Po našej minuloročnej dovolenke v Miami a priľahlých karibských ostrovoch v marci 2011 som sa len utvrdil v tom, že je pre mňa najväčší luxus, keď môžem v období našej zimy nastúpiť do lietadla a za 12 hodín sa ocitnúť niekde, kde je minimálne 28 stupňov
. Na jeseň 2011 sme sa s manželkou rozprávali o možných destináciách, kam by sme radi vycestovali. Na prvé miesto sa dostalo Thajsko – krajina, ktorá nám počas našej prvej návštevy prirástla k srdcu. Veľmi milí ľudia, krásna príroda, úžasné jedlo a dobre vychladený Chang sú veci , na ktoré spomíname doteraz. Taktiež Bangkok predstavuje ideálne miesto na začiatok cesty po rôznych kútoch Ázie. A kedže sme si sľúbili, že sa tam určite ešte raz vrátime, nebolo príliš o čom premýšlať.
Ako to možno každý z vás pozná, následne nastala druhá fáza a to čakanie na ”správnu cenu letenky“. Ako OK cenu som manželke oznámil 500 EUR, všetko čo bude pod, berieme. Takto ubiehali dni, až sa sa mi jeden zimný pracovný podvečer podarilo nájsť na konkurenčných stránkach tip na lety s Qatar Airways za 338,-Eur. V tom momente som zostal ako obarený. Qatar Airways, cena na top sezónu a to všetko za 338,-Eur? Jediný háčik odlet z Budapešti, avšak návrat pre nás Bratislavčanov do ideálnej Viedne. Myslel som, že sa mi asi sníva. Hned išla práca bokom, otváral som rôzne vyhľadávače a zistil som, že cena naozaj sedí. Poslednú hodinu som trávil len hľadaním rôznych kombinácií dátumov. Hneď som volal aj manželke a tá bola rovnako nadšená ako ja.
Pri odchode z práce som ešte zavolal kamarátovi, s ktorým som sa nespočetne krát rozprával o cestovaní v Ázii, pričom bol rozhodnutý, že by sa rád tiež pozrel do týchto končín. Informoval som ho, že sa pravdepodobne jedná o chybný tarif a dal som mu zdvorilostých 12h na rozmyslenie. Doma sme s manželkou skúšali rôzne dátumy a nakoniec nám to vyšlo na odlet 17.3. a návrat 2.4.2012. Následné hodiny boli veľmi ťažké, riešili sme možnosti ako „čo keď to tam už ráno nebude?“ a podobne. Nakoniec som to uzatvoril filozofickým „keď to nevyjde, tak nám tie letenky asi neboli súdené“. Ráno po zobudení som hneď volal kamarátovi a ten mi oznámil, že idú do toho, teda on a jeho priateľka. Bez ďalšieho zbytočného čakania som cez nemeckú expediu rezervoval 4 letenky na náš dátum. Až keď prišiel potvrdzovací e-mail, spadol mi obrovský kameň zo srdca. Čakal nás let s 5* airolinkou, do našej vysnívanej destinácie, a to všetko za 338,-Eur na osobu.
Nasledujúce mesiace sme trávili plánovaním našej cesty. Finálny itinerár vyzeral následnove: 17.3. odlet do Bangkoku, kde sme zostali 3 dni. 21.3. odlet s Air Asia do Saigonu alebo Ho Chi Minovho mesta, ako sa volá teraz. Tam sme strávili taktiež 3 dni, nasledoval pozemný presun do Kambodže, kde nás čakali zástavky v Phnom Penhe a Siem Reape, v každom meste 2 dni. Následný návrat do Bangkoku a odlet s Air Asia na Krabi na 4 dni vyvaľovania na plážach Andamandského zálivu.
17.3.2012
Budapešt - Doha
QR948
Lietadlo: Airbus A320-200
Boarding time: 15:30
Departure time: 16:15
Arival time: 23:30
Sedadlo: 15A
Cesta na budapeštianske letisko prebehla pokojne, bola sobota a vonku bolo pomerne neštandardných 22 stupňov. Moja predstava o prechode medzi -5 na 34 stupňov sa rozpadla
Celá cesta medzi Bratislavou a Budapešťou nás viedla po diaľnici, takže tých 230km nám ubehlo pomerne rýchlo. Na letisku Budapest Ferihegy Airport som bol prvýkrát. Priznám sa, že zo začiatku som bol trocha nesvoj, či ideme vôbec správnym smerom. Obchvat nás totiž viedol pomerne mimo samotnej Budapešti a letisko dlho nebolo vôbec vidieť. Až tesne za zjazdom z dialnice sa pred nami objavil Terminál 2. Prvý dojem bol veľmi dobrý, budova vyzerá ako nová. Všade veľmi málo ľudí a áut. Až som mal pocit, že na našom bratislavskom letisku je väčší ruch. Žiadny problém s miestom na zaparkovanie auta a vyloženie kufrov, proste začiatok ako má byť. Check-in Qataru sme našli bez problémov. Check-in som si zobral na starosti ja. Slečne za prepážkou som podal cestovné pasy a vytlačené boarding pasy, nakoľko sme si spravili check-in 36h pred samotným odletom. Moja prvá otázka bola, či je možnosť získáť Exit row miesta na obidva lety. Slečna sa usmiala a začala zbesilo ťukať do klávesnice. Po asi 5 min a 2 telefonátoch nám oznámila, že na lete BUD-DOH to nie je problém, avšak pre let DOH-BKK má voľné len 3 miesta. Kamarát s priateľkou chceli radšej sedieť spolu, takže si nechali svoje pôvodné miesta a nám s manželkou prepustili Exit row aj na cestu do Bangkoku. O chvíľu už slečna tlačila naše nové boarding pasy a zaželala nám peknú cestu.
Tomu sa hovorí príjemný štart, Exit row miesta sme dostali úplne bez problémov, odchádzame do tranzitu asi 2h pred odletom a budapeštianske letisko sa ukazuje ako veľmi príjemné miesto na čakanie na náš let. Všetko vyzerá novo, veľké množstvo obchodíkov na spodnom poschodí, pričom na vrchnom poschodí je veľký food court s ponukou pizze, KFC, Burger Kinga + rôzne “Bio a Fresh varianty“. Ako môžete vidieť na priložených fotkách, celá budova je presklená a naozaj bohato dimenzovaná na sučasný počet letov, ktoré z tohto letiska odlietajú. Okrem nového terminálu 2 má budapeštianske letisko aj terminál 1, ktorý slúžil pre Malév, avšak ako som sa dozvedel po našom návrate, vzhľadom na odchod Malévu sa terminál 1 úplne uzavrel.
Terminál 2 Budapeštianskeho letiska
Sedenia na vrchnom poschodí, miesta dostatok
Všetko pekné, nové.
Food court
Náš gate
Boarding do lietadla začal 30min pre odletom. Ked sme prišli k nášmu gatu, väčšina cestujúcich bola už v lietadle. Snažil som sa zistiť registračku lietadla, avšak sklá pri našom gate boli extrémne špinavé, takže som to po jednej fotke vzdal. Za pár okamihov nás už vítali usmiaté letušky Qatar Airways a nasmerovali nás na naše sedadlá. Na sedadlách nás čakala deka, vankúš a sluchadlá, všetko samozrejme s logom QR. Hneď po usadení som musel v duchu sám seba pochváliť za výber Exit row sedadiel, miesta sme tu mali naozaj dostatok na tento 5:30 min dlhý let. Vedľa nás nastupovali pasažieri do lietadla Ryanair. Teda “nastupovali“, skôr šlapali po ploche k svojmu lietadlu. Pred odletom som si všímol ešte dve veci, obrazovka IFE má naozaj úžasný obraz, všetko je veľmi ostré a celé menu je pekne animované, až sa zamýšľam, či to nieje až príliš prečačkané. Druhý poznatok bol, že na tomto inak novotou voňajúcom Airbuse A320-200 mám veľmi špinavé okno, čo znamenalo, že fotiek bude veľmi málo. Dúfal som, že Oryx zabavný systém mi to snáď vynahradí.
To už vedúca kabíny hlásila boarding complete a zatvárali sa dvere, a to značilo, že máme pre seba celú trojsedačku. Kamarát s priateľkou boli na tom rovnako. Naše lietadlo bolo následne vytlačené z parkovacej pozície a pomaly sme začali rolovať po dráhe. Kapitán predstavil posádku a dal nám zakladné informácie o lete a počasí v Dohe. Vedľa nás ma zaujal Boing 747 Cargoluxu, ktorý odlietal pred nami. Štart bol veľmi pokojný. Hneď ako zhasol nápis Fasten seat belt, sa letušky dali do práce. Ako prvé chodili s košíkom s cukríkmi a rôznymi druhmi čistiacich obrúskov. Naozaj veľmi milá pozornosť. Ani nie o 10 min rozdávali ešte klasické horúce obrúsky, čo ma celkom prekvapilo. Veľmi ma taktiež potešilo, že sa letušky po rozdaní horúcich obrúskov hneď pustili do ich zbierania, takže ich človek nemusel nikde potupne zastrkávať , prípadne ich držať v ruke.
Nasledovalo hlásenie, ktoré nás informovalo o “šetrení“ životného prostredia, a preto informácie o večernom menu boli zobrazené na našich obrazovkách a nedostali sme klasické tlačené menu. Pred samotným servírovaním letušky rozdali na každý stolček papierový obrúsok vo farbácha a s logom Qatar airways. Samotný obrúsok nebol z obyčajného papiera, avšak jednalo sa o akýsi hrubší a protišmikľavý papier na ktorom tácka s jedlom držala veľmi pevne. Síce drobnosť, ale potešila. Na výber sme mali rybu s kari, zeleninové ravioly a kuracie s “spätzlami“. Ja som si vybral kura a manželka odvážne rybu. Qatar Airways podľa mňa servírujú v economy naozaj vyvážené jedlo. Všetko chutí dobre, človek nemá pocit, že má pred sebou čistú chémiu a taktiež je z toho dostatočne nasýtený. Osobne v economy neočakávam jedlo ako v luxusnej reštaurácii a preto som bol nadmieru spokojný. Hlavné jedlo sme doplnili naozaj veľmi dobrým červeným vínom.
Takto dobre naladený som sa pustil do skúmania IFE. Výber filmov a hudby je najväčší, aký som zatiaľ videl. Počet filmov si ani nedovolím odhadnúť, no ako fanúšika lietania ma ešte viac potešilo množstvo druhov máp, ktoré si môžete zvoliť. Výborná je taktiež vychytávka, kde sledujete film a v pravom hornom rohu vám stále beží malá mapka. Zaujímavosťou je taktiež možnosť si podľa čísla letu alebo miesta odletu a príletu skontrolovať menu, aké sa bude podávať na danom lete.
K IFE ešte dve poznámky. Počas letu mne aj môjmu kamarátovi celý systém zamrzol. Stalo sa nám to ale iba raz za všetky štyri lety. Stačilo zavolať letušku, tá systém reštartovala a povedala nám, že musíme 15min vydržať a systém nepoužívať. Druhá poznámka smeruje k slúchadlám, ktoré vám Qatar poskytne. Boli naozaj otrasné, asi najhoršie, aké som mal kedy na ušiach. Sedadlo má klasické 2 diery na sluchádla, čiže ked vložíte svoje slúchadla, hrá vam len jedna strana. Tento nedostatok sa dá odstrániť tým, že konektor mierne povysuniete asi o 3mm a hrajú vám nasledne obe strany.
Posádka lietadiel Qatar airways je vsutku multikultúrna. Náš malý Airbus A320 obsluhovalo v ecnonomy odhadom 5-6 letušiek, čo je na tak malé lietadlo naozaj dostatočný počet. Sedadlá, ktoré Qatar využíva vo svojich Airbusoch A320, sú tie klasické super ultra slim fit sedačky. To má jeden neduh - sú naozaj veľmi citlivé na pohyb na sedadle a taktiež vás môže vyrušovať váš sused za vami, ktorý zbesilo ťuká do dotykovej obrazovky vo vašom sedadle.
Samotný let prebiehal kľudne až do oblasti niekde nad Irakom, kde boli mierne turbulencie. Letušky boli naozaj veľmi milé a snažili sa počas celého letu splniť priana každého, kto ich zavolá. Či už človek mal záujem o vodu, prípadne o nejaký alko/nealko nápoj, vždy bol k tomu samozrejmosťou úsmev a rýchly servis. Aj keď aj tu si človek uvedomí rozdiely medzi jednotlivými kultúrami. Aziatky sa usmievajú tak nejak prirodzenejšie, zato dievčatá z východnej Europy už o niečo menej.
Asi 1h pred pristátim bolo servírované malé teplé jedlo. Išlo o kurací alebo zeleninový wrap, s typickým orientálnym korením. Celé jedlo bolo opäť servírované na Qatar papierové obrúsky. 20 min pred pristátim nám kapitán oznámil, že vzhľadom na veľký pretlak pristávajúcich lietadel na letisku v Dohe, nás veža poslala krúžiť na vyčkávací okruh, pričom meškanie odhadol na 20min. Kedže nás v Dohe čakal skoro 9h na prestup, vôbec nám to nevadilo.
Následné nám bolo na IFE obrazovkách prehrané informačné video o spôsobe prestupu v Dohe, ktoré je naozaj blbuvzdorné a celkom vtipné, graficky na štýl South Parku. Spätne si uvedomujem, že inak ako vtipne sa o samotnom letisku asi ani informovať nedá, nakoľko je to skôr na zaplakanie
Po dvoch kolečkách nad morom sme pomaly začali klesať na pristátie a ani sme sa nenazdali a naše motory išli na spätný ťah a dobrzdili na runway na letisku v Dohe. 
Náš malý A320-200 pred 5h letom do katarskej Dohy
Kabína pre štartom, letušky Qataru v akcii
Miesta na nohy bolo v Exit row dostatok, bohužiaľ moje sedadlo pri okne sa nedalo sklápať
Welcome obrazovka
Šlapem, šlapeš, šlapeme
Boeing 747 Cargoluxu smerujúci do Azie štartujúci tesne pred nami
Smer máme dobrý
Po vystúpaní do letovej hladiny sa začalo stmievať
Ku kvalite obrazovky naozaj nemám výhrady
Lepší pohľad na množstvo miesta na Exit row miestach
Kabína počas letu
Tento obrúsok dostanete vždy nanovo, či už pred klasickým jedlom alebo len čokoládovou tyčinkou
Varianta kura, veľmi dobré
Aj napriek upozorneniam neriskovať rybu v lietadle to bolo taktiež veľmi dobré
Veľmi “pitné“ víno
Škoda, že bola počas letu väčšinou tma
Vyčkávaci okruh
Doha:
Motory sa vypínajú, kapitán ďakuje za náš výber leteckej spoločnosti a oznamuje že vonku je asi 21 stupňov a mierna piesočná búrka. Najprv samozrejme vystupujú pasažieri z bussines class, ktorí sú transportovaní do oázy kľudu a luxusu v Doha premium terminal. My ostatní nastupujeme do autobusu, v ktorom je asi 16
stupňov a nasleduje asi 20 minútová zoznamovacia cesta po ploche starého letiska v Dohe.
Prvé, čo ma zaujalo, bolo, že každý dopravný prostredok, ktorý jazdí v priestoroch letiska, má zbesilo blikajúci oranžový maják. Autobusy a tankovacie cisterny aj dva. V kombinácii s poletujúcim pieskom to vytváralo naozaj postapokaliptickú atmosféru, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani ten najlepší sci-fi film. Prvá zastávka je Doha domestic terminal, ktorý je označený modrou farbou. Aj napriek informačnému videu v lietadle a naozaj blbuvzdornému označeniu na letenkách sa asi 4-rom Francúzom podarí vystúpiť. Hned po vystúpení na nich kričal zamestnanec, ktorý má za úlohu postaviť sa pred každé dvere autobusu a vykrikovať „Doha domestic terminal, only blue colour“. Frantíci sa asi po 5 sekundách spamätali a nastúpili späť.
O daľších 10min sme už zastali pred bránou so žltou farbou s označením Doha transfer terminal, kde nás čakala kontrola pred samotným vstupom. Tu sú ľudia ešte rozdelovaní podľa short alebo long tranfer. Aj napriek tomu, že celá bezpečnostná procedúra vyzerá chaoticky a zdá sa, že je tu naozaj pretlak ľudí, zamestanci vykonávajú samotnú kontrolu len naoko, rontgeny pípajú, ale zamestnanci len mávajú rukami a naznačujú, že máme ísť daľej. Pôvodne som mal v pláne si klasicky dať dole opasok, hodinky a podobne, ale hneď ma zastavili s tým, že „ No problem“ a značili rukou, aby som pokračoval. Z toho dôvodu, aj napriek návalu ľudí, nám celá procedúra
zabrala asi 7min.
Čo povedať k letisku samotnému? Vedel som, že to bude zlé, prečítal som množstvo príspevkov, kde o letisku v Dohe nepadlo ani jedno pekné slovo. Všetci sa zhodujú na tom, že do 2h ok, nad 2h už nikdy viac. Moje osobné skúsenosti s 9 hodinami v Dohe sú nasledovné. Duty free slabota, klasika parfémy a hodinky, trocha elektroniky a inak nič.
Záchodov extréme málo, je to naozaj kultúrny zážitok navštíviť záchody v Dohe počas rush hour, teda medzi 23:00 - 02:00. Na záchodoch sa nachádzajú asi 4 zamestnanci, ktorí sa hadicami snažia udržať záchody ako tak použiteľné. Všetky sedačky v samotnom terminále majú operadlá, takže na pohodlný odpočinok zabudnite. Jediný azyl poskytuje oddychová miestnosť, kde je asi 20 sklopených sedadiel, avšak tie boli od nášho príchodu až do rána plné. Väčšina moslimov to rieši spaním v modlitebnej miestnosti. My sme improvizovali a otočili sme si ďašiu 6-sedačku smerom k nám, aby sme si aspoň mali kde vyložiť nohy. Okolo 01:30 som bol nútený dať si do uší Ipod a to len kvôli tomu, aby ma neustále neotravovali arabské hlásenia k letom a chýbajúcim pasažierom. Okolo tretej ráno, keď odletela väčšina letadiel sa celý terminál zásadne vyprázdnil. Nám sa podarilo aspoň na chvíľu zaspať aj keď za to sme asi vdačili hlavne totálnej únave.
Okolo pol šiestej ráno sme sa vybrali k informačnému kiosku Qatar airways, kde sme si vyzdvihli poukazy na jedlo, ktoré poskytujú zadarmo pri dlhšom čakaní v Dohe. Pani za prepážkou nechcela vidieť naše boarding pasy z letu BUD-DOH, stačili jej len tie na let do Bangkoku, aj keď ten odlietal v tej dobe už za 2h. Dala nám poukazy, kde označila kolonku „Heavy refreshment“. Vo food courte nám zamestnanec prevádzky dal na výber croissant a arabskú plnenú žemľú alebo hranolky s arabskou žemľou. Každý z nás k tomu ešte dostal extra sladký džús a raňajky sa mohli začať. Posledné 2h sme strávili čakaním na boarding na náš let do BKK a letisko sa začalo pomaly opäť zapĺňať.
Aj keď predchádzajúce riadky znejú pomerne negatívne, dá sa na letisku v Dohe prežiť aj takto dlhý prestup. Avšak do budúcna by som sa tak dlhému čakaniu asi snažil vyhnúť. Samotné letisko je naozaj v extrémnom kontraste s kvalitou a servisom, ktoré ponúkajú katarské airolínie na palube svojich lietadiel.
Duty free v Dohe, 150$ žreb do lotérie o Audi R8, no neber to
Vrchné poschodie, tieto 2 fotky ukazujú asi 70% toho, čo letisko v Dohe ponúka
Qatar lietadlá boli naozaj všade, vonku ešte doznievajúca piesočná búrka
18.3.2012
Doha – Bangkok
QR610
Lietadlo: Boeing 77W
Boarding time: 07:20
Departure time: 08:15
Arival time: 18:30
Sedadlo: 18K
Nastáva klasická situácia na letisku v Dohe, pasažieri nastúpia do autobusov a nasleduje 15-20min cesta po celom letisku. Cestou si všímam naozaj impozantné množstvo pomocnej techniky. Autobusy, autá s batožinou, rôzne pomocné dodávky a podobne. Podľa môjho osobného názoru, keby Qatar airways predali len polovicu všetkých autobusov, ktoré chodia po letisku, mohli by z utŕžených peňazi postaviť minimálne jeden terminál o
veľkosti bratislavského letiska.
Ale dosť bolo teoretizovania, to už sme stáli pri našej 77W a stúpali po schodoch k zadným dverám tejto prekrásnej mašiny. Verím, že pre každého fanúšika letectva je zážitok boardovať schodami tieto obrovské stroje. Naše sedadlá sa nachádzajú za prvou malou economy sekciou. Hneď po usadnutí na moje sedadlo si všímam dve veci. Prvou je naozaj obrovské miesto na nohy, odhadom tak 1,5m. Druhou, tou menej potešujúcou, je miniatúrne okienko, ktoré je ešte k tomu všetkému asi 50cm od sedadla, takže pozorovanie krajiny neprichádza do úvahy. Obrazovka a stolík su ukryté v lakťovej opierke. Na každom sedadle sa nachádza taktiež deka, vankúš a amenity kit, ktorý obsahuje štuple do uší, zubnú kefku a pastu a tienidlo na oči.
Vedúca kabíny hlási boarding complete a pred nás sa na jump seat usadzuje veľmi príjemný Ind, od ktorého sa počas letu dozviem pomerne dosť zaujímavostí o jeho pôsobení v Qatar airways. Let prebiehal štandardne, to znamená zo začiatku rozdané cukríky alebo hygienické obrúsky. Nasledovali horúce obrúsky a distribúcia klasického tlačeného menu. Triple seven je ekologický asi sám o sebe takže netreba šetriť životné prostredie zobrazovaním menu na IFE. Na raňajky bol na výber buď western alebo asia varianta. Western varianta obsahovala ovocie, omeletu s hríbovým ragú a nejaké tie daľšie drobnosti. Asia varianta boli opekané rezannce. Tieto raňajky boli zatiaľ tie najlepšie, ktoré som na palube lietadla jedol. Hubové ragú dalo celej omelete pomerne výraznú chuť a porcia bola dostatočná.
Keďže sme boli na cestách už dobrých 16h, nasadil som si tienidlo na oči a spal som prerušovane nasledujúce 2-3 hodiny. Po prebudení, niekde nad Indou, som sa začal hrať s IFE. Všimol som si, že grafika je jednoduchšia ako tá, ktorá je používaná v lietadlach Airbus A320. Obrazovky ako také sú väčšie, avšak rozlíšenie je výrazne menšie. Taktiež mapa sa nedá vybrať, ale môžte si zvoliť len random mod, kde sa mapy striedajú automaticky a sú dopĺňané upozornením o zákaze fajčenia a odporúčaniami o pravidelnom pití tekutín a pohybe. U mňa osobne na plnej čiare víťazí verzia, ktorú Qatar využíva v Airbusoch A320. Pre mňa osobne prekvapenie, nakoľko na internete objavujú názory že obrazovky v Boeingu ma Qatar lepšie ako v Airbusoch, aj ked sa možno jedná o porovnanie Airbusu A330 a Boeingu 77W
Počas cesty som si príliš nevšímal spolucestujúceho, ktorý sedel vedľa mňa. Zaujal ma akurát množstvom Gin Tonicu, ktoré si objednával, a ktorým bola z veľkej časti ovplyvnená aj jeho zhovorčivosť a zvedavosť ku koncu letu
Poslednú hodinu sme teda strávili v družnom rozhovore, odpovedali sme na jeho otázky o Slovensku a o ňom sme sa dozvedeli napríklad aj to, že v minulosti pracoval pre OSN, teraz robí pre známu malajziskú ropnú spoločnosť Petronas a má precestovaný kus sveta. Tesne pred pristátim si k nám prisadol na jump seat indický člen posádky, ktorý sa tiež stal terčom zvedavých otázok nášho spolusediaceho, o pôvode, práci a podobne.Pristátie na letisku v BKK bolo už za tmy avšak načas. Najprv samozrejme vystúpila bussines class, následne economy. Tu ešte nastala pre mňa nepochopiteľná vec, keď v mobilnom moste stáli asi 3 zamestnankyne QR s vytlačeným zoznamom cestujúcich, pričom každého pustili daľej až po predložení pasu a ručnom vyškrtnutí cestujúceho zo zoznamu
. To nás stálo asi 10 min času, ale pár cestujúcich to pomerne výrazne znervóznilo a dávali dosť výrazne najavo svoju nespokojnosť. Na záver nás čakala len vstupná kontrola do Thajska, ktorá bola naozaj veľmi efektívna a vďaka zrušeným vízam aj veľmi rýchla.
77W pred nástupomm, je úžasné ako nízko je ten obrovský motor nad zemou
Už len pár schodov a sme konečne v lietadle
Kolega vedľa, Airbus A330-200
77W má naozaj veľké krídlo
Cesta k našim sedadlám
Koľko sedadiel by sa sem ešte zmestilo?
Mini ecnonomy sekcia pred nami
Okno pri sedadle
Raňajky- ázijská varianta
Najlepšie raňajky, aké som kedy mal v lietadle, vajíčka ktoré mali chuť
Mood light počas letu
Už sme skoro tam
Malé okienko vo dverách vzdialené asi 50cm od sedadla, zahajujeme klesanie k Bangkoku
Amenity kit v podaní Qatar airways, je tam všetko potrebné. A to sa jednalo o 5 a 6hodiné lety
Záver:
Qatar Airways splnili moje očakávania na 110%, v porovnaní s mojimi doterajšími skúsenosťami na dlhých letoch s Iberiou, Air France a Lufhansou víťazia QR na plnej čiare. Od samotného check-inu, IFE, personál, všetko klapalo ako malo. Letisko v Dohe je najväčšiu slabinou, ale s tým treba rátať. Nové by malo začať fungovať do konca roka a potom to bude podľa môjho názoru 5* servis počas celej cesty.
Plánujem ešte doplniť moje skúsenosti s letmi s Air Asia a stručné info o našom lete späť do Európy, avšak nakoľko odlet bol o 02:30 A.M., fotiek bolo málo. Keby niekoho zaujímali nejaké informácie o Thajsku, Vietname alebo Kambodži, rád odpoviem.
Ďakujem všetkým, ktorí sa dočítali až sem
P.S. V prípade že cestuje so svojou drahou polovičkou a v dobrej viere vyberiete Exit row miesta v Boeingu 777, upozornite svoju priateľku/manželku že dané miesto nemá vlastné odkladacie miesto pred sadlom, inak sa dočkáte vražedného pohľadu ako sa to stalo mne a otázky či toto myslím naozaj vážne
P.S.2 Ďakujem svojej manželke za trpezlivosť a gramatickú korekciu "môjho veľdiela"
Já jsem tam něco málo přes tři a měl toho plné zuby. Na druhou stranu zaplatit 70 EUR za to nemuset trčet v DOH mi přijde jako docela snesitelná suma, když si to člověk podělí dobou strávenou na špinavém letišti, kterou může trávit někde kde je daleko příjemněji.