SYD-MEL a MEL-MKY s Tiger Airways
Počas nášho pobytu v Austrálii sme absolvovali 2 lety s Tiger Airways. Cenovo vyšli najvýhodnejšie z trojice Jet Star, Qantas a Tiger Airways. Prvým letom bol let MEL- SYD. Letisko v Sydney má vlastný terminál pre vnútroštátne lety. Nie je príliš malý ani veľký, proste taký akurát. Ja ako človek vychovaný z lietania lowcostami v rámci EU som mal neustále potrebu spraviť si dopredu check-in, vytlačiť si nejaký dokument už pred letom alebo podobne. V rámci letu s Tiger Airways sme nič podobné nemuseli robiť. Prišli sme na prepážku, odovzdali pasy a batožinu a za 5min sme mali naše kufre otagované a mohli sa vybrať dovnútra samotného terminálu.
Keďže sme odlietali ráno, vhod nám prišiel pomerne veľký food court. Výberu bolo naozaj neúrekom a taktiež potešil internet, ktorý bol zadarmo, čo v Austrálii nie je vôbec pravidlom.
Interiér lietadiel má Tiger Airways pomerne nenápadný, avšak lietadlá sú čisté a na tie pár hodinové lety človek asi viac ani nepotrebuje. Posádka taktiež nie je príliš aktívna v predaji jedla alebo pitia. Tak má aspoň človek kľud a môže si užiť let.
Tiger Airways má v MEL vlastný “terminál“, ktorý by som skôr nazval o niečo horšou autobusovou stanicou. Okrem toho, že tam majú check-in prepážky, sa príliš veľké rozdiely oproti autobusovej stanici naozaj nedali nájsť. Nástup do samotného lietadla prebieha peši a je to pomerne dlhá prechádzka.
Pre lepšiu ilustráciu nechám hovoriť už fotky, avšak celkovo hodnotím Tiger Airways pozitívne, človek dostane to čo očakáva za svoje peniaze. Fotky mám bohužiaľ len z letu MEL-MKY.
Po nasadnutí do nášho Airbusu na letisku v Melbourne
Kabína Tiger Airways nieje moc nápaditá, ale asi stále lepšie než tá neónová Ryanairu 
Detail livery
Na druhej strane sveta človek narazí na rôzne exotické letecké spoločnosti
Na letisku v Melbourne sa pilne pracuje, ťažko povedať čo z toho bude 
Airbus A330 Malaysian tesne pristátím
A už je na zemi.
Cathay Pacific na ceste do Hong Kongu pred nami
Airbus je so svojou A330 naozaj úspešný
Naozaj pekná livery
Na veľrybu Emirates narazíte naozaj skoro všade
Tak a sme vo vzduchu
Tomu hovorím cool odraz lietadla
Skoro 3 hodinový let do Mackay som si užil aj vďaka takýmto pohľadom
Zaujímavé pohľady asi 30min pred pristátím
Čaká nás pekný deň na severovýchode Austrálie
SYD-AUH
AZ 3925, Codeshare s Etihad
Odlet 23.3.2013 o 21:50
Prílet 24.3.2013 o 05:35
Boeing 77W
Registrácia: A6-EHE
Dátum zaradenia do flotily: 29.06.2007
Sedadlo: 42K
Tak ako všetko aj naša cesta po Austrálii sa raz musela skončiť. Jedna vec ktorá sa mi páči na Sydney je tá, že letisko sa nachádza pomerne blízko centra. Taxíkom sme boli priamo z Circural Quay na letisku za slabých 20min, a cenovo to vyšlo pri prepočte na osobu lepšie, ako keby sme išli hromadnou dopravou (boli sme štyria). Etihad mal odhadom otvorených asi 8 prepážok pre economy, 3 pre business a 1 pre first class. Aj napriek tomu že sme na letisko dorazili okolo 19:00 pre odlet o 21:50, rady boli už pomerne veľké. Na radu sme sa dostali asi po 1 hodine čakania, agenti mali naozaj kopu roboty, pretože je prekvapujúce aké množstvo batožiny sú niektorí ľudia schopní so sebou zobrať. Zarazilo ma že sa pomerne prísne kontrolovala hmotnosť nielen klasickej, ale aj príručnej batožiny. Vážilo sa proste všetko a kto mal nad limit musel buď prebaľovať alebo platiť.
Za tú hodiny čakania som mal už presne vytipovaných agentov, ku ktorým by som chcel ísť a ku ktorým nie. Našťastie sa nás ujal agent, ktorý začal so slovami: “How are you and no stress my friends”. To sme ešte nevedeli, čo dokáže spraviť “výhoda” nášho bookingu Alitalie.
Proste to skrátim, celý proces nášho checkinu trval asi 35min, agent menom Dino s výzorom albánskeho predajcu kožených búnd nám vytlačil asi 15 rôznych tagov na kufre a 2 krát volal so supervisorom. Musím ho však pochváliť za super prístup, neustále sa ospravedlňoval, vysvetľoval čo sa snaží urobiť a v čom je asi problém. Takže aj napriek stratenému času, Dino palec hore!!
Skončilo to tak, že Dino videl v systéme pre každého z nás 2 kufre a že s tým nevie nič spraviť.
Taktiež nám nevedel vytlačiť boarding pasy pre let AUH-FCO a odporúčal nám sa pred nástupom do lietadla v AUH spýtať či máme naozaj naložené naše kufre. Takáto informácia naozaj poteší pred 26 hodinovou cestou. Na záver nám ako ospravedlnenie dal voucher premium transit pass, na základe čoho sme mohli využiť business/first class colnú a security kontrolu, vďaka čomu nám celý tento proces zabral asi 5min aj napriek veľkým radám na klasických security prepážkach.
Kvôli všetkému tomu zdržaniu nám zostávalo asi 30min do boardingu, takže sme si samotné letisko nestihli príliš užiť. Nákupy v Duty Free sme vynechali aj vzhľadom na ceny v Austrálii skoro všetkého, ktoré sú o niekoľko desiatok percent vyššie ako u nás.
Let do Abu Dhabi bol oproti tomu do Austrálie úplne plný. Našťastie sa nám cez agenta Etihad na Slovensku podarilo rezervovať miesta v posledných radách, kde sa konfigurácie z neľudských 3-4-3 mení na príjemnejších 2-4-2. Počas nástupu ma zaujala malá economy sekcia, ktorá mala iba 3 rady pričom sa tam nachádzalo asi 8 infantov. Bolo to ako z nejakého zlého filmu, deti boli naozaj všade, chodili po podlahe, sedeli rodičom na kolenách atď... Poviem vám, že byť tam s nimi 14 hodín, tak to asi pôjdem radšej pešo.
Odlet bol načas pričom počas štartu posádka zapla mood light v celom lietadle. Nedávno som čítal v jednom tripreporte názor, že väčšina posádok nevie využívať moodlight tak, ako má a ja osobne sa môžem s týmto názor len stotožniť. Hneď po vzletení do letovej hladiny 28 000ft začali stredne silné turbulencie, ktoré trvali skoro hodinu a nedovolili posádke poskytovať žiadny servis. Po ustátí turbulencií a poklese na 26 000ft začal servis. Na moje prekvapenie sa nekonali žiadne krekry ani aperitív, posádka roznášala rovno jedlo a pitie. Našu časť mal na starosti mladík z Ázie, aj keď asi len pôvodom. Na môj vkus bol príliš neformálny, bolo to samé: „Čo chcete jesť? Čo chcete piť?“, zbieranie táciek bez slova, rozdávanie vecí bez slova, veci mu padali z ruky a podobne. Celé mi to pripadalo ako keby som bol v nejakom zlom bare a nie na palube lietadla.
IFE má Etihad v svojich Boeingoch 777-300 naozaj výborné, nemám výhrady ani k obsahu ani ku kvalite obrazovky. Na sedadlách je zaujímavé to, že keď ich sklápate, posúva sa vám samotný sedák dopredu aby vám lepšie podopieral stehná. Na internete som sa dočítal, že to niektorým ľudom vadí, ja som s tým žiaden problém nemal.
IFE má Etihad naozaj top, kvalita obrazovky je v Boeingoch lepšia ako v Airbusoch A340
Pohľad skoro z konca Boeingu 77W, naštastie sa tam mení konfigurácia na 2-4-2
14 hodinový let môže začať
Hlavná ponuka IFE
Trasa nášho letu
Počas letu nad Austráliou sa vyskytovali neustále väčšie alebo menšie turbulencie
Večera sa servírovala okolo polnoci, varianta ravioly, vraj veľmi dobré
Jahňacie bolo síce pikantné, ale na letecké pomery v economy super.
Keď som prebudil asi v polke letu, posádka akurát rozdávala výbornú mangovú zmrzlinu. Síce
biologické hodiny ukazovali 04:00 ráno avšak neodmietol som a spravil som dobre.
Raňajky boli letecká klasika, nič oslnivé. Let samotný mi ubehol pomerne rýchlo. Mal som stratégiu čo najviac sa unaviť v deň odletu, následne v lietadle vydržať hore čo najdlhšie a to celé malo za následok asi 5-6 hodinový spánok. Takže pocitovo to bol jeden z najkratších letov. Zaujímavosťou je taktiež že počas celých 14 hodín bola vonku noc, takže fotiť sa nič extra zaujímavé nedalo. V Abu Dhabi sme pristáli načas. Sklamaním na tomto lete bola posádka a taktiež kapitán počas letu nepovedal ani slovo, ale spalo sa dobre
Chýba už len Michal David a jeho Disco príbeh z reproduktorov 
Raňajková klasika, škoda, že nebola na výber sladká varianta ako má Qatar
14 hodín tmy
Tak sa nám to blíži ku koncu
Abu Dhabi
Na prestup sme mali niečo cez 3 hodiny. Vzhľadom nato, že nám v Sydney nevytlačili naše boarding pasy na úsek AUH-FCO, naše prvé kroky viedli práve na prepážku pre tranzitujúcich cestujúcich. Tu sme strávili asi 20min pričom nás opäť pobavilo, že nás presviedčali, že máme spolu 8 kufrov, aj keď v skutočnosti sme ich mali dokopy len štyri. Problém bol totiž v tom, že náš check in agent Dino v Sydney pri tom neustálom prelepovaní a strhávaní tagov na kufre ich pár pozabudol strhnúť a keď naše kufre prechádzali scanermi na letiskách, v systéme ich svietilo viac ako malo. Po vybavení boarding passov sme si všimli, že náš let do Ríma bude mať meškanie 1h:15min.
Počas čakania som sa hral na mobile s Flightradarom a kontroval polohu nášho lietadla, nakoľko sme v Ríme mali plánovaný prestup na 3h. Našťastie lietadlo bolo už niekde nad Dohou a ďalším prekvapením bola zmena typu z Airbusu A330-200 na Boeing 777-200. Takže aj naše zarezervované miesta boli fuč, no tajne som dúfal, že vďaka zmene typu bude v lietadle omnoho viac voľného miesta. Airbus má totiž kapacitu v Magnifica Class 28 + Classica Plus Class 21 + Classica Class 181 oproti Boeingu s kapacitou Magnifica Class 30 + Classica Plus Class 24 + Classica Class 239.
AUH-FCO
AZ 0853
Odlet 24.3.2013 o 08:15
Prílet 24.3.2013 o 12:10
Being 777-200 “Madonna di Campiglio”
Registrácia: I-DISU
Dátum zaradenia do flotily: 12.12.2002
Sedadlo: 35A
Meškanie nášho letu do Ríma bolo našťastie naozaj len tých 1h:15min. Nakoľko sme boardovali medzi poslednými, potešilo mam že naša economy sekcia bola po našom príchode poloprázdna, load factor odhadom 60%. Takže sme sa všetci po zahlásení boarding completed roztrúsili po lietadle a každý si rezervoval pre seba celú trojku pri oknách.
Náš Boeing Alitalie zažil aj lepšie časy, na lietadle bolo vidieť jeho vek a myslím si, že každého pobavila veľkosť obrazovky v sedadle pred nami. Taktiež ma zaskočil IFE box o veľkosti priemernej PC skrine spred 10 rokov. Naozaj to bol kus poriadneho hardwaru. Človek si uvedomí rozdiely hlavne keď presadnete z lietadla Etihad do x-ročného Boeingu 777-200. Na obranu Alitalia musím ale podotknúť, že ich Airbususy A330-200 sú veľmi príjemné lietadlá.
Pohľad z Boeingu 777-200, ktorý nečakane nahradil Airbus A330, ktorým sme mali letieť pôvodne
Alitalia používa Nintendo!!! 
Up in the air
Stúpame do výšin
Hlavná ponuka, za tých 6 hodín som to preskúmal skoro celé.
Raňajky v podaní Alitalie, tajne som dúfal či nebude obed. Mal som totiž dvoje raňajky v lietadlách v priebehu 4 hodín.
Posádka bola klasická talianska. Teda letušky mali 40 rokov a vyššie, jedlo rozdali v rekordne krátkom čase a potom ste ich mohli stretnúť vzadu v kuchynke ako klábosia alebo čítajú noviny. Raz darmo, štátny podnik. Počas tohto 6 hodinového letu som preskúmal asi celý obsah IFE. Zo zaujímavostí vyberám 5min dokument o talianskej miss na parížskom autosalóne. Naozaj hodnotný počin
V Ríme nás privítalo príjemných 16 stupňov a pekný pohľad na vedľa nás stojacu veľrybu Emirates a Boeing 747 Thai Airways.
Prestup v Ríme
Na záver nás čakalo ďalšie intermezzo s Alitaloiu. Letenku Rím- Viedeň sme mali kúpenú samostatne a kedže nám Alitatlia zmenila let VIE-FCO, dohodli sme si na infolinke, že nám sektor VIE-FCO zrušia a mi poletíme len FCO-VIE. Toto celé sa odohralo mesiac pred samotným letom.
Takže sme prišli na check-in Alitalie, kde nám milá agentka oznámila, že naše letenky v systéme nevidí a že pravdepodobne sa zrušili, nakoľko sme nepreleteli prvý segment. Na čo nasledoval náš argument, že sme to dohadovali úplne inak. Agentka mala našťastie dobrý deň a povedala, že sa skúsi nato pozrieť. Čakali sme tam asi 15min, pričom sa jej nič vybaviť nepodarilo, tak nám povedala, že pôjde za supervisorom. Takto sme čakali ďalších 10min. Keď sa agentka vrátila, mala pre nás dobré správy a povedala, že môžeme letieť.
Celý tento prípad len ukazuje chaos, ktorý panuje v tejto “leteckej spoločnosti”. 3 krát som pred odletom overoval, či majú všetko v systéme tak, ako sme sa dohodli. Všade ma odbili, že je to presne tak, ale nikdy mi nevedeli poslať žiadne potvrdenie na email ani nič podobné. Podľa môjho názoru nám tie letenky tá agentka dala len na dobré slovo, neviem, čo by sme robili, keby mala Alitalia plné lietadlo. Ďalší pokus sme mali pri priehradke Cash desk, kde sme sa pracovníčkam Alitalie snažili vysvetliť, že nám má Alitalia vrátiť peniaze za nepreletený segment. Asi predpokladáte správne - nepochodili sme u nich. 70,- EUR na osobu sme od Alitalie nevideli dodnes ani po 2 mesiacoch od nášho návratu z Austrálie. Riešim to s ich pobočkou v Čechách a taktiež v Taliansku. Ale vzdať sa nemienim
Následný let FCO-VIE som v podstate absolvoval len na autopilota. Verím že sa vám môj report z cesty do Austrálie páčil a budem rád za všetky pripomienky alebo otázky.
BRAVO 
