Fórum Airways.cz

Dámy a páni, vítam Vás pri svojom premiérovom Trip reporte. Výber destinácií nie je síce žiadna exotika a pre viacerých návštevníkov airways.cz budú asi dosť prefláknuté, ale snáď sa mi podarí aspoň niekoho zaujať.

Prípravy
Nápad vrátiť sa po 15 rokoch do USA sa zrodil minulý rok pri mojej návšteve Nórska, kde som v miestnom supermarkete náhodou objavil Italian dressing od Wishbone, ktorý sme si vždy nechávali posielať od strýka žijúceho v NH Akurát, že v spomínanom nórskom supermarkete bol tak 10x drahší. Takže navrhol som sestre, žeby sme si mohli zaletieť „na nákupy“ aspoň do NYC. Tá rozhodne nebola proti a pridal sa aj môj nastávajúci švagor a začalo sa plánovať. Nakoniec sme sa dohodli, že by sme mohli skúsiť precestovať východné pobrežie od severu na juh alebo naopak. Potom sa na celý plánovaný výlet trochu pozabudlo a ja som ho oživil až po novom roku. Dohoda znela tak, že sa pokúsime všetci traja vybojovať v práci čo najviac dovolenky. Už vo februári bolo jasné, že dostaneme aspoň tie 3 týždne, čo už je solídny základ na nejaký slušnejší výlet. A zhodou okolností som vtedy objavil airways.cz a na fóru sekciu trip reporty. A bolo to práve osadenstvo tunajšieho fóra a ich skúsenosti v TR, čo ma namotivovalo zabookovať nejakú tú multi-city letenku. Tak som začal postupne skúšať nahadzovať do matrixu destinácie, na ktorých sme sa kompromisne dohodli (t.j. Florida, Washington DC, Niagara a NYC). Zvyšok výpravy sa musel zmieriť s tým, že poletíme práve multi-city, moje argumenty v prospech lietadla boli totiž nepriestreľné (sestra ani jej priateľ zrovna nepatria medzi nadšencov do letectva, ale mnou navrhnutý plán nakoniec prijali, pretože sa spoliehali na to, že oni nebudú musieť nič organizovať). Po definitívnom potvrdení dovolenky som potreboval rýchlo zabookovať letenky, lebo ceny začali prudko stúpať. Voľba padla na Star Alliance, pretože v tom období boli suverénne najlacnejší a ja som iné odletové letisko než VIE nepripúšťal. Lenže ouha, zrada! Matrix rezervácie nevie, ostatné rezervačné portály vrátane rezervačných systémov aerolíniek mi vytipovaný routing zarezervovať odmietli. Všade vyskakovala hláška, že mám kontaktovať svojho „travel agenta“. Skúsil som ešte rezervačný sytém United, ale tam mi zas vyšla šialená suma a navyše trasu VIE-MIA mi dalo so 4 prestupmi. Už ma začínal chytať záchvat zúfalstva, keď som si spomenul, že na airways funguje aj človek pod prezývkou „prodejce“  a kto iný než on by mi mal predsa pomôcť A tak sa aj stalo. Po pár vymenených SZ a emailoch som mal komplet routing, tak aby ho rezervačné systémy mohli akceptovať a ešte aj tip na istú pražskú CK, ktorá mi rezerváciu zaistila. Síce platba bola trochu zložitejšia a nakoniec som musel agentke dať číslo svojej karty a ona to zaplatila online, ale dopadlo to našťastie dobre a ani účet mi doteraz nikto nevybielil Finálny routing teda znel: VIE-FRA-MIA; MIA-EWR-DCA; IAD-BUF; BUF-EWR; EWR-VIE. Výber lietadiel tiež perfektný. Až na A 321, ktorou som letel už snáď 10x všetko typy, ktoré mali u mňa premiéru - od Dášenky až po A 380.
PS: Prodejce, pokiaľ si tento TR náhodou prečítaš, tak máš u mňa za ten routing pivo alebo paňáka podľa vlastného výberu, buď niekde v Práglu alebo vo vlaku
VIE-FRA ; LH 1247; A 321; Y; LF 90%; 6:10-7:35
Deň D sa blížil neskutočným tempom. Skúsil som už týždeň pred odletom, či mi nepôjde urobiť on-line check-in, pretože sestre to u OS minulý rok išlo. Navyše sestra je celiatička a keďže diétu musí dodržiavať naozaj striktne, tak som chcel v predstihu zaistiť bezlepkové jedlo na lete do MIA. Lenže nešlo urobiť ani online check-in, ani objednať „special meal“. Vraj až 48 h predtým. Na slovenskú zákaznícku linku LH sa dovolať nešlo, tak som to už nechal plávať s tým, že to skúsim až tých 48 h pred odletom. Lenže opäť nefungoval ani online check-in ani objednávka jedla. Do systému nás to pustilo až 24 h pred odletom vrátane potvrdeného jedla. Akurát sme ale nestihli zarezervovať trojku pri okne v A 380, lebo švagor mal v práci v tej dobe zrovna pohovor s klientom a neskoro mi poslal jeho údaje potrebné k rezervácii. Vedel som už s čočíkového reportu, že Y v A 380 je peklo, ale že to v skutočnosti bude na štvorke ešte 100x horšie som fakt netušil.
Večer pred odletom sme sa autom premiestnili do Bratislavy, kde som prespal u sestry na byte. Teda miesto, odkiaľ už 6 rokov pravidelne začínajú moje letecké dobrodružstvá. Do VIE je to zhruba 40 minút jazdy autom. Skoro ráno teda vyrážame, vo VIE sme okolo 4:00. Letisko je takto zrána pomerne mŕtve, aj keď tabuľa s odletmi ukazuje, že od 6:00 bude pekne rušno  Na check-in si nechávame vytlačiť palubné vstupenky a odovzdávame batožinu, sestrin kufor má nadváhu vyše pol kila, ale pracovník za prepážkou je zhovievavý a hovorí, že nám to odpustí (či zabralo to, že máme M&M karty netuším). Security prebieha tiež viac než hladko a po chvíli už stojíme v dlhej odletovej chodbe Terminálu 3. Pokúšam sa nájsť Mastercard lounge, personál nás naviguje, že sa musíme vrátiť tesne za security a vyjsť hore. Salónik otvára od 5:00 a ja očakávam, že výber bude podobne veľký ako keď som minulý rok odlietal zo starého terminálu. Lenže prichádza sklamanie, k dispozícii je len nejaké ovocie, croisanty a banány v čokoláde. Minulý rok bola aj polievka, grilovaný losos, nejaké sendviče atď... Na to, že máme vstup grátis v pohode, ale platiť za to 30 Eur pre nedržiteľov kariet mi príde ako nevýhodný kšeft.
V 5:40 začína boarding, tak sa pomaly odoberáme ku gatu F17. Nástup prebieha mostom, pushback začína už okolo 6:00 a po krátkom taxovaní sa dostávame na RWY 11/29. Cestou je to samá červeno-biela nuda, jediným spestrením je plasťák Ethiopianu. Prvýkrát pri mojom odlete z VIE nezastavujeme na prahu RWY, ale po otočke motory zaberú ihneď naplno a po chvíli sa odlepujeme z dráhy. Tak po 10 mesiacoch som opäť vo vzduchu a patrične si to užívam. Poslednú vec, čo vidím z okienka je Red Bull ring a letisko v Zeltwegu, potom vletíme do oblačnosti a dostávame z nej až pred pristátím vo FRA. Po vystúpaní do letovej hladiny začína občerstvenie, k dispozícii je croisant, napočudovanie celkom chutný a aj veľký, žeby šla LH do seba?  Sestra vychádza bohužiaľ naprázdno, bezlepkové jedlo sa na short-hauloch nepodáva. Po 45 minútach zahajujeme pristávanie, vo FRA dosadáme do daždivého počasia. Číslo RWY sa mi nepodarilo zistiť, okienko je opršané a dosť zle sa z neho fotí  Aspoň si vyfotím MD 11 LH Cargo, skôr než sa tieto stroje odoberú na večný odpočinok. Nasleduje to, čomu už začínam hovoriť „frankfurtská klasika“. Odstavujú nás niekde v poli a deboarding bude do busu. Vo FRA som bol celkovo 4x a ani raz nás nepristavili k mostu. Vonku slušne leje, takže do busu vchádzame už napoly mokrí. Nasleduje 15 minútová divoká jazda po aprone, kde sa vyhýbame servisným, cateringovým a palivovým vozidlám a dokonca križujeme aj taxiway Cestou vidím A350 Qataru, aj A 380 Singapore, ale nefotím, lebo to skutočne nejde. Ušlo sa mi miesto na stojáka, jednou rukou sa teda pevne držím madla a druhou pridržujem svoj príručák. Šofér s nami ide štýlom nočných spojov v Bratislave, takže som rád, že sa mi vôbec darí držať sa. Vyklopí nás pred vchodom do terminálu, kde je rozcestie k A,B i Z-gates. Tie sú pomerne blízko, takže ideme hneď na security, ktorá je podstatne prísnejšia než tá vo VIE. Musíme ukázať číslo ESTy a potom sa už môžeme pohybovať po odletovej časti. Do boardingu máme skoro 2 hodiny, tak sa pomaly presúvame ku gatu Z66. Usadíme sa, ja zjem sestrin croisant z lietadla, potom do seba natlačíme ešte nejaké to ovocie z domu a čakáme. Ja sa pokúšam o spotting, ale cez opršané okná je to „Mission Impossible“


FRA-MIA; LH 0462; A 380-800; LF cca 90%; 10:35-14:35

Zhruba polhodinu pred začiatkom boardingu sa pred gatom začína tvoriť slušný had, ale odsýpa to pomerne rýchlo. F má svoj pult, C detto, tí navyše nastupujú horným mostom. Po chvíli prechádzame kontrolou boarding pasov a už sa „sáčkujeme“ cez most do lietadla. Usadzujeme sa na štvorke, vedľa mňa sedí do uličky pekná Áziatka, ale do reči sa zatiaľ nedávame. Naštartujem svoj IFE a nastavím si kamery, keďže miesto u okienka na mňa nevyšlo. Odlet začína viaznúť, predný most dolnej paluby stále nie je odpojený, to sa udeje až v dobe, keď sme mali byť papierovo už 30 minút vo vzduchu. Nasleduje privítanie od CC a kapitána a začína konečne vytúžený pushback. Medzi tým nám premietnú safety video a my pomaly taxujeme k RWY. Fronta pred nami je solídna, dobrých 7 lietadiel, navyše sa pred nás stihne votrieť aj 767 Delty, ktorá ide po pushbacku od terminálu D rovno na RWY. Konečne sa dostávame na prah RWY a za chvíľu zaberú motory naplno. Veľryba sa ležérne pohne dopredu a postupne naberá rýchlosť. Mne sa ale zdá, že sa rozbiehame nejako pomaly a že sa z tej runwaye snáď ani neodlepíme. Na jej konci sa ale moloch vznesie do vzduchu a ja sa cítim ako keby som sedel v B 52 Mojím zatiaľ jediným widebody bol A 310 ČSA na trase PRG – EWR pred 15 rokmi a od tej doby už len samé B 737 a A 32x. A 380 je naozaj iná liga a vyzerá to, že s týmto lietadlom len tak hocičo nezamáva. Celú dobu od vzletu až po pristátie necítim žiadne nakláňanie, v ušiach mi nezalahýňa, turbulencie žiadne. To sa však nedá povedať o kvalite sedačiek. Autora tohto paškvilu by mali vytrestať tak, že by ho nechali na nej sedieť pripútaného aspoň týždeň. Už po hodine sedenia mi prídu tvrdé, neanatomické a subjektívne mám pocit, že miesta na nohy mám snáď ešte menej než v A 321 (veľký podiel má na tom umiestnenie krabice IFE). Po 6 hodinách sedenia a snahe vystriedať všetky možné i nemožné polohy je to už neskutočné peklo a ja začínam ľutovať, že som si aspoň do MIA nepriplatil za Y+. Samozrejme, že každý môj pokus navštíviť toaletu sa mení na vojenské manévre a vedľa sediaca slečna sa mi musí vždy zložito uhýbať do uličky.
Ďalším problém nastáva s jedlom. 1.chod sa začína servírovať niekde nad Britániou a ja radšej dopredu ohlasujem letuške, že máme objednané 1 bezlepkové jedlo pre moju sestru. Ona, že určite nebude problém, že špeciálnych jedál majú na palube dosť. Zisťuje si meno a po chvíli prichádza, že sestrine meno na zozname nie je a že máme smolu. To už nenechávame len tak a dožadujeme sa nejakého riešenia. Let extrémne dlhý a jedlo so sebou samozrejme už nemáme. Teda vlastne máme, ale dolu v batožinovom priestore  Letuška si volá svoju šéfku, tá sa ospravedlňuje a sľubuje, že určite prinesie nejaké bezlepkové jedlo určené pre F/C. A sľub aj skutočne splní a sestra dostáva najskôr predjedlo, potom hlavný chod a ešte misku ovocia + syry namiesto dezertu, všetko určené pre C. Sestra sa zalizuje až za ušami, že takto dobre sa v lietadle ešte nenajedla. Ja mám trochu poskromnejší výber - buď variantu chicken alebo pasta. Vyberám si chicken a dostanem kuracie s cestovinou. „Originalita“ sa LH a LSG Skychefs naozaj uprieť nedá Chuťovo taký lepší chemický priemer, šalát ale prekvapivo chutná celkom čerstvo a aby som potešil miestnych „maslofilov“, tak roztierateľnosť masla 5/10. Druhý chod sa podáva až niekde okolo NYC a na výber opäť chicken or pasta. Opäť skúšam variantu chicken (spolusediaca Áziatka totiž dostáva variantu pasta, ktorá moc vábne nevyzerá), tentokrát je to kuracie s ryžou a chutí to o niečo lepšie, ale zas si pohoršuje maslo, ktoré sa na stupnici roztierateľnosti prepadá na 3/10. Keby som chcel obdržať antinobelovku, tak by som toto zhoršenie roztierateľnosti skúsil zdôvodniť tým, že sme medzi 1. a 2. chodom vystúpali zhruba o kilometer vyššie Výber nápojov taký lepší priemer. Ešte pred hlavným chodom dostávame welcome drink, ja si vyberám whisky a dostanem nejakú no name škótsku značku, ktorá chutí ako Ballantines. Nuž, Ardbeg asi čakať nemôžem, ale mohli dať aspoň Tullamore Za obedom si dávam víno, pôvod Taliansko, odroda Riesling, chuťovo celkom uchádzajúce. Spomenúť samozrejme musím aj archaické IFE, ktorému dominuje pidi obrazovka s rozlíšením snáď na úrovni VGA. Takže filmy sa na tom sledovať nedajú, zábery z kamier po vystúpaní nad oblaky už tiež nie, pretože zobrazujú len biele nič. Použiteľný sa aspoň zdá byť hudobný výber, slúchatka patria skôr k lepšiemu priemeru, takže celkom dobre sa na nich dá počúvať skoro všetko vrátane klasiky a jazzu. Takže k hudbe mám na obrazovke pustenú airshow. Zhruba niekde pred vstupom do kanadského vzdušného priestoru mi však celé IFE zamrzne a nejde okrem airshow nič. Niekoľkokrát prosím letušku, nech to reštartuje, ale vždy na mňa zabudne. Po treťom pokuse to vzdávam.
Spočiatku letíme v hladine 10 900m, ale nad Kanadou vystúpame do 11 700m a nad USA dokonca až na 12 500m. Klesanie zahajujeme až niekde nad Jacksonville. V tej dobe sa prvýkrát dávam do reči so slečnou vedľa mňa. Vychádza najavo, že bola na študijnom pobyte v Taliansku a potom precestovala polku Európy vrátane Prahy. Pochádza z Miami, z časti Aventura, takže býva len pár kilometrov od nášho prenajatého apartmánu. Získavam od nej telefónne číslo i kontakt na facebook s tým, že jej otec vlastní cestovnú kanceláriu, takže keď budeme niečo potrebovať máme sa obrátiť na ňu. Lietadlo začína konečne prudšie klesať, letušky zbierajú slúchatka a zvyšky odpadu, rozsvietia sa značky pripútať sa a my sa konečne začíname približovať k Miami. Oblietavame ho nakoniec z východu a mierime na juh, kde sa stočíme smerom na západ a na letisku teda pristávame zo západnej strany. Oneskorenie zapríčinené meškaním boardingu a štartu sme viac-menej dohnali, takže pristátie je naplánované na 14:45 miestneho času. Pristátie je mäkké, hneď nasleduje brzdenie a po krátkom taxovaní už parkujeme pri gate. Zadný nástupný most je nefunkční, takže vystupujeme všetci na spodnej palube tým predným. Výstup ale prebieha civilizovane. Aspoň mám tak možnosť si prehliadnuť Y+. Celá naša výprava sa ale zhoduje v tom, že minimálne týždeň nechceme lietadlo ani vidieť
Po výstupe mierime na imigračné, kde odbavenie prebieha plne automaticky. Zadáme svoje údaje, oscanujeme pas, potom odtlačok prsta, fotku očnej sietnice a sme vybavení. Dokonca ani číslo ESTy to po nás nechce. Potom ideme k okienku, kde už čaká chlapík s typicky hispánskym menom Goméz Po pár dotazoch nás pustí ďalej a zaželá príjemný pobyt na Floride. Celá procedúra je hotová za 15 minút, na čo len neveriacky zíram. Ideme si vyzdvihnúť batožinu, kde sa opäť stretávam so svojou novou kamarátkou, po vyzdvihnutí kufrov sa lúčime s tým, že sa určite stretneme. Colný formulár máme vypísaný z lietadla, odovzdávame ho pri colnej kontrole. Cestou od pásu k colnej kontrole nás párkrát očuchá služobný beagle, či náhodu neprevážame nejaké drogy a cesta je už voľná. V príletovej hale narážam na stánok s virtuálnym mobilným operátorom Simple Mobile a keďže žiadna konkurencia na predaj SIM kariet na letisku nie je, kupujem si ju u nich. Černoška mi všetko ochotne pripraví vrátane nastavenia služieb či orezania na NanoSIM. Ešte dostávam poučenie, že prečo mám tak veľa spustených aplikácií na svojom iPhone, že mi to len zbytočne žmýka baterku. Poďakujem za tip, aj keď si myslím svoje. Ako neskoršie zisťujem, kúpa miestnej SIMky bolo to najlepšie, čo som mohol urobiť a že spomínaný virtuál patrí medzi to najvýhodnejšie, čo si cudzinec cestujúci na mesiac do USA môže poriešiť. Potom sa už držíme značiek, ktoré nás navigujú na MIA mover, čo je akýsi hybrid medzi vlakom a metrom, ktorý nás má doviesť do „car rental centre“. Vydávame sa teda nekonečnými polotvorenými spojovacími chodbami letiska hľadať spomínaný vlak. Zvonku sa ozýva silné hrmenie a začína pršať. Takéto počasie nás bude sprevádzať skoro celým naším pobytom na Floride.
Toľko moja 1.časť, tá ďalšia bude neletecká a aspoň stručne v nej priblížim navštívené destinácie na Floride.

Ďaľšie fotky až zajtra. To komprimovanie je celkom otrava

Zatím se mi to líbí, jen bych vkládal fotky rovnou k částem textu, ke kterým patří, ať nemáš vždycky wall of text a potom fotky A jak tak čtu, tak jsem rád, že jsem do NYC nakonec A380 s Lufthansou nezvolil, protože oproti tomu, co píšeš byly AA se svou Triple-sedmou o kus lepší.

Díky za pochvalu. Fotky sú samostatne kvôli tomu, že text som si napísal zvlášť na PC a fotky som vkladal priamo z mobilu, navyše niekoľkorát som ich musel zmenšovať. Ale je pravda, že aj mne samotnému to ťahá oči
Inak pôvodne som aj plánoval letieť s BA/AA, ale ceny behom dňa stúpli snáď o 500 Eur, kým Star Alliance prekvapivo zlacnela (hlavne UA, cez nich bol celý routing bookovaný). No a samozrejme aj túžba preletieť sa v A380, aj keď tá daň v podobe sedačiek bola príliš krutá