Začiatkom apríla som narazil na „úspešne“ nacenený let Alitalie na trase VCE-FCO-AUH-FCO-VIE. Cena sa mi zdala taká lákavá, že som hneď volal priateľke a ešte počas vytáčania som rozmýšľal nad alternatívnym doprovodom pre prípad, že by ma poslala do teplých krajín samého. Našťastie bola rovnako nadšená ako ja, predĺžený víkend v Emirátoch bol na svete. Ako borec z toho, že som vystihol takú skvelú cenu, som sa cítil ešte týždeň, kým som rovnaký let nenašiel ešte o 40EUR lacnejšie. Avšak aj to som pretavil v úspech. Podarilo sa mi prehovoriť kamaráta s jeho frajerkou, ktorých som tiež lámal týždeň pred tým.
Kedže bývam vo Viedni, ešte trebalo vyriešiť prískok do Benátok. Letecké spojenie VIE-VCE je silno obmedzené, jediný dostupný let pristával na Marco Polo až po našom plánovanom odlete, takže som sa musel poobzerať po autobusoch a vlakoch. Autobus samozrejme žiadny nešiel, zato ponuka vlakov bola široká. V ponuke bol priamy nočný vlak, priame denné IC a nočný vlak cez Salzburg. Kedže sme nechceli do Benátok dorazit o tretej v noci a denné IC malo pravidelný príchod do Benátok len čosi cez dve hodiny pred odletom, zvolili sme alternatívu priamych ležadlových vozov cez Salzburg.
3.6.2014
Wien Westbahnhof – Venezia S.Lucia
EN944 20:56-08:24*
Cesta vlakom bola príjemná. Priplatili sme si 10EUR za miestenku v šesťmiestnom oddieli v ležadlovom vozni, čo sa ukázalo ako skvelá investícia. Hoci meriam cez 190cm, veľmi dobre som sa vyspal. O desiatej večer začínal vo vlaku nočný kľud, sprievodkyňa nám spravila postele a celý vagón zaľahol. Báli sme sa, že bude v oddieli vydýchaný vzduch, predsa šesť ľudí na pár metroch kubických je dosť, avšak klimatizácia bola nastavená presne podla mojich predstáv. Ani teplo, ani zima. Kupé sme si delili s mladým americkým párom, ktorý bol práve na rail tripe Európou. Cestovali okrem iného aj po trase Praha-Budapešť-Viedeň. Hoci sa cez Bratislavu viezli, nezastavili sa. Určite máme „skvelé“ promo v zahraničí.
Benátky
Už príchod do Benátok navrával, že celý výlet bude v znamení talianskej organizácie, meškali sme pól hodiny.
Benátky sú bez pochyby krásne a unikátne mesto. Svedčia o tom milióny turistov, ktoré toto mesto ročne navštívia. Uvedomujú si to aj Taliani, preto je tu aj patrične draho. Len pre ilustráciu uvádzam, že cappuchino na námestí sv.Marka stojí 9EUR, ak máte šťastie, tak v reštaurácii hrá práve živá klasická hudba, v tom prípade si vypýtajú daľších 6EUR na hlavu ako príplatok za hudobnú vložku. O pár ulíc dalej sa však dá káva zohnať aj lacnejšie, avšak stále pomerne draho.
V Benátkach sme sa zdržali okolo piatich hodín, nevyšla nám návšteva baziliky sv.Marka, keďže by nám státie v rade na lístky zhlto možno aj polovicu nášho drahocenného času v meste.
4.6.2014
VCE-FCO
AZ1462 16:25-17:30
A320-200, I-BIKD, miesto 2B
LF Y 70%
Na letisko sme dorazili okolo 14:15. Check in na náš let sa otvoril pomerne neskoro, asi okolo 14:45 a kedže Alitalia neumožňuje na letoch do AUH online check in ani fast check in na automatoch na letisku, musel som po dlhom čase opäť k prepážke. Kým sme však popíjali pivo pred odletovou halou, pri checkine sa vytvoril slušný rad, pričom otvorené boli dve prepážky, ž čoho jedna bola pre priority. Asi po 15 minútach vo fronte otvorili aj tretiu prepážku a mi sme sa umne predbehli. Snažili sme sa vysvetliť pracovníčke, že by sme radi sedeli spolu a na segmente FCO-AUH na dvojkách za sebou vzadu v lietadle. Po hodnej chvíli sme dostali do rúk palubky. Bol som z toho troška zmätený. Na oboch palubkách svietilo „SELL UP“ a na segment VCE-FCO sme mali miesta 2B, 2E, 3B a 3E. Žeby zmena typu na nejaku menšiu mašinu a upgrade do C? Na segmente FCO-AUH sme dostali 15A-E čo mi v prvom momente zaváňalo ako premium economy. Po nástupe do A320 na VCE sme ale rýchlo zistili, že upgrade sa nekoná. Na tomto lete totiž nebol žiaden C class a pracovníčka na prepážke bola asi maximálne neschopná. Hoci sme boli na checkine v prvej polovici, v oblasti piatej až desiatej rady bolo viacero volných trojsedačiek, ona nebola schopná nás dať aspoň dvoch vedľa seba. Po ukončení bordingu sme sa však popresádzali. Ešte opomeniem, že pred nástupom do lietadla sa nám zmenil gate, čo sa neskôr ukázalo ako obligatórna súčasť cetovania lietadlom v Taliansku.
Potom už však išlo všetko podľa plánu. Na krátkom lete servírovala prevažne mužská CC iba malý snack a drink, ako plus spomeniem vlhkú vreckovku na osvieženie, ktorej som sa u konkurencie ako napr. HB, OS alebo BA nedočkal. Na FCO sme dosadli včas. Na letisko som mal nie dobré spomienky, keď som tam v roku 2009 čakal na omeškané lietadlo SkyEurope. Vtedy mi to letisko, hlavne check in area utkvela v pamäti ako prežitá, špinavá a nepohodlná. Tento krát som mal z FCO ovela lepšie dojmy. Možno to bolo tým, že všeko išlo načas a bol to len tranzit. Uvidím, v novembri letím VIE-FCO-VIE, spravím si komplexnejší obraz. Pristáli sme na B-Gate, odlet bol z G-Gate, presun bezproblémový, pasovka svižná.
Pri plánovaní tripu som bral do ohľadu všetky možné skúsenosti s Alitaliou a Talianmi vo všeobecnosti, o ktorých som sa tu na fóre dočítal, preto som pri kupovaní leteniek zvolil skorší let z VCE a tým pádom dlhší prestupný čas na FCO. Pre každý prípad. Kedže všetko šlo načas a podľa plánu, mali sme na FCO namiesto dvoch až štyri hodiny času.
Sadli sme si ku gateu, miesta bolo hodne, dobíjali sme všetkú možnú techniku a hrali karty. Počas tých troch či štyroch hodín nám stihli gate zmeniť asi štyri či päť krát. Nakoniec sa nekonal ani nástup cez chobot, ale autobusom. Ten nás viezol tak dlho, že som mal pocit, že nás do toho AUH aj odvezie. Po zrejme kompletnej prehliadke FCO a odstavenej flotily AZ sme dorazili k nášmu A332.
4.6.2014
FCO-AUH
AZ852 21:45-05:35*
A330-200, EI-EJI, miesto 15B
LF Y 35%
Lietadlo nebolo zaplnené ani z polovice, o to viac som nechápal naše miesta. Oproti prosbe o dve dvojky vzadu v lietadle sme dostali dvojku a polovicu štvorky vpredu v lietadle. Aj keď lietadlo nebolo naplnené ani z polovice, miesta sme nemenili, proste sa nám už v druhý deň cestovania nechcelo. Opäť bola posádka v Y prevažne mužská.Po odlete sa najprv servíroval snack a drink, následne večera a drink. Keďže sme plánovali spať a s vedomím, že v Emirátoch si najbližšie tri dni žiaden alkohol nedáme, sme si objednali oba razy červené víno, pričom druhý pohár nám steward podával s úškrnom na tvári. Až také červené nosy nemáme.
Pred odletom sme si našli na sedadle balíček s obsahom deka, vankúš a sluchátka. Na prilepšenie komfortu som využil prvé dve menované, podarilo sa mi zaspať. S prestávkami som sa definitívne zobudil, až keď sa podávali raňajky a keďže som na pasovke nechcel páchnuť chlastom, vypýtal som si kolu. Maslo sa nekonalo. Obvzlášť som ocenil možnosť pozorovať let z exteriérovej kamery, obvzlášť vzlet a pristávanie. Zaujalo ma aj podsvietenie v premium economy.
Napriek tomu, že väčšinu služieb v Emirátoch obstarávajú prisťahovalci, pasovka je v plnej réžií „domorodcov“. Osobne ma celý výlet neopustil pocit, že sa oproti iným ľuďom cítia ako niečo viac. Na môj cestovný pas by mohla cestovať aj Eva Máziková, keďže som na pasovke nebol hoden ani pohľadu, nikto by si to nebol všimol.
Abu Dhabi
Celkový dojem z tohoto mesta mám veľmi dobrý. Zdržali sme sa iba dva dni a kvôli teplu sme toho veľa nevideli, takže pod tento dojem sa z obrovskej časti podpísal päť hviezdičkový hotel, v ktorom sme bývali. Izby boli pohodlné, výber na raňajky širší než moje najsmelejšie očakávania, voda v bazéne osviežujúca a voda v mori teplejšia než som kedy zažil. Celé to bolo umocnené všímavým, milým a nenúteným prístupom zamestnancov, ktorí ako môžete hádať, neboli Arabi, ale prisťahovalci z juhovýchodnej Ázie. Najviac ma dostalo, keď ma vyprevádzala mladá aziatka so želaním pekného výletu do Dubaja, ktorý som spomínal jej kolegyni tri dni pred tým a ona to mohla maximálne tak prepočuť.
Z pamätihodností sme navštívili iba veľkú mešitu, ktorú nie tak dávno dal postaviť medzičasom zosnulý šajch, ktorý tých potrebných 350 miliónov dolárov financoval z „vlastného“ vrecka. Architektúra je to vážne úchvatná, výzdoba jemná ale ohurujúca. Samotná mešita stojí na kraji mesta, kedže pre jej veľkosť pre ňu v centre mesta nebolo miesto. Ako prepravu po meste sme využívali taxi, ktoré tu stojí fakt smiešny peniaz. Cez deň je štartovné 3,50AED, za každý kilometer zaplatíte 1,60AED. Desať kilometrová jazda vás stojí 20AED, čo je v prepočte okolo 5EUR. Ak si taxi delíte, ako my, štyria, tak na autobus ani nepomyslíte. MHD je v Abu Dhabi oproti iným veciam ešte v plienkach. Zvyšok času sme trávili na hoteli pri bazéne alebo na pláži, alebo v neďalekom nákupnom centre Marina Mall, v ktorom sa dalo lacno najesť. Jedlo bolo na hotelový štandard pomerne lacné aj v hotelových reštauráciach, arabská večera s poricou, ktorú sme z tretiny nevládali zjesť, dva drinky na osobu a jedna shisha nás vyšla na 100EUR, čiže 25EUR na hlavu. Nie zlé.
Dubaj
V posledný deň pobytu sme si stihli ešte medzi raňajkami a checkoutom zaplávať, potom sme si požičali v auto a poď ho do Dubaja. Do Dubaja sme dorazili okolo jedenastej pred obedom a keďže náš let odlietal z AUH až po druhej hodine rannej, mali sme v meste asi jedenásť hodín na sightseeing. Nakoniec sa ukázalo, že na dubajské megalomanské proporcie bolo toho času žalostne málo.
Varovaní pred zápchami sme auto odprarkovali v P+R na kraji mesta a do centra sme sa odviezli metrom. Trvalo to približne trištvrte hodiny. Pozreli sme si „Heritage House“ a najstaršiu verejnú školu v Dubaji prerobenú na múzeum a umorení štyridsaťstupňovým teplom sme sa rozhodli újsť do Dubai Mall, ktorá susedí s Burj Khalifa, na ktorú sme mali zakúpené vstupenky. Mrakodrap a nákupne stredisko so svojími fontánami nám zabrali zvyšok dňa, po ktorom sme sa autom dopravili na AUH, kde sme vozidlo vrátili.
8.6.2014
AUH-FCO
AZ855 02:40-07:10
A330-200, EI-EJN, miesto 36D
LF Y 92%, Y+ 10%
Do terminálu sme dorazili okolo pól noci. Check in bol už v plnom prúde, avšak pri prepážke nikto nebol. Očakávanie poloprázdneho lietadla sa však nenaplnilo, z omylu ma hneď vyviedol svedomitý pracovník, ktorý nám oznámil, že už žiadne dvojky volné nie sú. Našiel nám však voľnú štvorku. Prechod kontrolami bol plynulý, tentokrát som na pasovke natrafil na milú Arabku, ktorá mi však zdvihla mienku len o nežnejšom pohlaví tejto populácie.
Po prepotenom dni v Dubaji som sa zahrával s myšlienkou sa ísť osprchovať do Lounge, do ktorej mám vďaka Diners Club vstup zadarmo. Táto sa však momentálne renovuje, takže z toho nič nebolo. Odlet bol z terminálu 1, ktorý mi pripadal na dnešné objemy pasažierov veľmi stiesnený a pomaly už nedostačujúci. Aj tu sa nám Gate pár krát zmenil, hoci tentokrát v tom Taliani prsty asi nemali. Nástup do lietadla bol autobusom, jazda pomerne krátka. Posádka v Y bola opäť prevažne mužská, práve ma napadá, že to možno bude mať súvislosť s arabským charakterom destinácie.
Po štarte sa podával malý snack s drinkom, po ktorom som zaspal. Zobudil som sa až na podávanie raňajok. Slaná komponenta mi pripadala nezvládnutá, rajčina rozmočila všetko navôkol. Zato koláčik, keksík ako aj ovocie chutili čerstvo a chutne. Radšej by som bol prijal nejaké čerstvé sladké pečivo a dobré presso. Pristátie bolo hladké, ešte som bol jemne zadriemaný, presun medzi G-Gate a B-Gate, ktorý sa oproti údaju na palubke opäť zmenil, bol bezproblémový. Na kontrole pasov bola veľmi dlhá rada, avšak pasy EU mali zvlášť prepážku, ktorá bola prázdna. Dvojhodinový pobyt na FCO sme si krátili kávou a kartami.
8.6.2014
FCO-VIE
AZ188 09:45-11:25
A320-200, EI-DSE, miesto 10E
LF Y 35%
Bording začal desať minút po stanovenom čase, bol však rýchli, keďže sa nastupovalo cez chobot a pasažierov bolo málo. Tentokrát sa konala aj C Class. Odlet sa oneskoril techickými problémami palubného počítača, ktorý bolo treba reštartovať. „Have you tried turning it off and on again?“
Posádka, tentokrát čisto mužská, servírovala snack a drink. V sedadlách bolo IFE, avšak nebolo zapnuté. Let bol jemne turbulentný, do Viedne sme prišli s malým meškaním, let som prespal.
Hodnotenie:
Alitalia: Čisto taliansky produkt. Organizácia troška biedna, zato kvalita služieb na úrovni. Jedlá na palube by som radil medzi tie lepšie. Za cenu, ktorú som za to zaplatil, sa to naozaj oplatilo, za štandardné ceny to je asi primeraný pomer cena/výkon. Trochu by mohli popracovať na výkonnosti pracovníkov na checkine.
Destinácia: určite niekedy znovu. Abu Dhabi ma oslovilo viac ako Dubaj, nie je to tam ešte také perverzne megalomanské. Hlavne do hotela by som sa ešte rád vrátil.
Ďakujem za pozornosť. Buďte na mňa milí, toto je moj prvý TR
EDIT: Doplnenie nazvu o spolocnost a routing.
Moc hezký a zajímavý report!
naozaj sa oplati vidiet.
