Úvodom:
Po úspešnom výlete do Milána v marci 2013, sme sa s kamarátmi rozhodli niečo zorganizovať aj tento rok. Reči o tom začali už na jar, avšak ku kúpe leteniek prišlo až v máji. Oproti minulému roku sa počet účastníkov zvýšil zo štyroch na päť, takže bolo ťažšie skĺbiť všetky požiadavky. Ja som chcel letieť a to niekam, kde som ešte nebol, keďže moje posledné dva výlety s manželkou boli do destinácií mne už známych. Keďže to mala byť víkendová záležitosť, tak sme leto kvôli dovolenkám neriešili a upriamili sa na jeseň. Kvôli rodinným povinnostiam a iným výletom sa podaril nájsť vyhovujúci termín až začiatkom decembra a to od piatku, piateho, do pondelka, ôsmeho. Chalani mali zase požiadavku ísť niekam do tepla, takže moje vysnené Baltikum opäť raz padlo. Nakoniec to vyhrala Malta za pomerne drahých 160 EUR s FlyNiki. Drahú letenku kompenzovali nízke výdavky na hotel a prenájom auta.
Keďže sa jednalo o pomerne obyčajné short haul lety s pomerne známou spoločnosťou, budem sa viac sústrediť na destináciu ako na zážitok z letov.
Piatok, 5. decembra 2014
VIE-MLA
HG2024 11:05-13:20
E190, LF 50-60%
Na letisko sme prišli niečo pred pól desiatou. Kedže nám ostávalo dosť času, tak som navštívil JET Lounge, kde som sa naranajkoval. Vďaka mojej Diners Club karte ma návšteva nič nestála, navyše jej držitelia majú na viedenskom letisku sprístupnenú Fast Lane na security.
Odlet bol tiež plus mínus načas. Nastupovalo sa chobotom, pracovníčka vyvolávala na boarding po skupinách, nástup bol aj vďaka nízkemu LF kultivovaný a rýchly. Let prebiehal úplne štandardne, nad Jadranom nás chytili jemné turbulencie. Vzhľadom na to, že aj servis prebehol svižne, zdarma sa podávali nealko nápoje a sendvič, rozhodli sa letušky aj pre druhé kolo občerstvenia v podobe nealko nápojov. O ďžús nebola núdza. Výstup prebiehal na plochu lietadla prostredníctvom predných aj zadných dverí. Autobusom to bolo k terminálu kúsok, celé letisko je kompaktné, asi o niečo väcšie ako to bratislavské, zato s rušnou a rozmanitou prevádzkou. Okrem low costov ako Ryanair, easyjet sa dalo zhliadnúť aj A321 od Lufthansy z Frankfurtu, viacero lietadiel Air Malta, ukázala sa aj Al Italia. V deň odletu na letisku dokonca stálo widebody od Emirates, ktoré cez Larnacu letelo domov do Dubaja.
Batožina dorazila rýchlo a my sme sa vydali do terminálu, požičať si auto. Tentokrát sme využili služby spoločnosti Budget. Objednaný sme mali Van pre 8 osôb, nechceli sme sa tlačiť piati v päťmiestnom aute. Avšak, jeden kamarát nakoniec necestoval, tak sme pri prepážke požiadali o menšie auto, podľa možností s automatickou prevodovkou. Pár týždňov pred odletom, keď už bolo auto zabookované, sme totiž zistili, že na Malte, ako bývalej britskej kolónií, sa jazdí na ľavej strane. Automatika by šoférovi značne uľahčila život. Žiaľ, k dispozícií bola iba Fiesta s manuálom, aj tak sme to zobrali, kedže sa s ňou určite ľahšie parkuje ako s dákym Berlingom. Slečna z požičovne nám ešte odporučila aspoň čiastočné havaríjne poistenie a poistenie podvozku. Po prejdení pár sto metrov sme zistili, že prečo. Na Malte jazdia šoféri ako v Taliansku. Predbiehanie cez plnú čiaru, cez stopku kludne aj 30 kmh, daj prednosť znamená rýchlo sa niekam strčiť a viacprúdové kruháče. Len toho trúbenia je menej. Malta je ešte vďaka jazde po ľavej strane niečo ako expert mode šoférovania v Taliansku. Cesty majú ako v Bratislave, samí výmoľ, kanál a diera. Bez poistky by nám lepilo ešte viac. Prezradím dopredu, poistku nebolo treba, vodiči aj keď blázniví, sú voči turistom ohladuplní. Autá z požičovne sa udajú vďaka reklamným nálepkám na čelnom a zadnom skle ľahko rozoznať.
Ubytovaní sme boli v obci Qawra pri St. Pauls Bay v aparthoteli Park Lane. Hotel má síce štyri hviezdičky, je ale staršieho data. Napriek tomu to bolo veľmi príjemné ubytovanie, personál bol veľmi milý a ochotný, všade bolo čisto. Cena bola tiež veľmi prívetivá.
Na Malte zatvára väčšina pamiatok pomerne skoro, už o 16:30 alebo 17:00, takže sme v piatok už veľa nestihli. Ostalo to pri prechádzke miestnou promenádou, nákupom v supermarkete a večeri v anglickom pube, kde sme si dali vynikajúceho mečúňa s, ako inak, hranolkami.
Náš tátoš na Maltu
Obligatory crotch photo
Load Factor nič moc
Sandwich by Niki
Hallo Malta!
Skoro tak husto ako v Bratislave
Západ slnka na miestnej promenáde
Neónové ihličie na živej palme
Sobota, 6.decembra 2014
Mojou prioritou na Malte bola co-katedrála sv. Jána vo Vallette. Táto je otvorená cez pracovné dni a v sobotu do 12:30. V nedeľu a sviatok je zatvorená, pravdepodobne sa do nej dá dostať na omšu, avšak múzeum má zatvorené. V múzeu sú dva obrazy od Caravaggia, ktoré som chcel vidieť, tým pádom sa katedrála stala v ten deň prvým cielom. Katedrála je jedna z najkrajších sakrálnych budov, aké som kedy videl, návštevu vrele odporúčam. V cene stupného, ktoré bolo okolo päť EUR, je aj dobre spracovaný audio guide.
Následne sme sa prešli po hlavnej promenáde Republic Street, ktorá sa od vstupnej brány tiahne až k cípu poloostrova, na ktorom Valletta leží. Na tomto sa nachádza pevnosť St.Elmo, ktorá bola žial kvôli rekonštrukcii zatvorená. Do centra sme sa vrátili po paralelnej Merchant Street, na obed sme zakotvili v reštaurácií pred národnou knižnicou, opäť na hlavnej promenáde, Republic Street. Ceny boli aj tu ľudové: skvelý hamburger s hranolkami za sedem EUR, pivo však podrahšie, takmer päť EUR. Dokopy však bola cena za vynikajúci a sýty obed úplne v poriadku. Následne sme navštívili reprezentačné miestonsti vo Veľmajstrovskom paláci a múzeum brnenia a zbraní. Kombinované vstupné vyšlo na desať EUR. Z časových dôvodov sme sa rozhodli vynechať archeologické múzeum, ktoré odporúčal knižný sprievodca a vydali sme sa do pár kilometrov vzdialeného mesta Tarxien, kde sa nachádzali vykopávky chrámu z doby kamennej. V bedekri to pôsobilo pútavejšie, ako v skutočnosti, navyše sme sa pri vstupe dočítali, že orginálne vykopávky sôch a iných nálezov sú vystavené v spomínanom archeologickom múzeu vo Vallette, priamo v Tarxiene boli iba ich verné kópie. Po rýchlej návšteve tohto pohanského chrámu sme sa vydali na hotel, kde sme večer zavŕšili večerou v dedine a maltským vínom na terase izby.
Centrálny bulvár Republic Street
Čím viac pásik, tým viac adidas. Čím viac ozdôb, tým viac Vianoce
Co-katedrála sv. Jána
National Library a pred ňou reštaurácia, v ktorej sme obedovali
Maltese pussy
Grandmaster's palace
Zbierka brnení
Chrám z piateho storočia pred n.l.
Nedeľa, 7.decembra 2014
Budík, tak ako aj v sobotu, zvonil o pól ôsmej. Po raňajkách, ktoré sme po celý čas riešili na izbe v hoteli, kde sme mali plne vybavenú kuchyňu, sme sa vybrali do prístavného mesta Marsaxlokk. Knižný sprievodca láka na každodenný trh v prístave, ktorý je práve v nedeľu najväčší a kam s obľubou chodia aj domáci. Pri rôznych stánkoch s rybami, ovocím, zeleninou a suvenýrmi, prevládali stánky so šmelinou, nedalo sa prehliadnuť stánky s pirátskymi CD/DVD alebo dokonca drogistickým tovarom, ktorý bežne dostanete v supermarkete. Trhovej atmosfére to však veľmi neubralo. Ako ďalšia atrakcia tohto malého mestečka sú farebne pomaľované rybárske člny, ktoré kotvili v celom prístave a vytvárali krásnu panorámu pri pohlade z nejedného móla smerom ku kostolu, ktorý sa tiež nachádza poblíž promenády. Na promenáde sme v rámci obedu v jednej z nezpočetných reštaurácií ochutnali aj miestu špecialitu, rybu nazývanú Lampuka. Ryba, nakrájaná na medajlónky bola servírovaná s rôznymi prílohami, od hranoliek, cez ryžu, šalát až po varený karfiol. Samotná chuť ryby je podľa mňa výborná, aj keď sa trochu treba babrať s kosťami, stojí to za to.
Po obede sme sa autom presunuli k stredovekému mestečku Mdina. Mdina leží asi na jedinej vyvýšenine na ostrove a je z troch strán obklopená strmím bralom. Na zvyšnej strane má vysoké hradby a priekopu s dvoma mostami a vstupnými bránami. Mesto vo vnútri hradnieb nie je nijak rozľahlé, prejsť sa dá do pól hodinky, pokiaľ človek nezavíta do niektorého z múzeií, kostolov alebo niektorej reštaurácií. Z hradieb je úchvatný výhľad na severovýchod ostrova, bez problémov je dovidieť na Vallettu, alebo na St. Pauls Bay, pri ktorej sme bývali. Odporúčam posedenie v „tea garden“, ktorá sa nachádza priamo na hradbách a je z nej pekný výhľad. Skvelá káva a koláč stoja dokopy okolo päť EUR. Žiaľ, počas nášho posedenia začalo husto pršať, čo prerušilo náš program. Kým sme prišli k autu, tak sme stihli riadne zmoknúť, tak sme sa radšej vrátili na hotel. Pri televízií a opäť maltskom víne, sme sa snažili dážď prečkať, avšak ten neprestal až do večera. Na večeru sme zvolili čínsku reštauráciu hneď oproti hotela, jedlo chutilo štandardne, tak ako u číňana vo Viedni, Bratislave alebo určite aj v Prahe.
Čerstvé všeličo
Čerstvé ryby
Kostol sv. Panny Márie z Pompejí
Náš obed - Lampuka
Pohľad na prístavnú promenádu s trhoviskom
Vstupná brána do mesta Mdina
Kostol sv. Petra a Pavla v Mdine
Výhľad z hradieb. V plnom rozlíšení tu
Odporúčaná čajová záhrada
Pondelok, 8.decembra 2014
Po raňajkách sme sa vybrali do mesta Rabat, ktoré je vlastne takým novým mestom Mdiny. Leží hneď vedľa, nedá sa spozorovať, kde Mdina končí a Rabat začína. Na pláne boli katakombi sv. Pavla a krypta sv. Pavla. V katakombach sme boli v ten deň prví navštevníci, čo spôsobilo troška problém s výdajom penazí, avšak dalo sa platiť aj kartou. Do katakomb sme dostali v cene zahrnutý audio guide a behali sme po nich sami. Je to miesto so zaujímavou historiou, podľa mňa sa to oplatí vidieť.
Krypta, alebo jaskyňa, sv. Pavla, v ktorej strávil sv. Pavol väčšinu svojho času, ktorý strávil na Malte, je spojená s múzeom a kaplnkou, ktorá je nad jaskyňou postavená. Múzeum vystavuje prevažne sakrálne predmety, kto sa o takéto veci zaujíma, príde si na svoje. Taktiež je to dôležité miesto pre veriacich kresťanov, jaskyňu počas svojich pontifikátov navštívili aj pápeži sv. Ján Pavol II a Benedikt XVI. Žiaľ, na viac pamiatok v tomto meste nám čas nezvýšil a my sme museli na letisko. Po dotankovaní a vrátení auta sme sa nacheckovali a prešli kontrolou. Neverejná časť je pomerne malá, pár reštaurácií, pár obchodov, asi desať gateov.
Pohľad na Mdinu
V katakombách sv. Pavla
Jaskyňa sv. Pavla je pútnickým miestom
MLA-VIE
HG2025 13:55-16:20
E190, LF 50-60%
Let naspäť prebiehal takmer navlas rovnako, dokonca väčšina pasažierov bola tá istá, len ja som namiesto študovania bedekru pospával. Opäť štandardný zdvojený servis, jemné turbulencie a príjemný personál. Len tá nálada nebola taká ako v piatok, kedže sme tento krát šli z juhu na sever, zo slnečných dvadsiatich stupňov do upršaných troch.
Na malé letisko dosť rozmanitá premávka
Pohľad z okienka na stojánky
Bye, Malta! Pohľad na ostrovy Comino a Gozo, na ktoré žiaľ nezvýšil čas. Nabudúce
Záverom:
Malťania sú zvláštny národ: rozprávaju arabsky, jedia britsky, jazdia taliansky, o pamiatky sa starajú jak nemci. Z každého rožku trošku. Bol to veľmi zaujímavý výlet, niektoré zákutia Malty maju skvelú atmosféru, iné zas pôsobia bežne. Cenovo je Malta veľmi dostupná, najdrahšia položka bola letenka, keď tam človek už je, žije tam lacno. Za tie tri dni sme postíhali, čo sa dalo, avšak veľa sme toho museli vynechať, takže dúfam, že sa tam ešte raz vrátim.
Dúfam, že sa report páčil, pre konštruktívnu kritiku mám ucho otvorené
