Začiatkom októbra tohto roku mňou začali lomcovať abstinenčné príznaky z nedostatku lietania kedže môj posledný let sa toho času datoval na 13. august 2009 (CPH-BTS so SkyEurope Airlines). Z môjho okolia prišiel nápad absolvovať víkend v Londýne spojený s koncertom Lily Allen na čo som bez zaváhania kývol a o niekoľko málo sekúnd som už sedel pri počítači a hľadal príslušné letenky. Kedže sme mali fixný termín zabralo to pomerne málo času a vzhľadom na rozhodnutie letieť na Heathrow som vybral Austrian Airlines (alternatíva boli BA, ale tie neboli o moc lacnejšie a navyše si myslím, že Austrian je proste lepší). Spiatočná letenka pre dvoch pax v L class vyšla 496 EUR a nejake centíky. Výhodou Austrian Airlines bolo tiež, že sektor VIE-LHR mal byť operovaný Fokkerom 100 čo by znamenalo ďalší tip lietadla do mojej štatistiky (a tiež aerolinku, kedže by šlo o let operovaný Tyrolean Airways).
Žiaľ, neskôr keď som kontroloval rezerváciu zistil som, že zmenili typ lietadla na Airbus A319, čo ma celkom sklamalo. Problém bol tiež v rezervovaných sedadlách - kedže Fokker ma seating 3-2, rezervoval som sedadlá A a C čo však v Airbuse boli sedadla nie vedľa seba. Samozrejme, dajú sa zmeniť aj na check-ine, ale pre istotu som napísal mail do Austrianu s prosbou o zmenu sedadiel (just in case aby ma tam nečakalo prekvapenie v podobe nemožnosti sedieť vedľa seba). Tú mi bez problémov zmenili čo sa mi správne zobrazilo aj v správe rezervácie na austrian.com.
VIE-LHR T1
27.11.2009
SCH 13.15 - 14.45
OS 461, Airbus A319, LF (Y): vyše 90%
Seat: 17A
Pár dni pred odletom mi prišiel mail s detailami ohľadne letu kde som mal zas staré rezervované miesta a tak som sa rozhodol, že po prvý krát využijem web check-in a vyberiem nám miesta čo najskôr (doteraz som to nerobil, kedže som zaťažený na štandardný boarding pass a jeho odkladanie



Napriek použitu web check-inu sme sa na letisko museli dostaviť s patričným predstihom kvôli baggage drop-offu. Z Bratislavy sme teda vyrazili krátko pred 11.00 a na letisko Viedeň prišli za cca 45 minút. Auto sme nechali na parkovisku C (za 2 dni a 12 hodín to vyšlo na cca 36 EUR) a prešli pomerne dlhú cestu do terminálu kedže sme zaparkovali na samom konci tohto parkoviska. Po zhodení checked batožiny (spolucestujúci na ktoreho bola písaná dostal štandardný boarding pass) nasledovala návšteva pekárne kde sme si dali desiatu a nasledoval presun do tranzitu. Pri vstupe doň som sa prvý krát preukázal Mobile Boarding Passom (ďalej MBP), ktorý ale pracovník vôbec nekontroloval a len naň letmo pozrel (necelé dva týždne dozadu mi pritom na tom istom mieste detailne kontrolovali BP a ID pri lete do Berlína). Nasledovalo ešte krátke zdržanie v jednom z duty free shopov s elektronikou a prechod ku gateu C60. Ten bol ešte zavretý tak sme sa usadili na neďaleké sedačky a čakali.
Krátko po 12.35 (čo bol oficiálny boarding time) otvorili gate - priamo v ňom prebiehala veľmi letmá pasová kontrola a tiež detekčka. Po prejdení rontgenom som zapípal čo som v nasledujúcom momente pripísal opasku na ktorý som zabudol. Pracovník mi však naznačil, že opasok je v poriadku a len ma letmo ohmatal čo ma celkom prekvapilo, lebo inak sú na VIE v prípade zapípania dosť prísni (topánky, atď.) čo sa týkalo aj cestujúcich za mňou. V minulosti som čítal, že sa kontroluje aj každý desiaty pax, ktorý nemá žiaden kov, takže prepokladám že to bol aj môj prípad a príčina prečo nevadil môj opasok a kontrola bola len hmatacia. Ešte mi bol skontrolovaný boarding pass predpotopnou metódou - zakrúžkovanie poradia v ktorom som sa check-inoval na papieri, ktorý mal agent na stole.
Následne sme sa usadili v gate a čakali. Bolo ohlásenie meškanie boardingu cca 10 minút. Keď začal, ešte raz mi bol skontrolovaný MBP, tentokrát formou priloženia displeja mobilu (s čiarovým kódom) k čítačke. Od gateu sme odišli s meškaním 5 minút, žiaľ, nasledovalo striedavo taxovanie a státie na ploche. Odlepenie od dráhy nastalo 15 minút po plánovanom odlete.
Sedadlá boli pohodlné a to ako šírkou, legroomom, tvrdosťou aj tvarom
Ukážka cateringu, OS/VO 461:

Cabin crew hodnotím neutrálne. Naučil som sa neočakávať od nemeckých a rakúskych CC nič iné ako veľmi chladnú profesionalitu a to som dostal. Je mi jasné, že SkyEurope style očakávať nemôžem (hoci možno je to vlastne celkom jednoduché - ak chcete dobrú CC, prestante ju platiť
V priebehu letu sme meškanie dobehli a tak čoskoro nastal čas pristáť. V Londýne Heathrowe sme pristáli zhruba 15 minút pred plánovaným časom, žiaľ veľmi sme z toho neprofitovali kedže naša stojánka bola ešte obsadená a reálne sme tak z lietadla vystupovali len dve-tri minútky pred plánovaným časom. Nasledovalo točenie sa po termináli štýlom "doľava doprava doľava doprava hore dole", zbežná pasová kontrola a vybratie batožiny na ktorú sme čakali pomerne dlho. Terminál sa mi zdal celkovo trochu nelogicky vyriešený, no na druhej strane dobre značený. Ako príklad nelogickosti - priamo pri našom páse sa nachádzal jeden automat na MHD lístky a dobýjanie Oysteru. Samozrejme to veľkú časť ľudí motivovalo kúpiť si lístok/dobiť kartu priamo tam čo však žiaľ viedlo k menšiemu zablokovaniu prístupu k pásu, pritom priamo v metre je automatov dosť.
Po vybratí batožiny sme pokračovali do príletovej haly, kúpili minerálku a nasledovala vyše hodinová jazda kombináciou Picadilly, District a Northen Line do hotelu a samotný pobyt.
LHR T1-VIE
29.11.2009
SCH 19.35 - 22.50
OS 456, Airbus A319, LF (Y): vyše 90%
Seat: 7D
V ranných hodinách sme sa vybrali von z hotela a začali uvažovať nad miestom kam si na deň hodíme batožinu, kedže do Viedne sme leteli až večer a trepať batožinu po Londýne praktické nie je. Nakoniec sme strategicky zvolili St. Pancras International, kedže po prvé sme predpokladali, že by tam úschovňa mala byť a tiež preto, že odtiaľ jazdí Picadilly Line priamo na Heathrow. Batožinu sme tam teda odložili a vybrali sa užiť si posledný deň v Londýne kým sa tam o niekoľko mesiacov vrátime.
Na St. Pancras Intl. sme sa vrátili zhruba o 16.30 (samozrejme, že zrovna keď sme sa tam ponáhlali kvôli checkinu tak sme chytili meškanie na Hammersmith and City Line, ktorá nás mala na stanicu doviesť.. naštastie sme to nakoniec stihli celkom v pohode) a zhruba 16.45 sme nastúpili do vlaku metra smer Heathrow. Tesne pred šiestou (checkin končiil 18.35) sme vystúpili v stanici Heathrow Terminals 1,2,3 (Terminal 2 bol toho času už nefunkčný) a pobrali sa hladať náš check-in. Napriek jemnému zmatku na úvod sme sa tam dostali včas a odbavili sa na self check-in počítači Lufthansy, ktorá ma check-in spoločný s niektorými ďalšími členmi Star Alliance. Vybral som posledné dve voľné miesta "ulička-stred" o ktoré sme tento krát mali záujem a pobrali sme sa odovzdať batožinu čo nezabralo viac ako 10 minút. Nasledovalo overenie boarding passu pri vstupe do tranzitu a bezproblémová bezpečnostná kontrola.
Kedže nám ešte nejaky čas ostával, dali sme si veľmi dobrú večeru v Giraffe s ktorou sme skončili okolo 18.45. Vybrali sme sa teda k tabuli aby sme zistili, ktorý gate nám pridelili (na BP vyznačený nebol) no stále tam svietilo len "GATE OPENS AT 18.50" a to až do18.55.. Nakoniec nám okolo pridelili gate 27b, ktorý bol vzdialený cca. 10 minút chôdze. Tam sme si ešte krátko pozreli BBC World News a začal boarding, ktorý bol podľa rád (hoci na to všetci dlabali).
Samotný proces boardingu mierne komplikovali carry-on kufre a nedostatok miesta pre ne. Zaujalo ma riešenie niektorých cestujúcich, ktorý ich (bez akéhokoľvek opýtania sa) proste uložili do binov v C class. Extrém bol prípad kedy cestujúci z economy natlačil tašky cestujúceho v biznise úplne dozadu aby do binu narval svoj carry-on. To už bol prípad kedy by som sa na mieste paxa v C ohradil..
Po tom ako sa všetci usadili nám kapitán oznámil, že pre zlé počasie budeme meškať asi 20 minút. Po 20 minútach sme reálne z gateu odišli no ešte pomerne dlho taxovali - tu musím pochváliť, že taxovanie bolo veľmi svižné. Žiadne trmácanie sa, ale poriadna rýchlosť, ktorá už môže konkurovať autám v obci. To bolo veľmi prijmene. Nakoniec sme s celkom veľkým meškaním vzlietli, presný čas si však už nepamätám, kedže som bol v polospánku. Po dosiahnutí letovej hladiny bola spustená AirShow (tentokrát bez prerušenia počas celého letu až do zahájenia pristánia) a začal servis.
Ten bol podobný ako v prípade prvého letu - pol sendviča (vraj lepšieho), dezert (iný, menej chutný, ale nie zlý) a samozrejme nápoje. Cola tentokrát rozlievaná, nie však z flaše, ale plechoviek, čo znamenalo trochu menší objem. Musím však pochváliť, že dobre vychladená (to platí aj pre prvý let).
Ukážka cateringu, OS 456:

Sedadlá rovnaké ako v prípade prvého letu, cabin crew trochu lepšia, ale stále typicky rakúska. Počas letu sme meškanie čiastočne dobehli a na gate sme prišli s meškaním 10 minút. Nasledovala Tour de Letisko v autobuse a blesková pasová kontrola. Cestou k batožine som sa zastavil na WC a zrovna keď som došiel k pásu, batožina išla oproti mne, takže žiadne čakanie. Je pravda, že bola medzi prvými vyloženými, ale aj tak je to super výkon. To na BTS nezažijete.
Nasledovala chôdza na parkovisko a cesta domov do Bratislavy kde sme prišli okolo polnoci.
Celkové hodnotenie:
Austrian splnil svoju úlohu, dopravil nás pohodlne a viac-menej včas tam kam mal, poskytol v pohode catering a IFE, primerané tomu letu. Akurát mám dojem, že stále neponúkajú nič navyše oproti niektorých lowcostom typu Air Berlin či NIKI a pri tom sú omnoho drahšie. Možno pri zachovaní teplých jedál, ktoré ponúkali ešte minulé leto či ešte jednom-dvoch nápojových servisoch by bol dojem lepší, priam 100%-ný.
Na záver ešte jedno celkom vtipné upozornenie z London City Airport




