Na uvod by som sa rad v skratke predstavil, kedze som tu uplne novy. Volam sa David, som z Bratislavy, mam 18 rokov a studujem zurnalistiku na UK. Moje "prepojenie" s leteckym svetom je trochu zlozitejsie, ale posnazim sa vam ho v skratke vysvetlit a na zaver prejdem k onieco zaujimavejsej teme - k "Linke smrti" z roku 2000, ktorej sucastou som sa stal.
Lietam uz od prveho roku svojho zivota. Do 10 rokov som lietaval pravidelne raz za rok do typickych letnych destinacii a myslel som si, ze patrim k jednym z najcastejsie lietajucich ludi
. Prvykrat som bol na Kanarskych ostrovoch, nasledne osemkrat za sebou na Mallorce a na zaver v Kemeri, v Turecku.Prave Turecko poznamenalo moj "letecky" zivot najviac. Dovtedy som ako dieta nemal absolutne ziadne problemy s lietanim a dokonca si spominam, ze som sa vzdy pri turbulenciach smial, ked ostatni plakali
. Do Turecka sme leteli v roku 2000 (mal som 10 rokov), do Antalye a odtial sme sa presunuli autom do Kemeru, primorskeho letoviska, vtedy (mozno este aj dnes) menej znameho pre zahranicnych turistov. Let tam bol bez problemovy. Naspat to uz bolo ovela horsie. Vsetky problemy sa zacali uz pred odletom.Na poslednu chvilu sa nam podaril zohnat odvoz na letisko, co sposobilo prve stresy hororoveho dna. Nastastie mama vzdy pocitala s casovou rezervou a tak sme to samozrejme stihli. Pamatam si, ze na check-ine bola strasne otravna Slovenka, ktora sa stale snazila s nami rozpravat o tom, aky je moj mladsi brat lahky (stupal na miesto pre kufre). Potom prisiel delegat, ktory sa volal Peter a spominam si na neho preto, lebo mal velke nosne nozdry
a bohuzial nam v neskorsich problemoch nedokazal pomoct, i ked sa chudacisko snazil dost. Ale spat k teme a tvrdej realite.Ak si dobre pamatam, leteli sme belgickou spolocnostou, ktora mala v nazve "Alfa" alebo nieco podobne. Odleteli sme nacas, avsak po hodine letu sme sa vratili. Pamatam si, ako som sa sam seba snazil presvedcit, ze sme uz v Bratislave, no napis na hale nas vyviedol z omylu. Co sa vlastne stalo? Pocas letu sme z okienka vydeli ako pilot vypusta nieco biele - bol to kerozin? Asi ano, opravte ma, ak to moze byt nieco ine. Cestujuci za nami nam hovorili, ze sa im tazko dychalo, takze to bolo pravdepodobne nieco s tlakom. Po navrate do Antalye sme dostali kupony do fastfoodu, kde som sa s chutou najedol. Umiestnili nas do specialnej cakacej miestnosti, kde sa zacalo odohravat peklo.
Najprv som sa citil dobre. Nalada bola pokojna, zadarmo som sa najedol, co by som si mohol zelat viac? Coskoro sa vsak rozprudila horliva debata medzi cestujucimi, delegatom a nejakou zenskou z letiska. Snazil som sa zdrzovat pri mieste diania a zistovat co sa vlastne stalo. Podarilo sa mi zistit, ze sme museli nudzovo pristat, ze bol problem v motoroch (nemozem to uplne presne potvrdit; raz sa hovorilo o tlaku a raz o inom...) a preto sme nudzovo pristali a to raz alebo dvakrat vacsou rychlostou, ako je pri normale. So stupajucim casom narastala panika. Po doslova par hodinach prisli miestni zamestnanci so spravou, ze lietadlo je opravene a ze mozeme ist naspat. Vtedy to vypuklo! Ludia nevedeli co maju robit. Bolo vobec mozne to opravit v tak extremne kratkom case? Co ked sa to posere znova? Padne to s nami? Co robit?
No hroza. Niektori plakali, ja som sa pridal k nim. Skuste si to predstavit a vzit sa do mojej koze. Male dieta si mozno po prvykrat v zivote uvedomilo, co je to smrt a ze koniec moze nastat coskoro. A k tomu sa pridavali dalsi a dalsi co revali, kricali a hadali sa. Samozrejme, ze sa nasli "velki hrdinovia", typicki frajeri, ktori si zohnali let na dalsi den, pretoze leteli inou spolocnostou. My sme zvazovali podobnu variantu, lenze sme nemali ziadne peniaze, nevedeli sme cudziu rec, takze nam v podstate nic ine neostavalo. Pamatam si ako som klopal na sklo, za ktorym isli prave pricestovani turisti a krical nieco v duchu "Chodte naspat. Toto je tu prekliate." Teraz sa nad tym celym mozem pousmiat, no vtedy to bolo strasne. Nebol to zachvat maleho dietata, ale viacerych cestujucich, po vacsine dospelych ludi... Vsetci sme vedeli, ze riskujeme. Nic ine nam neostavalo.
Spominani "machri" zavolali z letiska do Markizy a postarali sa o zmedializovanie celeho pripadu. Ak sa dobre pamatam, tak prispevok o nasom lete bol vysielany v Televiznych Novinach dna 8.8. 2000. Nie som si isty datumom, ale viem, ze prispevok nazvali "Linka smrti" a bol urcite odvysielany. Preto vas chcem touto cestou poprosit, ci by ste sa nepokuslii tento prispevok najst alebo len napisat, ak si na tento pripad pamatate. Spat k pribehu.
Po asi 6 hodinach od pristatia (!) sme sa museli definitivne rozhnodnut, ci zostavame alebo letime. Niekolko skupiniek uz cakalo v lietadle a my sme boli poslednou. Nakoniec sa este par ludi vratane nas rozhodlo a tak sme nastupili do autobusu. Cesta do lietadla bola strasna. Starsi chalan, ktory ma utesoval, zacal plakat tiez. Dospeli chlapi mali v ociach slzy, o rodine nehovoriac. Panovalo ticho. Pekelne ticho. V lietadle som si sadol do ulicky a tento zvyk mi odvtedy zostal dodnes. Mama s bratom celu cestu prespali. Ja som sa rozpraval alebo lepsie povedane nechal zabavat starsimi cestujucimi. Po cely cas bolo vysvietene nad hlavami, aby sme boli priputani. Jedlo sa neroznasalo, na nikoho z CC si nepamatam. Chlapi stali v ulicke a pili z malych flasticiek alkohol. Bolo to hrozne, no nakoniec sme stastne pristali. Neskutocne sokujuci zazitok zanechal na mne takmer trvale nasledky...
Od daneho momentu sme uz nikdy neleteli raz rocne. Urobit tak sme sa odvazili az o dva roky. V tomto tempe sme pokracovali aj v rokoch 2004 a 2006. Vo vsetkych troch pripadoch sme leteli na Mallorcu, ktora nas este nesklamala. Minuly rok sme neleteli nikam, takze sme porusili aj tuto dvojrocnu tradiciu letov (2002-2006). Ja som vsak zazil pekny vylet do USA, kde som odletel 26.12. a vratil sa 12.1.. Letel som z Viedne, cez Frankfurt a Houston do Denveru, naspat cez Frankfurt do Viedne. Pocas cesty som zazil velmi vela vtipnych situacii a preto sa reportu z tejto cesty budem venovat niekedy neskorsie, urcite sa vam bude pacit
.Dufam, ze sa vam moja prva sprava pacila, budem sa snazit by aktivnym clenom a ziskat co najviac leteckych vedomosti.
Dado
. Dobre by bolo, keby so niekto na to pamatal lepsie 
. Ale pokusim sa najst niekde letenku, nevyhadzujeme ich.
??
