Tazko povedat, mali sme so sebou toto:Globík píše: Co je k tomu vedlo?
Vracali sme sa z vikendu v Sennybridge a cakali sme prave na T1 pri check-ine s duty managerom British Midland na security chlapkov od Securitasu alebo kto im tam robi security, aby nam zobrali tie kufriky a nalozili do lietadla (divne britske postupy, vo VIE to bezne robi oversized luggage counter, kde obsah kufrikov skontroluje polizei). Zrazu sa zjavili 4 fesaci v policajnych uniformach s MP5 v rukach, na konci terminalu pozhadzovali brigadirky, dvaja zobrali balisticke stity, vysli hore schodami na ochoz. ktory sa tiahne pozdlz celeho terminalu, tam jeden oprel stit a zostal stat, zatial co druhy pokracoval o cca 30-40 metrov dalej, tam oprel stit a zostal stat. Jeden z tych dvoch, co zostali na zemi nas obisiel a zostal stat na urovni toho vzdialenejsieho chlapka na ochoze, takze sme zostali v strede pomyselneho stvorca. Ked sa zjavili securitas chlapci, pytal som sa ich, ci to kvoli nam, a on povedal, ze netusi, lebo ti policajti operuju udajne uplne nezavisle od nich. Takze dodnes neviem, co to malo znamenat, ale pocit to bol hodne divny.
) z Almaty do Atyrau. Oni obstarali letenky cez "svoje prezidentske zdroje". Rano som sa dostavil na letisko, vsetko prebehlo ako malo a o chvilku som nastupoval s palubnou vstupenkou do JAK-42. Na mojom mieste uz niekto sedel, tak som ho slusne, ale dorazne vyhodil. O chvilku prisiel ten clovek aj s letuskou a vyhodili mna, ze on tam s niekym cestuje a chcu sediet spolu. Letuska ma posadila na ine miesto. Po dalsej chvilke sa ma nejaky iny pan poziadal, aby so opustil miesto, ze to je jeho. Odvolaval som sa sice na "nariadenie" letusky, ale ta prisla a posadila ma na predne sedadla, kde boli sice nejake veci, ale vravela, ze vsjo budet v porjadke. Sadol som si teda tam, ked prisla nejaka nahradna posadka a samozrejme, ze ja som im sedel na ich mieste. Tak ma letuska opat postavila s tym, ze si musi urobit poriadok v kabine a vyviedla ma cez zadne dvere pod chvostom von z lietadla. Bol som sice namrzeny, ale este nie neprijemny. Cestou som si vsak vsimol, ze v tom lietadle uz volne miesta neboli. Pretoze som cholerik, tak som okamzite vzal do ruky mobil a zavolal som "prezidentskemu synovcovi" s tym, ze veci nefunguju ako maju, lebo ma pre preobsadenost vyviedli von z lietadla na plochu a v tom momente pilot zacal zatvarat zadne dvere. Zacal som do toho telefonu revat este viac, aby ma bolo pocut aj bez mobilu. Vravel, aby som polozil a cakal. Len som nevedel na co, kedze ma proste vyhodili z lietadla bez toho, aby som urobil cosi zle. To uz prisli ku mne miestni policajti aj s nejakym "ramp agentom" a posadili ma do mini vanu. Hoci som dorazne protestoval a odvolaval som sa na to, ze v tom lietadle som mal nie len batozinu, ale aj kabat. Nastastie tasku s pasom, peniazmi a osobnymi vecami som mal pri sebe. Ludia v lietadle mali so mna celkom pasiu. Pokusal som sa dovolat synovcovi, ale ten mal obsadene. Na to lietadlo zacalo nahadzovat motory a rolovat prec. Nakolko sa so mnou kazdy odmietol bavit a pri dverach stal miestny milicionar, ja som fakt nevedel v tom momente co robit. "Synovec" zavolal teraz mne a hovori, vsetko je vybavene, vsetko je v poriadku. Ja som mu povedal, ze az na to, ze lietadlo akurat roluje prec aj s mojimi vecami a ku mne sa spravaju ako k nejakemu narusitelovi poriadku, ci cohosi ineho. Na druhej strane sa ozvala ostra ruska nadavka a ticho. A tak som sedel v dodavke, kukal ako mi odlieta lietadlo aj s vecami a rozmyslal v akom svete sa to vlastne nachadzam. Pohlad na zasnezene a nadherne vrcholky hor ma pomerne rychlo upokojili, ked som zrazu zbadal, ako sa moje lietadlo otocilo a rolovalo naspat. Od terminalu prisli asi tri auta plne roznych ludi. Jeden kravatovy exemplar prisiel k mojej dodavke, prehodil par slov s milicionarom a potom si vliezol ku mne. Predstavil sa mi a povedal, ze mu je velmi luto toho, co sa stalo.Pre istotu si skontroloval moj pas, letenku a utrzok boarding pasu. Lietadlo sa medzitym vratilo na povodne miesto a vyplo motory, otvorilo dvere v chvostovej casti. Moj kravatovy kamarat vosiel dnu aj s dalsimi piatimi ludmi. Po urcitom case vystupilo asi desat ludi, len na mna to posobilo, ako by zacali vyprazdnovat lietadlo. Moj kravatak sa vratil, velmi sa este raz ospravedlnil a vyzval ma k nastupu. Ti ludia, co vystupili bola nejaka nahradna posadka, ktora sa vracala do Atyrau. Kedze ich miesto sa uvolnilo, mal som predne rady pre seba. Letuska ma usadila s krasnym usmevom a uz tu bol pokus o odlet cislo dva, tentoraz so mnou na palube. Tento pokus vysiel. Po nastupeni do hladiny som bol pozvany kapitanom do kabiny. Nebudem Vam ani vraviet ako velmi som si to uzil a vobec sa nehneval. Po pristati v Atyrau letuska vyzvala vsetkych pasazierov, aby ostali sediet na svojich miestach a nevstavali. Do kabiny vosiel muz a cez palubny rozhlas zavolal moje meno, vstal som, vzal veci a v pristavenom Mercedese som opustil letistnu plochu. Niekedy je dobre mat za partnera synovca papalasa. Ked by som ho nemal, bol by som to ja, ktory by ostal nikde, z prepadnutou letenkou a bez veci. A prisaham, nic zle som naozaj nikomu neurobil. 
