Nedeľa, 1.2.2015
Zanzibar, Tanzánia
Hotel Best Western Premier bol skvelý. Nielenže mal priestranné izby, skvelú reštauráciu, nádherný výhľad na centrum Nairobi z terasy na streche, ale mal aj zadarmo wifi. V nedeľu ráno som si v mobile našiel email od Fly540, že sa môžeme online nacheckovať na náš let, ktorým sme v ten deň o tretej mali letieť cez Mombasu na Zanzibar. Online checkin som zvládol aj na mobile, avšak nedarilo sa mi stiahnúť palubky do mobilu, tak som zašiel do hotelovej lobby, kde boli dostupné dva počítače s tlačiarňou, takže som palubky rovno vytlačil. Jedna kópia vychádzala na päť eurocentov, keď som to chcel na recepcií vyplatiť, tak mi povedali, aby som si kvôli štyrom čiernobielym výtlačkom nelámal hlavu. Milé od nich! Mimochodom, palubky boli štyri, lebo každý cestujúci mal dve. Jednu kópiu pre aerolinky, jednu pre seba.
Mali sme povolený late checkout z hotela o dvanástej, ktorý sme do poslednej minúty aj využili, keďže sa nám na letisku nechcelo dlho vyčkávať. Vstup zdarma nám naše Diners karty žiaľ do žiadnej lounge neumožňovali. Na recepcií sme si nechali pristaviť taxi, ktorý nás za dvadsaťšesť Eur zaviezol na letisko.
1.2.2015
NBO-(MBA)-ZNZ
5H461 15:00-17:00
CRJ100
Terminál jedna má verejnú časť rozdelenú na štyri časti, A až D. Letisko momentálne podstupuje rozsiahlu rekonštrukciu, časť A je už krásne zrenovovaná, B až D sú v ešte stále v stave z pred pár desaťročí. Pri vstupe do každej časti je bezpečnostná kontrola s röntgenmi a detektormi kovov, tekutiny neriešili. Medzi jednotlivými časťami sa však nedá prechádzať. Fly540 využíva, rovnako ako napríkad Emirates, časť B. Po prechode kontrolou sme zamierili k LCD obrazovke, aby sme zistili, pri ktorej priehradke máme baggage dropoff. Tu však nastalo prekvapenie, náš let na obrazovke nebol. Ako prvé ma napadlo, že asi sme v nesprávnej časti terminálu, kedže na obrazovkách v časti B boli len lety, ktoré odlietali len z tejto časti.
Zbadal som však priehradku, pri ktorej sa odbavoval iný let Fly540, tak som sa postavil do krátkeho radu, že sa najprv spýtam, že kam máme ísť, aby sme zbytočne nechodili cez bezpečnostné kontroly pri hľadaní tej správenj časti terminálu. Agentka si zobrala naše palubky a s prekvapeným výrazom tváre začala niekam telefonovať. Po krátkom telefonáte nám oznámila, že náš let nie je v pláne, že celá rotácia v ten deň bola zrušená asi pred mesiacom a začala sa vypytovať, ako sa nám podarilo vôbec na ten let nacheckovať. Po tom, ako som jej ukázal email, ktorý nám prišiel, si znova zavolala. Výsledkom bola ponuka na preknihovanie na let v nasledujúci deň. Toto som striktne odmietol s odôvodnením, že už mám zaplatený drahý hotel na Zanzibare a každý deň v destinácií nam je nielen finančne vzácny.
Následne sme boli vyzvaní, aby sme si na chvíľu sadli a počkali, kým odbavia klientov na let, ktorý sa v ten deň naozaj konal. Postavili sme sa bokom a ja som skúsil, či nenájdem nejakú wifinu. Letisko v Nairobi ponúka wifi zdarma na prvých pätnásť minút, dalšie tri hodiny stoja päť dolárov. Mne stačila aj štvrť hodinka, na to, aby som si otvoril skyscanner a pozrel sa, čo v ten deň letí a koľko by to stálo. Naskytli sa dve možnosti, oba lety boli operované Precision Air, jeden o siedmej večer, ďalší, o niečo lacnejší, o pól jedenástej večer.
Po skončení odbavovania si agentka znovu zavolala, oznámila nám, že sa nás snažia dostať na let Precision Air alebo Kenya Airways a následne nás poprosila, aby sme šli s ňou do časti D, kde majú kanceláriu. Manažér by chcel s nami hovoriť priamo. Prešli sme s ňou po vonku k časti D, a keďže sme znova nechceli prechádzať s celou batožinou cez bezpečnostnú kontrolu, tak som manželku nechal pri nej aj s batožinou a ja som šiel dnu. Povedali mi, aby som čakal v termináli, že manažér za chvíľu príde. Kancelária bola hneď za okienkom zákazníckeho centra, za ktorým sedela iná agentka. Po štvrťhodine čakania som začal byť nervózny a pomaly mi začalo dochádzať, že nás chcu nechať vykvasiť, aby sme potom pristali na prvé možné riešenie.
Takmer hneď vedľa zákazníckeho centra bola prepážka, za ktorou sedela agentka nejakej cestovnej kancelárie, nálepky IATA a „Official ticket agent for Emirates“ a podobné mi pripadali dôveryhodne, tak som sa jej v rámci čakania prihovoril, popísal jej našu situáciu a spýtal, že čo dnes ešte letí a za aké ceny by sa to dalo kúpiť. Vymenovala mi rovnaké dva lety, ako som našiel cez skyscanner, ceny však boli o niečo vyššie. Provízia musí byť. Poďakoval som sa jej a rozlúčil som sa s tým, že sa idem spýtať do Fly540, že čo pre nás vymysleli a že sa prípadne ešte zastavím.
Mohla prejsť polhodinka odkedy mi povedali, že manažér za chvíľu príde. Išiel som teda k okienku a spýtal som sa, že ako dlho mu to ešte bude trvať. Agentka si zavolala a povedala mi, že sa manažérovi podarilo dostať nás na let o pól jedenástej. To som však odmietol s tým, že to je neskoro, že chcem letieť o siedmej. V skratke, po ďalšom telefonáte mi povedala, že o siedmej nie sú miesta. To ma troška zarazilo, išiel som znova k IATA agentke a spýtal som sa, že či si je istá, že ten let o siedmej je ešte dostupný. Skontrolovala si to v systéme, zavolala do Precision Air, či ho náhodou nestornovali a oznámila mi, že miesta ešte sú.
Išiel som za manželkou sa poradiť. Letieť o pól jedenástej bez ďalších opletačiek, alebo nechať si naše letenky refundovať a dúfať, že nám poisťovňa v rámci cestovného poistenia rozdiel preplatí. Manželka, rovnako ako ja, o pól jedenástej letieť nechcela. Naklusal som znova cez kontrolu k okienku Fly540, oznámil som im, že chcem refundáciu, písomné potvrdenie, že náš let bol zrušený bez akejkolvek predchádzajúcej notifikácie a že sa im ozve moja poisťovňa a bude od nich vymáhať cenový rozdiel. Toto očividne zabralo, agentka si znova zavolala a hľa, zrazu boli miesta aj o siedmej. Išla so mnou k IATA agentke a povedala jej, že nám má vystaviť letenky na siedmu na ich účet. Pre úplnosť dodám, že naše pôvodné letenky stáli stoosemdesiat dolárov, tieto nové takmer dvestopäťdesiat. Po takmer troch hodinách sme krátko po tretej mali v rukách letenky na let, ktorý bol v ten deň aj na pláne.
Obnovená časť terminálu
FIDS bez nášho letu
Ale kam teda s týmto?
Naše nové letenky
1.2.2015
NBO-ZNZ
PW712 19:00-20:40, LF cca. 45%
ATR 72-200, reg. 5H-PWC, vek: 5.9 roka
Check in na let Precision Air sa nachádzal v časti A, takže popri celom terminály naspäť k Áčku. Tretí krát cez bezpečnostnú kontrolu a boli sme vnútri. Terminál bol pekný, nový, moderný. Tento terminál využíva Kenya Airways a Precision Air, ktorí na mnohých letoch codesharujú. Na checkine sme dostali palubky, odvzdali batožinu a rovno sme aj išli do neverejnej časti. Po pasovke sme sa ocitli v novej časti terminálu, odkiaľ odlietajú vnútroštátne lety a lety Kenya Airways. V tejto časti sa nachádzali nejaké obchody so suvenírmi, malý duty free shop a vcelku schopný food court. My sme sa usadili v reštaurácií Amaica, odkiaľ bol skvelý výhľad na pár parkovacích miest a taxi.
Po toľkých útrapách nám pivo a jedlo padlo veľmi vhod. Do odletu sme si následne krátili čas nakupovaním suvenírov a ja som fotil nejaké tie lietadielka. Nástup prebiehal cez autobusovú bránu čislo dvadsaťdva, jazda to bola pomerne dlhá, napriek tomu nás autobus nezaviezol až k lietadlu, ale vypustil nás už o tri stojánky skôr. Lietadlo už bolo pripravené, po svižnom nástupe sa onedlho ozval zvuk motorov, následne hlásenie z kokpitu s informáciami o lete a potom už sme sa pohli smer dráha.
Bol to môj prvý let s turbopropom, navyše sme sedeli blízko pravej vrtuly, takže to bol zážitok. Pôvodne sme sa tešili na krásny výhľad na Kilimandžáro, ktorý sa nám mal z lietadla naskytnúť, avšak leteli sme o štyri hodiny neskôr a už bolo po zotmení. Nevadí, hádam sa ešte podarí.
Po vystúpaní do letovej hladniny sa začal servis. Nealko nápoj, plus malý sendvič s hovädzím. Bolo to dosť nechutné, po jednom zahryznutí som si to rozmyslel. Letušky ešte raz prešli s nápojmi a potom pozbierali odpadky. IFE nebolo žiadne, na takomto krátkom lete som to ani neočakával. Let nám ubiehal pomerne pomaly, keďže sme pól dňa strávili na letisku. Pristátie na ZNZ prebehlo za úplnej tmy, lietadlo zaparkovalo blízko terminálu. Stroj pokračoval ďalej do Dar Es Salaamu, turisti vystúpili, miestni šli ďalej.
Pri vstupe do terminálu nám skontrolovali očkovacie preukazy – konkrétne očkovanie proti žltej zimnici. Nasledovalo vyplnenie vstupnej karty, prechod pasovou kontrolou, vyzdvihnutie si batožiny u výdajného okienka a následná kontrola batožiny röntgenom. Toto všetko v jednej menšej hale o veľkosti basketbalového ihriska. Myslím, že už plná A320 tam spôsobuje slušné zaľudnenie.
Transfer do hotela sme nemali dopredu objednaný. Na internete som čítal, že za cirka päťdesiat dolárov sa človek dostane taxíkom všade na ostrove. Pri zisťovaní, že za kolko by nám vedeli transfer vybaviť v hoteli, som dostal odpoveď, že za stodeväťdesiat Eur. Zdvorilo som odmietol. Pri východe z terminálu sedel človek s tabuľkou „Taxi“ a zoznamom. Po oznámení destinácie povedal sumu, nám konkrétne presne päťdesiat dolárov, ktorú som ihneď akceptoval, keďže sa mi po dlhom dni kvôli piatim či desiatim dolárom nechcelo zjednávať. Automaticky zavolal vodiča, ktorý nás zaviedol k autu a už sme sa viezli.
Náš let tento krát aj na FIDS
Verejná časť terminálu
Neverejná časť - v pozadí obchody so suvenírmi
Odletová tabuľa - celkom rušný večer
Padlo vhod 
Keňský bakelit
Je jasné, kto je na NBO doma
B777 na push backu
Stop!
Zahnutý wing tip
Návšteva z ADD
Na toto som sa tešil 
A toto som dostal
Toto nás má vytiahnuť hore?
Legroom v jATRe
Ožužlaná safety info
Meh...
Personal IFE
Baggage reclaim na ZNZ...kam sa hrabú pásy!
Nedeľa –Sobota, 1.-7.2.2015
Neptune Pwani Beach Resort & Spa*****
Bol to pomerne dlhý transfér. Päťdesiat kilometrov zvládol náš vodič za necelú hodinu. Presne o desiatej sme dorazili do raja. Do hotela som ešte z letiska v Nairobi poslal mail, že kvôli zrušenému hotelu prídeme až okolo desiatej. Na recepcií o nás vedeli, dokonca nás čakali s welcome drinkom – chladeným jablkovým džúsom a vlhkým uterákom. Po rýchlom checkine nás zaviedli do reštaurácie, kde informovali kuchára, aby nám pripravil neskorú večeru. Tá bežná sa totiž skončila o pól desiatej.
Nasledovalo šesť nádherných dní v rajskej prírode s vynikajúcim jedlom a skvelým servisom. Rezort pozostáva asi z dvadsiatich domčekov, v každom z nich je šesť ubytovacích jednotiek – dvojposteľová izba s kúpeľňou. Dve jednotky sú na poschodí, štyri na prízemí. Každá má vlastný balkón. V každej izbe sa nachádza: veľká posteľ s moskitiérou, stolík so zrkadlom a sedákom, LCD TV, skrinka s minibarom, drevenná sedačka so stolíkom, skriňa so safeom. Na terase sú dve záhradné stoličky a malý stolík. V kúpeľni je WC, sprcha a dve umývadlá s veľkým zrkadlom. Všetko je zariadené v africkom štýle. Izby majú aj zdarma wifi, avšak signál stále vypadával a pripojenie na internet teda bolo skôr utrpenie, ako benefit. What is worse than no internet? Bad internet connection! V baroch bol signál o dosť lepší, na to sme však prišli až v predposledný deň. Nevadí, nebol som tam na surfovanie po FB.
Rezort je priamo pri pláži. Pláž je však verejná, takže na ňu môžu všetci. Nieže by tam boli kúpajúci sa domáci, avšak tam boli domáci obchodníci. Predávali výlety, futbalové dresy, šatky a iné suveníry. Takmer zakaždým, keď sme prišli na pláž, sa nám niekto prihovoril. Nepovedal by som však, že boli veľmi dotieravý. Buď po vysvetlení, že nemáme záujem alebo po pársekundovej ignorácií si išli po svojom. Verejnú pláž od hotela delil asi pólmetrový briežok, pri ktorom stáli hoteloví sekuriťáci a dávali pozor, aby takzvaní beach boys neotravovali hotelových hostí.
Hotel mal aj dva bazény. Oproti moru, kde bola voda vyslovene teplá, bola voda v bazénoch osviežujúca. Jeden z bazénov mal aj vodný bar, takže netrebalo kvôli miešanému drinku alebo pivu ani vyjsť z vody. Lehátka pri bazéne alebo pod palmami pri pláži mali taktiež obsluhu, takže kvôli občerstveniu sa človek nemusel ani pohnúť. Čo sa týka miešaných drinkov, počul som veľa sťažností od známych, že drinky v rezortoch buď chutia iba alkoholom, alebo že je ten alkohol strašne pančovaný a podobne. Tu boli drinky vynikajúce, aj keď osobne ich nemám moc rád, práve preto, že väčšinou ich barmani sfušujú. Tu boli však na vysokej úrovni, najviac som si obľúbil pomerne jednoduchý drink, Zanzibar sunset – vodka, pomarančový džús, potrepaný ananásový džús a nakoniec jahodový sirup. Dávam päť koktejlových shakerov z piatich!
Raňajky, obedy aj večere boli v bufetovej forme, obedový a večerný bufet sa každý večer obmienali, o pestrosť stravy alebo o výber nebola núdza. O čistotu izby, tak ako aj okolitého prostredia a bazénov sa personál vzorne staral. Anglicky vedeli všetci zamestnanci, niektorí z nich dokonca aj po nemecky, alebo francúzky.
Výhľad z balkóna
Výhľad z balkóna na reštauráciu
Výhľad z balkóna smer bazén
Krásne spravená posteľ
Na recepcií
Hlavný bazén a talianská reštaurácia uprostred
50 odtieňov azúrovej
Rybolov je jedna z obžív obyvateľstva
Areál
Oddych na balkóne
Večer v bare
Skvelé drinky - nie, ani jeden z nich nie je Zanzibar Sunset
Pohľad z lehátka na pláži
O ostatnom sa rozpisovať nebudem, stačí si prečítať recenzie na internete, z ktorých je drvivá väčšina pozitívnych. Nabudúce sa dočítate aj o tom, ako sme Nemca s perfektnou slovenčinou stretli.
