sú v ešte stále v stave z pred pár desaťročí. Pri vstupe do každej časti je bezpečnostná kontrola s röntgenmi a detektormi kovov, tekutiny neriešili. Medzi jednotlivými časťami sa však nedá prechádzať. Fly540 využíva, rovnako ako napríkad Emirates, časť B. Po prechode kontrolou sme zamierili k LCD obrazovke, aby sme zistili, pri ktorej priehradke máme baggage dropoff. Tu však nastalo prekvapenie, náš let na obrazovke nebol. Ako prvé ma napadlo, že asi sme v nesprávnej časti terminálu, kedže na obrazovkách v časti B boli len lety, ktoré odlietali len z tejto časti.

Zbadal som však priehradku, pri ktorej sa odbavoval iný let Fly540, tak som sa postavil do krátkeho radu, že sa najprv spýtam, že kam máme ísť, aby sme zbytočne nechodili cez bezpečnostné kontroly pri hľadaní tej správenj časti terminálu. Agentka si zobrala naše palubky a s prekvapeným výrazom tváre začala niekam telefonovať. Po krátkom telefonáte nám oznámila, že náš let nie je v pláne, že celá rotácia v ten deň bola zrušená asi pred mesiacom a začala sa vypytovať, ako sa nám podarilo vôbec na ten let nacheckovať. Po tom, ako som jej ukázal email, ktorý nám prišiel, si znova zavolala. Výsledkom bola ponuka na preknihovanie na let v nasledujúci deň. Toto som striktne odmietol s odôvodnením, že už mám zaplatený drahý hotel na Zanzibare a každý deň v destinácií nam je nielen finančne vzácny.

Následne sme boli vyzvaní, aby sme si na chvíľu sadli a počkali, kým odbavia klientov na let, ktorý sa v ten deň naozaj konal. Postavili sme sa bokom a ja som skúsil, či nenájdem nejakú wifinu. Letisko v Nairobi ponúka wifi zdarma na prvých pätnásť minút, dalšie tri hodiny stoja päť dolárov. Mne stačila aj štvrť hodinka, na to, aby som si otvoril skyscanner a pozrel sa, čo v ten deň letí a koľko by to stálo. Naskytli sa dve možnosti, oba lety boli operované Precision Air, jeden o siedmej večer, ďalší, o niečo lacnejší, o pól jedenástej večer.

Po skončení odbavovania si agentka znovu zavolala, oznámila nám, že sa nás snažia dostať na let Precision Air alebo Kenya Airways a následne nás poprosila, aby sme šli s ňou do časti D, kde majú kanceláriu. Manažér by chcel s nami hovoriť priamo. Prešli sme s ňou po vonku k časti D, a keďže sme znova nechceli prechádzať s celou batožinou cez bezpečnostnú kontrolu, tak som manželku nechal pri nej aj s batožinou a ja som šiel dnu. Povedali mi, aby som čakal v termináli, že manažér za chvíľu príde. Kancelária bola hneď za okienkom zákazníckeho centra, za ktorým sedela iná agentka. Po štvrťhodine čakania som začal byť nervózny a pomaly mi začalo dochádzať, že nás chcu nechať vykvasiť, aby sme potom pristali na prvé možné riešenie.

Takmer hneď vedľa zákazníckeho centra bola prepážka, za ktorou sedela agentka nejakej cestovnej kancelárie, nálepky IATA a „Official ticket agent for Emirates“ a podobné mi pripadali dôveryhodne, tak som sa jej v rámci čakania prihovoril, popísal jej našu situáciu a spýtal, že čo dnes ešte letí a za aké ceny by sa to dalo kúpiť. Vymenovala mi rovnaké dva lety, ako som našiel cez skyscanner, ceny však boli o niečo vyššie. Provízia musí byť. Poďakoval som sa jej a rozlúčil som sa s tým, že sa idem spýtať do Fly540, že čo pre nás vymysleli a že sa prípadne ešte zastavím.

Mohla prejsť polhodinka odkedy mi povedali, že manažér za chvíľu príde. Išiel som teda k okienku a spýtal som sa, že ako dlho mu to ešte bude trvať. Agentka si zavolala a povedala mi, že sa manažérovi podarilo dostať nás na let o pól jedenástej. To som však odmietol s tým, že to je neskoro, že chcem letieť o siedmej. V skratke, po ďalšom telefonáte mi povedala, že o siedmej nie sú miesta. To ma troška zarazilo, išiel som znova k IATA agentke a spýtal som sa, že či si je istá, že ten let o siedmej je ešte dostupný. Skontrolovala si to v systéme, zavolala do Precision Air, či ho náhodou nestornovali a oznámila mi, že miesta ešte sú.

Išiel som za manželkou sa poradiť. Letieť o pól jedenástej bez ďalších opletačiek, alebo nechať si naše letenky refundovať a dúfať, že nám poisťovňa v rámci cestovného poistenia rozdiel preplatí. Manželka, rovnako ako ja, o pól jedenástej letieť nechcela. Naklusal som znova cez kontrolu k okienku Fly540, oznámil som im, že chcem refundáciu, písomné potvrdenie, že náš let bol zrušený bez akejkolvek predchádzajúcej notifikácie a že sa im ozve moja poisťovňa a bude od nich vymáhať cenový rozdiel. Toto očividne zabralo, agentka si znova zavolala a hľa, zrazu boli miesta aj o siedmej. Išla so mnou k IATA agentke a povedala jej, že nám má vystaviť letenky na siedmu na ich účet. Pre úplnosť dodám, že naše pôvodné letenky stáli stoosemdesiat dolárov, tieto nové takmer dvestopäťdesiat. Po takmer troch hodinách sme krátko po tretej mali v rukách letenky na let, ktorý bol v ten deň aj na pláne.


Obnovená časť terminálu


FIDS bez nášho letu


Ale kam teda s týmto?


Naše nové letenky

1.2.2015
NBO-ZNZ
PW712 19:00-20:40, LF cca. 45%
ATR 72-200, reg. 5H-PWC, vek: 5.9 roka

Check in na let Precision Air sa nachádzal v časti A, takže popri celom terminály naspäť k Áčku. Tretí krát cez bezpečnostnú kontrolu a boli sme vnútri. Terminál bol pekný, nový, moderný. Tento terminál využíva Kenya Airways a Precision Air, ktorí na mnohých letoch codesharujú. Na checkine sme dostali palubky, odvzdali batožinu a rovno sme aj išli do neverejnej časti. Po pasovke sme sa ocitli v novej časti terminálu, odkiaľ odlietajú vnútroštátne lety a lety Kenya Airways. V tejto časti sa nachádzali nejaké obchody so suvenírmi, malý duty free shop a vcelku schopný food court. My sme sa usadili v reštaurácií Amaica, odkiaľ bol skvelý výhľad na pár parkovacích miest a taxi.

Po toľkých útrapách nám pivo a jedlo padlo veľmi vhod. Do odletu sme si následne krátili čas nakupovaním suvenírov a ja som fotil nejaké tie lietadielka. Nástup prebiehal cez autobusovú bránu čislo dvadsaťdva, jazda to bola pomerne dlhá, napriek tomu nás autobus nezaviezol až k lietadlu, ale vypustil nás už o tri stojánky skôr. Lietadlo už bolo pripravené, po svižnom nástupe sa onedlho ozval zvuk motorov, následne hlásenie z kokpitu s informáciami o lete a potom už sme sa pohli smer dráha.

Bol to môj prvý let s turbopropom, navyše sme sedeli blízko pravej vrtuly, takže to bol zážitok. Pôvodne sme sa tešili na krásny výhľad na Kilimandžáro, ktorý sa nám mal z lietadla naskytnúť, avšak leteli sme o štyri hodiny neskôr a už bolo po zotmení. Nevadí, hádam sa ešte podarí.
Po vystúpaní do letovej hladniny sa začal servis. Nealko nápoj, plus malý sendvič s hovädzím. Bolo to dosť nechutné, po jednom zahryznutí som si to rozmyslel. Letušky ešte raz prešli s nápojmi a potom pozbierali odpadky. IFE nebolo žiadne, na takomto krátkom lete som to ani neočakával. Let nám ubiehal pomerne pomaly, keďže sme pól dňa strávili na letisku. Pristátie na ZNZ prebehlo za úplnej tmy, lietadlo zaparkovalo blízko terminálu. Stroj pokračoval ďalej do Dar Es Salaamu, turisti vystúpili, miestni šli ďalej.

Pri vstupe do terminálu nám skontrolovali očkovacie preukazy – konkrétne očkovanie proti žltej zimnici. Nasledovalo vyplnenie vstupnej karty, prechod pasovou kontrolou, vyzdvihnutie si batožiny u výdajného okienka a následná kontrola batožiny röntgenom. Toto všetko v jednej menšej hale o veľkosti basketbalového ihriska. Myslím, že už plná A320 tam spôsobuje slušné zaľudnenie.

Transfer do hotela sme nemali dopredu objednaný. Na internete som čítal, že za cirka päťdesiat dolárov sa človek dostane taxíkom všade na ostrove. Pri zisťovaní, že za kolko by nám vedeli transfer vybaviť v hoteli, som dostal odpoveď, že za stodeväťdesiat Eur. Zdvorilo som odmietol. Pri východe z terminálu sedel človek s tabuľkou „Taxi“ a zoznamom. Po oznámení destinácie povedal sumu, nám konkrétne presne päťdesiat dolárov, ktorú som ihneď akceptoval, keďže sa mi po dlhom dni kvôli piatim či desiatim dolárom nechcelo zjednávať. Automaticky zavolal vodiča, ktorý nás zaviedol k autu a už sme sa viezli.


Náš let tento krát aj na FIDS


Verejná časť terminálu


Neverejná časť - v pozadí obchody so suvenírmi


Odletová tabuľa - celkom rušný večer


Padlo vhod


Keňský bakelit


Je jasné, kto je na NBO doma


B777 na push backu


Stop!


Zahnutý wing tip


Návšteva z ADD


Na toto som sa tešil


A toto som dostal


Toto nás má vytiahnuť hore?


Legroom v jATRe


Ožužlaná safety info


Meh...


Personal IFE


Baggage reclaim na ZNZ...kam sa hrabú pásy!

Nedeľa –Sobota, 1.-7.2.2015
Neptune Pwani Beach Resort & Spa*****

Bol to pomerne dlhý transfér. Päťdesiat kilometrov zvládol náš vodič za necelú hodinu. Presne o desiatej sme dorazili do raja. Do hotela som ešte z letiska v Nairobi poslal mail, že kvôli zrušenému hotelu prídeme až okolo desiatej. Na recepcií o nás vedeli, dokonca nás čakali s welcome drinkom – chladeným jablkovým džúsom a vlhkým uterákom. Po rýchlom checkine nás zaviedli do reštaurácie, kde informovali kuchára, aby nám pripravil neskorú večeru. Tá bežná sa totiž skončila o pól desiatej.

Nasledovalo šesť nádherných dní v rajskej prírode s vynikajúcim jedlom a skvelým servisom. Rezort pozostáva asi z dvadsiatich domčekov, v každom z nich je šesť ubytovacích jednotiek – dvojposteľová izba s kúpeľňou. Dve jednotky sú na poschodí, štyri na prízemí. Každá má vlastný balkón. V každej izbe sa nachádza: veľká posteľ s moskitiérou, stolík so zrkadlom a sedákom, LCD TV, skrinka s minibarom, drevenná sedačka so stolíkom, skriňa so safeom. Na terase sú dve záhradné stoličky a malý stolík. V kúpeľni je WC, sprcha a dve umývadlá s veľkým zrkadlom. Všetko je zariadené v africkom štýle. Izby majú aj zdarma wifi, avšak signál stále vypadával a pripojenie na internet teda bolo skôr utrpenie, ako benefit. What is worse than no internet? Bad internet connection! V baroch bol signál o dosť lepší, na to sme však prišli až v predposledný deň. Nevadí, nebol som tam na surfovanie po FB.

Rezort je priamo pri pláži. Pláž je však verejná, takže na ňu môžu všetci. Nieže by tam boli kúpajúci sa domáci, avšak tam boli domáci obchodníci. Predávali výlety, futbalové dresy, šatky a iné suveníry. Takmer zakaždým, keď sme prišli na pláž, sa nám niekto prihovoril. Nepovedal by som však, že boli veľmi dotieravý. Buď po vysvetlení, že nemáme záujem alebo po pársekundovej ignorácií si išli po svojom. Verejnú pláž od hotela delil asi pólmetrový briežok, pri ktorom stáli hoteloví sekuriťáci a dávali pozor, aby takzvaní beach boys neotravovali hotelových hostí.

Hotel mal aj dva bazény. Oproti moru, kde bola voda vyslovene teplá, bola voda v bazénoch osviežujúca. Jeden z bazénov mal aj vodný bar, takže netrebalo kvôli miešanému drinku alebo pivu ani vyjsť z vody. Lehátka pri bazéne alebo pod palmami pri pláži mali taktiež obsluhu, takže kvôli občerstveniu sa človek nemusel ani pohnúť. Čo sa týka miešaných drinkov, počul som veľa sťažností od známych, že drinky v rezortoch buď chutia iba alkoholom, alebo že je ten alkohol strašne pančovaný a podobne. Tu boli drinky vynikajúce, aj keď osobne ich nemám moc rád, práve preto, že väčšinou ich barmani sfušujú. Tu boli však na vysokej úrovni, najviac som si obľúbil pomerne jednoduchý drink, Zanzibar sunset – vodka, pomarančový džús, potrepaný ananásový džús a nakoniec jahodový sirup. Dávam päť koktejlových shakerov z piatich!

Raňajky, obedy aj večere boli v bufetovej forme, obedový a večerný bufet sa každý večer obmienali, o pestrosť stravy alebo o výber nebola núdza. O čistotu izby, tak ako aj okolitého prostredia a bazénov sa personál vzorne staral. Anglicky vedeli všetci zamestnanci, niektorí z nich dokonca aj po nemecky, alebo francúzky.


Výhľad z balkóna


Výhľad z balkóna na reštauráciu


Výhľad z balkóna smer bazén


Krásne spravená posteľ


Na recepcií


Hlavný bazén a talianská reštaurácia uprostred


50 odtieňov azúrovej


Rybolov je jedna z obžív obyvateľstva


Areál


Oddych na balkóne


Večer v bare


Skvelé drinky - nie, ani jeden z nich nie je Zanzibar Sunset


Pohľad z lehátka na pláži

O ostatnom sa rozpisovať nebudem, stačí si prečítať recenzie na internete, z ktorých je drvivá väčšina pozitívnych. Nabudúce sa dočítate aj o tom, ako sme Nemca s perfektnou slovenčinou stretli.

Cesta domov

07.02.2015
ZNZ-NBO
PW715 19:35-21:15, LF 100%
ATR 72-200, reg. 5H-PWG, vek: 4.5 roka

V sobotu nastal ten deň, keď sme sa museli so zanzibarským rajom a celkovo s Afrikou rozlúčiť. Keďže sme leteli až večer, v hoteli sme mali povolený late check out o tretej popoludní. Boli k nám veľmi ústretoví, až do odchodu sme mohli využívať služby all inclusive bez akéhokoľvek príplatku. Transport na letisko som riešil cez recepciu deň vopred, kým z letiska stál taxi päťdesiat dolárov, cesta na letisko nás vyšla o desať dolárov viac. Auto stálo o tretej pripravené, tentokrát sme sa viezli ostrovom za dňa, tak sme mali možnosť aj niečo z okolia vidieť. Ostrov nám za svetla pripadal oveľa sympatickejšie, asi sme predsa len mohli ten výlet do Stone Town zrealizovať. Nevadí, snáď nabudúce.

Na letisko sme dorazili už o štvrtej, do odletu ostávalo vyše tri a pól hodiny. Prešli sme cez security, ktorá bola už tradične africky pri vstupe do terminálu. Po tabuli s odletmi ani chýru, ani slychu. Celý terminál však pozostával len z asi štyroch či piatich prepážok, zo stroja, ktorý balil batožinu do fólie a už zo spomínanej security. Otvorená bola iba jedna prepážka, odbavoval sa let spoločnosti Precision Air do Dar Es Salam. S touto spoločnosťou sme mali letieť aj my, podľa informácií od agenta sa mal check in otvoriť o piatej, tak nakoniec aj bolo. Počas odbavovania sme sa dali do reči s pánom, ktorý stál v rade za nami. Keď zbadal naše pasy, tak sa nám v slovenčine prihovoril: „aj som si myslel, že ste Slováci!“. Ako vysvitlo, tak pán bol Nemec od Mníchova, ktorý mal za manželku Slovenku. V Afrike bol sám, keďže jeho polovičke sa nechcelo. Jeho slovenčina ma fakt prekvapila, rozprával iba s jemným prízvukom a takmer bez chyby. Tiež letel našim lietadlom, z Nairobi následne pokračoval s Qatarom cez DOH domov do Mníchova.

Na checkine nám batožinu odbavili až do Viedne, avšak palubky sme dostali len po Nairobi. Prechod pasovkou bol svižný, ďalšia security kontrola už nebola. Dostali sme sa do malej neverejnej časti. Nachádzalo sa tu zo päť nástupných brán v podobe piatich sklenených dvier označených číslami. V priestoroch sa nachádzalo pár obchodov so suvenírmi, jeden obchod s občerstvením a schodisko do lounge.


Check in area na ZNZ


Zanzibarská vlajka v popredí, v pozadí tá Tanzánska


Premávka na ZNZ


Palubky sme dostali len po NBO

Zanzibar Dhow Lounge

Lounge bol maličký, na veľkosť letiska však postačoval. Zo päť pohoviek so stolíkmi, malý bar s občerstvením, za ktorým stáli dve dámy pripravené zákazníkov obslúžiť. Pri vstupe sme boli prvými hosťami, pri odchode tam už boli aj ďalší dvaja klienti. Na výber bolo z alko aj nealko nápojov, z jedla boli v ponuke sucho vyzerajúce koláče. Pre istotu som nechutnal, vyzerali, ako keby tam už aspoň deň stáli. Čas do odletu sme si krátili kartami, k dispozícií bola aj grátis wifina, popritom som ochutnal aj ďalšiu značku piva, Ndovu. Chutilo! Z lounge bol výhľad na dráhu aj na parkovacie miesta, videli sme keď priletelo naše lietadlo z DAR. Začali sme sa pomaly chystať.


Miesta sme mali dosť, aj keď ho bolo málo


Nesprávny čas asi na každých hodinkách


Aj tanzánske Ndovu bolo skvelé

Tesne pred boardingom sme zišli po schodoch dolu, prešli pár krokov a už sme boli pri našej bráne. Autobus sa opäť nekonal, dosť silno pochybujem, či tam vôbec nejaký majú. K lietadlu sme prešli asi tridsať metrov a nastúpili. Zistili sme, že sme vyfasovali najhoršie miesta v lietadle – rada sedemnásť vľavo, za nami už len toaleta. Pitch bol menší ako u ostatných sedadiel, recline žiadny, k tomu ešte uhol opierky ešte ostrejší. Zdvorilo som poprosil starší pár pred nami, aby si nesklápali sedadlá, keďže to by nás asi dorazilo. Nič to však nepomohlo, pánovo sedadlo sa sklopilo pomaly ale isto samé, keď to zbadal, tak sa snažil nájsť tlačidlo aby si sedadlo mohol zdvihnúť, žiaľ bez úspechu. Na to, že stroje Precision Air mali približne iba päť rokov, tak interiér bol značne opotrebovaný.

Kým sa zatvorili dvere, tak sa do lietadla stihol dostať vlhký a horúci vzduch zvonka. Po zatvorení dverí sa situácia ešte zhoršila, keďže bolo lietadlo plne obsadené. Klimatizácia sa zapla až tesne pred odletom, bolo to asi najnepríjemnejších desať minút v lietadle. Nasledujúca hodinka a pól bola príjemnejšia iba o trochu, keďže môj životný priestor sa zredukoval na minimum. Let bol pokojný, namiesto nechutnej minižemličky sme si tento krát vybrali oriešky kešu. Po pristátí cestujúcich čakala zamestnankyňa letiska, ktorá rozdeľovala klientov na tranzitných a terminujúcich. Prví schodmi do terminálu, druhí do autobusu.


Batožina sa viezla v business class


Obmedzený životný priestor


Zaujímavé miesto na reklamu


Minimálny leg room


Absolútne žiadny head room


Slušný LF

07.02.2015
NBO-DXB
EK722 23:35-05:35*, LF v Y cca. 95%
B777-200ER, reg. A6-EMG, vek 18 rokov

Po vyšľapaní asi jedného poschodia sme sa ocitli v starej časti terminálu odkiaľ odlietajú diaľkovky. Oproti novej časti bola táto o dosť stiesnenejšia, zato obchodov tu bolo neúrekom, žiaľ boli všetky na jedno kopyto, inventár sa často opakoval. Vybrali sme sa hľadať tranzitnú prepážku Emirates, keďže sme si museli vyzdvihnúť palubky na ďalšiu časť cesty. Prepážku sme nenašli, respektíve ak nejaká bola, tak nebola označená a nikto pri nej nesedel, takže sme sa vybrali ku gateu, ktorý už bol otvorený. Nasledovala typická africká situácia, prestupy tam riešil jeden zamestnanec, ktorý najprv odviedol niekam iných klientov, vrátil sa po štvrť hodine, aby sa znova na štvrť hodinu vyparil a následne sa vrátil s našimi palubkami. Pri gate im totiž nešla tlačiareň. Takže asi trištvrte hodiny po prílete sme v rukách držali palubky až do Viedne.

Pri gate sme spýtali, že kedy sa končí boarding. Keď sme im odpovedali, že sme economy class, tak nám povedali, že pre economy o desiatej večer. Vzhľadom k odletovému času sa nám to zdalo sakra priskoro. Pri následnej krátkej prechádzke terminálom sme natrafili na bordujúcich pasažierov KLM do Amsterdamu. Stáli usporiadane v rade v uličke a čakali kým ich skontrolujú a následne prechádzali röntgenom priamo cez chobot do lietadla.

Terminál bol dosť nudný a rekonštrukcia mu určite prospeje, nové časti boli o dosť vzdušnejšie a lepšie organizované. Ku gateu sme sa poslušne dostavili tesne pred desiatou. Prešli sme kontrolou a posadili sme sa do pomerne zaplneného čakacieho priestoru, kde už mohlo sedieť vyše päťdesiat ľudí. Prílev pasažierov economy sa však o desiatej nezastavil ale pokračoval ešte dobrú hodinu. Miestnosť sa medzitým slušne zaplnila, miesta na sedenie sa obsadili všetky a odhadoval by som, že dvojnásobný počet ľudí buď sedel na zemi, opieral sa alebo postával. Vzduch bol vydýchaný a vlhký, toalety žiadne, možnosť sa občerstviť nulová. First a business samozrejme mali svoj vlastný gate, tuším som tam zazrel nejaké fľaše s nealkom a jednohubky. Takto sme v gate kvasili do jedenástej, kým sme ako medzi prvými pasažiermi economy nenastúpili do lietadla. Mimochodom, KLM jumbo začalo rolovať ešte kým sme mi trčali v gate. Palec dole, čo sa týka procesu boardovania.

Zmenil sa nám typ lietadla, z B773 sa stala B77W, takže naše vybraté miesta boli fuč. Našťastie sme dostali rovnako dvojku v zadnej časti, ako sme si vybrali. Avšak na opačnej strane a hneď za poslednou trojkou. Krv mi stŕpla v žilách, keď som zbadal, že sa k nám blížila mamička s dvoma malými deťmi – jedným infantom a jedným asi päťročným synátorom. Ako si sadla pred nás, tak som si už do slova začal búchať hlavu o trup lietadla. Nakoniec sa však ukázalo, že celkom zbytočne. Infant prespal celý let a synátor pozeral celý čas filmy, ktoré boli určené pre absolútne inú vekovú skupinu – napr. film Fury s Bradom Pittom v hlavnej úlohe. Najotravnejšia bola zrejme nejaká jej staršia príbuzná, ktorá pár krát za let k nej docupitala a rozprávali sa spolu od okna do uličky. Chudák, cudzí chlap, ktorý sedel na Céčku.

Servis začal hneď po vystúpaní do letovej hladiny a podľa očakávaní, opäť obed – okolo jednej v noci. Najviac nás potešili nápoje, keďže sme od jATRa nič nepili, k tým sme sa však opäť dostali žalostne neskoro. Spať sa mi aj vďaka zdĺhavému servisu a neustálym hláseniam nepodarilo, let som si krátil s IFE, ktoré bolo pomerne k segmentu VIE-DXB horšie a pomerne k segmentu DXB-NBO skvelé. Výber filmov a zábavy široký, kvalita obrazu v pohode, pozerateľná. Pred pristávaní som drzo odmietol odovzdať deku, keďže som mal kraťase a v lietadle bolo sviežo. Bolo mi povedané aby som ju pri vystupovaní hodil na zem. Ok, teda.

Let prebehol bez väčších komplikácií, výstup v Dubaji bol cez chobot. Vystihli sme zrejme rannú príletovú vlnu, na security, ktoré nás potom vypľulo do terminálu sme čakali asi dvadsať minút a pritom im to išlo celkom svižne. Na letisku sme opäť navštívili Marhaba Lounge, zážitky z nej som opísal v druhom diely, nechcem sa opakovať. Spomeniem iba toľko, že tentokrát bola lounge o dosť plnšia, avšak kapacitne stíhala, okrem už spomínaných toaliet, ktorých tam majú žalostne málo.


Kolega z AMS


Náš tátoš smer DXB


Ošumelý terminál


Palubky až domov


Takto by gate pre dvesto osôb nemal vyzerať


Aj keď lietadlo malo osemnásť rokov, interiér bol novší


Legroom bol ok


Again...late night dinner


Pohľad na Abu Dhabi tesne pred svitaním


Raňajšia príletová vlna

08.02.2015
DXB-VIE
EK127 09:15-12:30, LF v Y 100%
B777-300ER, reg. A6-EGQ, vek 2.9 rokov

Na tomto segmente nás opäť čakala takmer fungl nová triple sedma. Nastupovali sme autobusom, pričom som mal pocit, že nás ten bus odvezie minimálne na turecké hranice. Po dlhom prevážaní sme dorazili k mašine, výhodou bol nástup aj cez zadné dvere, za chvíľu sme teda boli na svojich miestach. V týchto momentoch sme boli už na ceste – rátam odchod z rezortu – cez dvanásť hodín, k tomu prebdená noc. Už sme sa fakt tešili domov.

Lietadlo bolo krásne, opäť space bins, veľké dotykové obrazovky a tentokrát dokonca bez dotieravého rozhovoru s Timom Cookom. Na raňajky sme dostali – prekvapujúco – obed. Kvalita ako vždy na vysokej úrovni, osobne som jedol len preto, aby som ochutnal, skvelé a naozajstné raňajky som si dal v lounge, manželka si preto nedala okrem pitia vôbec nič. Let nám aj celkom rýchlo ubehol, vďačíme za to už spomínanému širokému výberu v IFE. Človek sa u Emirates určite nenudí. Vo Viedni nás vítalo chladné počasie, z polovice zasnežené. Na letisku nás prekvapila moja sestra s otcom, vďaka ktorým sme sa nemuseli spoliehať na cestovný poriadok S-sedmičky. Onedlho som sa už hrabal v ruksaku a hľadal kľúče od bytu.


Do wide body prvý krát cez zadnicu


Na DXB sa nie každému ujde chobot


Obrazovka ostrejšia ako moj LCD televízor


Obstojný pitch


Safety first!


Potešil hlavne nápoj


Obed...teda pardón, raňajky by to mali byť


Hranice medzi Tureckom a Sýriou


Pohľad na Budapešť


Virtuálna hranica snehového pásma

Hodnotenie:

Emirates:

Už pred svadobnou cestou som čítal na airliners.net trip report s názvom (parafrázujem) „Emirates: od piatich hviezd ku štyrom“. Myslel som si, že autor bol na nich asi príliš prísny, avšak po tejto ceste môžem potvrdiť, že na tú poslednú hviezdu Emirates už nemá. Hoci sme leteli „len“ economy, myslím, že na všetky hviezdy musí aerolinka spĺňať prísne kritéria krížom cez celú paletu svojich produktov. Pochváliť musím Emirates za kvalitu jedla, ktoré bolo vynikajúce, a za posádky. Vždy milé, usmievavé. IFE bolo v nových strojoch skvelé, avšak v starej A330 to nebolo hodné asi ani nejakého lowcostu. Veľké resty vidím v procese boardovania. Päťhviezdičková aerolinka nenechá svojich klientov vyše hodiny v preplnenej miestnosti bez vody, toaliet a dostatočnej ventilácie. Takisto dohliada na to, aby klienti dodržiavali množstvo a veľkosť príručnej batožiny. Hľadanie, presúvanie a vopchávanie prehnane veľkých kufrov do binov vie zdržať boarding o celé minúty. Veľké mínus dávam za výber jedla – obed ráno, na obed, večer, v noci. Oveľa viac by ma potešili jedlá uspôsobené danej hodine.

Intrepid Travel:

Cestovka, cez ktorú sme mali objednané safari, bola úplne super. Síce proces bookovania bol troška komplikovaný – pre každú krajinu majú vlastného miestneho agenta, ktorý ich produkty predáva, inak však boli úplne skvelí. Celý zájazd bol skvele zorganizovaný, zamestnanci boli ústretoví, informovaní a kompetentní. Naša objednávka na transfer z letiska na hotel sa síce niekde stratila, avšak nebol absolútne žiadny problém s refundáciou, peniaze som mal o pár dní na účte. Kto sa nebráni anglicky sprevádzanému zájazdu, vrele odporúčam. Oproti miestnym cestovkám sa dá aj slušne ušetriť. Skvelé je, že zájazdy ponúkajú po celom svete, štýlom „začíname v bode A, končíme v bode A(alebo B), ako sa do bodu A dostanete, čo robíte predtým, alebo potom, ako sa dostanete domov, to je na Vás“. Takže ak si neviete pre danú krajinu zostaviť vlastný program alebo sa bojíte ísť na vlastnú päsť, tak toto je skvelá stredná cesta, kde sa môžete realizovať pri hľadaní leteniek, prípadne ubytovania na pláži.

Keňa, Tanzánia, Zanzibar:

Bol som príjemne prekvapený tým, aké zelené tieto krajiny sú a akú nádhernú majú prírodu, o množstve exotických druhov zvierat nehovoriac. Ľudia, na ktorých sme natrafili, boli veľmi milí, ústretoví a priateľskí. Detská bezprostrednosť nepoznala hraníc a ochota miestnych ukázať vám ich spôsob života bola ohromujúca. Jediný moment, keď som mal obavy o bezpečnosť bol, keď nám hyeny behali pomedzi stany, s časovým odstupom som si však uvedomil, že nám žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nehrozilo. Veľmi rád by som sa do východnej Afriky ešte vrátil a každému jej návštevu odporúčam. Jediné negatívum sú veľkomestá, kde hrozia turistom nielen vreckové krádeže alebo drobné prepadnutia, ale kde existuje aj hrozba teroristických útokov. Preto odporúčam sa v mestách nezdržovať a vypadnúť čím skôr na vidiek alebo do prírody.

Toľko moje zážitky, dúfam, že sa vám rozprávanie páčilo a dúfam, že sa mi v živote ešte dáka exotika, s ktorou sa budem môcť s vami podeliť, pošťastí.

prijemne citanie

ps : prave preto sa vyhybam spojeniu Emirates&Budapest aby som nenarazil na A330-200, reg. A6-EKS...uz som ju v BUD zopar krat zaregistroval

Valerian,
vyborna prvni cast. Uz se tesim na pokracovani a foto ze safari a Zanzibaru. Vypada to, ze za catek cesty dobry. Ja mel zkusenost s EK na trase PRG-DXB-MRU-DXB-PRG v Y. Nic proti nim nemam, ale neprijdou mi nicim vyjimecni z meno pohledu. Priste bych zkusil neco jineho.

alesesl píše:Valerian,
vyborna prvni cast. Uz se tesim na pokracovani a foto ze safari a Zanzibaru. Vypada to, ze za catek cesty dobry. Ja mel zkusenost s EK na trase PRG-DXB-MRU-DXB-PRG v Y. Nic proti nim nemam, ale neprijdou mi nicim vyjimecni z meno pohledu. Priste bych zkusil neco jineho.

Dakujem Pre mna to bol prvy let s EK, pri vybere zohrala urcitu rolu aj zvedavost a aj ich pomerne dobra, aj ked blednuca, povest. Nabudúce asi nieco ine, len skoda tych mil v ich FF programe.

Mne pridu vsetky lety v Y uplne rovnake. Skor aku sluzby danej leteckej spolocnosti vnimam pocas tychto letov kultivovanost ostatnych spolucestujucich. Emirates ma na dlhych letoch s medzipristanim v DXB smolu v tom ze vacsina ich pasazierov v Y si nema kde na letisku oddychnut ( az na salonik Marhaba ) a na druhy let uz nastupuju "rozbiti ako ciganske hracky"

Osobne som napriklad letel s Emirates na MRU dvakrat. Prvykrat v economy a druhykrat v business a ten rozdiel v pohodli cestovania je neskutocny ( a to si nepotrpim na to ze mi niekto nalieva Moet ). Sice ide business do penazi ale na dlhe lety smer HKG, TPE, KIX ( ale aj MRU ) si uz radsej priplatim. Co sa tyka lietania po EU, na kratkych letoch si vzdy vystacim s economy.

Keď sú tu spomenuté salóniky- prečo si bol v salóniku iba v Dubaji a nie aj vo Viedni?

bepo píše:Keď sú tu spomenuté salóniky- prečo si bol v salóniku iba v Dubaji a nie aj vo Viedni?

Vo Viedni salonik poznam, viem co sa od neho da cakat. Rozmyslali sme nad tym, ale ked nam na checkine povedali, ze mame zdarma obcerstvenie v dvoch restauraciach, tak sme jednoznacne isli tam.
S manzelkou mame cez Diners Club 12 vstupov rocne zdarma - rozumej tak, ze ked ideme obaja, tak su to dva vstupy. Po tejto ceste mame vycerpanych 9, takze musime si to racionalne zadelovat.
Ako teaser prezradim, ze este budu dojmy a fotky zo vstupu do salonika na ZNZ

Velmi pěkné čtení.... Připomíná mi to moji cestu v březnu 2013 na trase VIE-DXB-VIE. Tam jsme letěli také letem EK126 s odletem kolem 10. My jsme letěli však bez zpoždění. Dokonce i nabídka jídla (chicken nebo lamb) byla úplně stejné. Já si dal lamb a byla to velmi dobrá volba. Vybírání sluchátek a deček probíhá asi u EK standartně, což mě trochu zarazilo, jelikož se nejednalo u sluchátka BOSE apod. Až na tyto drobnosti jsou ale moje zkušenosti s EK velmi dobré ve srovnání s LH, AF,....

Viedeňský lounge poznám, nie je to žiadna hitparáda ale oproti Budapešti docela ujde a oproti Latinskej Amerike úplná paráda. Diners mám tiež ale tam je iba 5 vstupov/rok teda 10 na dve karty, čo máš za kartu že tam máš 6 vstupov?

Ked mas Diners v Rakusku, tak mas na hlavnu kartu 12 vstupov.